magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Chrastné

Ranná história obce

Chrastné bolo od roku 1309 súčasťou zeme Sokoľ, ktorej čiastku získal magister Reynold od kráľa už v roku 1270. Ďalšie čiastky tejto zeme získal neskôr výmenou a kúpou. Jeho syn, magister Július, v roku 1309 daroval čiastku dedičnej zeme svojim záchrancom života, ktorí boli predtým jeho sluhovia. Boli to Laidslav a Ondrej, synovia Dionýza. Darované územie zaberalo miesta, kde sa dnes nachádza obec Chrastné. To vieme bezpečne určiť na základe darovacej listiny, ktorá opisuje hranice daného územia, ako aj na základe odpisu darovacej listiny, ktorý dal v roku 1357 vyhotoviť Mikuláš, syn Jána z Chrastného. Odpis vykonala Jágerská kapitula.

Podľa darovacej listiny je jasné, že dedina Chrastné ešte v roku 1309 neexistovala. Pravdepodobne tu však už existovalo nejaké osídlenie, alebo rozptýlené, prípadne dáky majer. V roku 1357, keď Jágerská kapitula vyhotovovala opis darovacej listiny, tu však osada existovala, pretože majitelia územia vystupujú s prediktátom "de Harazth", čiže z Chrastného.

V roku 1420 však Chrastné už opäť patrí pánom z Rozhanoviec. Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1427 udáva, že v Chrastnom sa nacháza 10 port, čiže sídiel. Ak počítame minimálne 5 osôb na jedno sídlo, tak tu žilo minimálne 50 ľudí. V tom čase dedina patrila Jánovi z Rozhanoviec. V roku 1489 sa dostalo Chrastné spolu s ostanými majetkami, ktoré vlastnili páni z Rozhanoviec, na základe dievčenskej štvrtiny do vlastníctva, respektíve zálohy rodiny Csákyovcov.

V 16. storočí poklesol počet obyvateľstva v Chrastnom, čo dokladá portálny súpis Abaujskej stolice. V roku 1553 sa tam nachádzajú len dve porty. Súpis domov Abaujskej stolice z roku 1598 však udáva, že sa tu nachádza už 21 domov. Desiatkový súpis Abaujskej stolice z roku 1565, ktorý spisoval z obyvateľov obcí len poddaných, udáva, že tu žije päť poddaných sedliakov a jeden želiar. Štyria z nich pritom mali mená slovanského pôvodu (Micho, Rohaly, Kozma a Rusyn), jeden mal meno neistého pôvodu (Mondok). Z toho možno predpokladať, že v dedine sa rozprávalo prevažne po slovensky.

V roku 1715 bol vypracovaný ďalší súpis, podľa ktorého tu žii dvaja poddaní sedliacia a jeden želiar. Rovnaký súpis z roku 1720 udáva, že dedina je neobývaná. Podľa konskripcie cirkví a farárov Abaujskej stolice v roku 1746 v Chrastnom žilo 29 obyvateľov. Z toho bolo 15 rím. katolíkov, 2 gr. katolíci, 2 luteráni, 2 kalvíni a 8 detí. Zápis uvádza, že v obci sa rozpráva slovensky a maďarsky. Lexikón osád z roku 1773 však udáva, že v obci sa rozpráva prevažne po slovensky a Fényes v roku 1851 udáva, že skladbou obyvateľsva ide o slovenskú dedinu.

Genéza názvu:

1357 - poss. Harazth
1379 - poss. Harasth
1420 - poss. Harazty
1427 - Naghharsthy
1488 - poss. Harazthy
1489 - poss. Harasthy
1493 - poss. harazthy in Abawywarien
1553 - Harazthy
1565 - Harazty
1598 - Harazttj
1773 - slovensky: Krasne, maďarsky: Harasthi
1808 - slovensky: Chrastné, maďarsky: Haraszti
1851 - slovensky: Krasne, maďarsky: Haraszti
1854 - Chrasne
1903 - slovensky: Hrastne
1906 - slovensky: Krasne

Názov Chrastné pocháza zo slovenského slova "chrasť", čiže synonyma pre krovie, húšinu. Táto časť zeme Sokoľ ostávala dlhší čas neosídlená, porastená chrastím. Názvom obcí na podobnom základe vzniklo na Slovensku i v Čechách viacero. Aj maďarské slovo "haraszt" vzniklo zo slovenského slova chrasť. Názov Krasne vznikal až po príchode nových obyvateľov obce, ktorá bola v roku 1720 vyľudnená. Pretože nepoznali pôvodný význam pomenovania dediny, volili názov, ktorý ho pripomínal, ale mal iný význam. Tento sa však neujal.

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606