História a súčasné pohľady

Čaňa patrí medzi obce s bohatou históriou. Je známe, že kráľ Belo IV. dal 21. februára 1255 zem Čaňu (terra Chon) hosťom, ktorí sa prisťahovali do Sene. Ide o známy čin tohto kráľa, ktorý povolal do Sene predovšetkým nemeckých obchodníkov a poskytol im daňové výhody, len aby opätovne zaľudnili zem vyplienenú po tatárskych vpádoch.

Zem Čaňa do spomínaného dátumu držal Marcel, syn Mocha, jobagio hradu Abaujvár. Belo IV. prikročil k darovaniu tejto zeme prisťahovaleckým obchodníkom z toho dôvodu, že záujem nemeckých i inonárodných kupcov bol veľký a bolo nutné vyčleniť ďalšie územie na ich usadenie.

Ďalšia zmena vlastníctva dediny sa datuje na 26. mája 1270. Štefan V. vymenil Čaňu aj obec Gyňov košickým zemanom Gallovi, Petrovi a Teodorovi za ich dedičné hornokošické pozemky.

Listina jágerskej kapituly z roku 1270 menuje dnešnú Čaňu ako "possessio Chon", z čoho je zrejmé, že už v tom období bola Čaňa vyvinutou dedinou. Celkovo ide o starú obývanú blasť, pretože v tomto roku existovali už všetky dediny v danej oblasti: Geča (Gesche), Myšľa (Mysle), Ždaňa (Sadan), Trstené pri Hornáde, predtým Nádašd (Nadasd), Vyšný Gyňov (Felgyno), Nižný Gyňov (Algunyo), Belža (Belse) a Haniska (Enyske).

Ďalšiu historickú zmienku o Čani nachádzame v listinách so súpisom pápežských desiatkov z rokov 1332 až 1337 (Chum, Chomi). V 14. až 16. storočí je Čaňa stále vlastníctvom zemanov, čo dokladujú aj portálne súpisy z rokov 1427 a 1553. Čo sa týka rozlohy, v roku 1427 mala obec 30 port, ale v roku 1553 ani polovicu z toho, len 14 port.

Genéza názvu obce:

1255 - terra Chon
1267 - de Chon
1332 - 1337 - Chun, Chomi
1337 - Choon
1339 - Chon
1376 - Chan
1399 - Chan
1409 - Chan
1427 - Chaan
1449 - Chan
1553 - Chan
1773 - slovensky: Czana, maďarsky: Csány
1808 - maďarsky: Csány
1903 - slovensky: Čaňa
1906 - slovensky: Čaňa

Čaňa bola v stredoveku pomaďarčená, opätovne poslovenčená bola až v 17. až 19. storočí, pričom poslovenčený názov Čaňa vznikol pravdepodobne už niekedy v 17. až 18. storočí. V roku 1746 už prevyšoval počet slovenských obyvateľov Čane nad maďarskými, o čom sa píše v konskripcii cirkví a farárov Abaujskej stolice. Vtedy tu žilo 77 dospelých katolíkov, 61 gr. katolíkov, 18 luteránov, 56 kalvínov, ďalej 78 detí a 2 osoby prestúpivšie. Celkovo teda 292 obyvateľov.

Najstarší opis hraníc zeme Čaňa z roku 1255 uvádzajú pri Hornáde výraz "stagnum Mortua", čo znamená stojatá, mŕtva voda, či skôr mŕtve rameno rieky. Tento chotárny názov vďaka svojej slovanskej genéze poukazuje na to, že túto oblasť už dávno osídľovali Slovania. V opise sa taktiež uvádza, že hranice zeme Čaňa na juhozápade siahali k miestu Ouwar, čiže Starého hradu. Starý hrad sa nachádzal medzi belžianskym potokom a riekou Satroš, medzi dnešnými obcami Belža a Gyňov. Pevnosť bola staroslovanským sídlom, vznikla ešte pre založením Nového Hradu (Novum Castrum, Abaujvár), ktorého počiatky sa datujú do polovice 11. storočia.

Podľa diela B. Varsika, Osídlenie košickej kotliny, spracoval: sivo