magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Bidovce

aktuálny územný plán obce =>

História obce

Prvú písomnú zmienku o Bidovciach poznáme z roku 1273. Spomínajú sa spolu s Čakanovcami a s čiastkou Svinice, ktoré Ethuruh, syn Jurajov, pochádzajúci z tarjánskej vetvy rodu Aba, s kráľovským povolením nechal svojej manželke a dcére.

Z roku 1293 máme záznam, podľa ktorého Bidovce a časť Svinice držal Peter zvaný Petheuch zo Svinice. Tento v roku 1299 zničil Šarišské Bohdanovce, ktoré patrili Mikulášovi a Štefanovi, synom Budunovým. Vznikla im škoda 70 mariek, za čo potom boli Bidovce prisúdené poškodeným. Nevedno však, či boli na poškodených aj skutočne prevedné. Ďalší známy majiteľ, ktorý pochádza z druhej polovice 14. storočia a bol totiž potomok Petra zvaného Peteuch zo Svinice.

Podľa listiny kráľovny Alžbety z roku 1384 vieme, že spomínaný potomok Ján, syn Petra, zomrel bez potomka. Pretože nemal dediča, panovník daroval Bidovce Valentínovi, päťkostolnému biskupovi a jeho príbuzným.

K ďalšej zmene vlastníctva došlo v roku 1397, keď kráľ Žigmund daroval Bidovce aj s ďalšími dedinami v okolí Svinice Imrichovi, Jánovi a Mikulášovi z Perína.

Podľa portálneho súpisu z roku 1427 patrili Bidovce Mikulášovi z Perína. V obci sa nachádzalo 30 port. Slovo porta znamená brána. Spočítavali sa pritom brány, ktoré viedli z dvorov hospodárskych usadlostí na cestu. V hospodárskej usadlosti mohlo žiť aj 30 ľudí. Počíta sa však na jednu portu minimálne 5 ľudí. V roku 1427 teda v Bidovciach žilo minimálne 150 obyvateľov.

Podľa listiny z roku 1430 vieme, že kráľ Žigmund potvrdil pánov z Períne v držbe hradu Fizér, ktorý sa nachádza neďaleko od jazera Izra, teraz už z maďarskej strany hraníc. V tom čase Bidovce patrili pod panstvu tohto hradu.

Portálny súpis z roku 1533 udáva, že v Bidovciach sa nachádzalo už len 7 port, obec patrila Michalovi z Bidoviec.

Desiatkový súpis obilia z Abaujskej stolice z roku 1553 konštatuje, že v Bidovciach žije 24 poddaných sedliakov a 6 želiarov. Z 30 osobných mien poddaných malo 9 mená slovenského pôvodu, 10 maďarského pôvodu a 11 neistého pôvodu. Vplyvom maďarských protestantských kňazov, ktorí tu začali pôsobiť v druhej polovici 16. storočia, sa však slovenská časť obyvateľov pomaďarčila.

V roku 1598 patrili Bidovce Jurajovi Hommonaymu, ale bolo tu len 22 domov.

V roku 1715 tu žilo len 8 sedliakov a 6 želiarov. V roku 1720 zasa len 22 sedliakov. Treba si však uvedomiť, že v tomto čase boli všetky dediny na okolí takmer vyľudnené. Napríklad Ruskov bol v roku 1715 úplne vyľudnený. Na príčine boli rákociovské protihabsburské povstania a mor.

Súpis cirkví a farárov z roku z roku 1746 uvádza, že v Bidovciach sa rozprávalo maďarsky aj slovensky, pričom maďarčina prevládala. V tomto roku tu žilo 27 rím. katolíkov, 14 gr. katolíkov, 25 luteránov, 104 kalvínov a 84 detí. Celkovo teda 254 obyvateľov.

Aj záznamy z roku 1773 a 1851 uvádzajú, že ide o obec, v ktorej sa rozpráva prevažne maďarsky. V roku 1851 tu žilo 70 rím. katolíkov, 25 luteránov, 400 kalvínov a 6 Židov. Celkovo 501 obyvateľov.

Genéza názvu:

1276 - poss. Beud
1299 - Bewd
1384 - Beud 1397 - poss. Bwd
1427 - Bwd
1430 - poss. Bewth, Bwd
1454 - Bewd
1487 - poss. Beod
1553 - Bewd
1598 - Beod
1755 - Bidocz
1773 - slovensky: Bidewcze, maďarsky: Bőd, nemecky: Bidowetz
1808 - slovensky: Bidovce, maďarsky: Böd olim Beöd
1851 - slovensky: Bidowce, maďarsky: Bööd
1906 - slovensky: Bidoůce, maďarsky: Bőd

Historik Branislav Varsik sa domnieva, že názov obce Bidovce je slovenského pôvodu. Dolné povodie rieky Olšavy bolo totiž už v 11. až 12. storočí obývané slovenským obyvateľstvom. Bidovce sú stará dedina, ktorá v roku 1276 vystupuje spolu s Čakanovcami a Svinicou, čo sú obce s názvami bezpečne slovenského pôvodu. V Bidovciach sa však nezachovala kontinuita slovenského národa, prešla maďarizáciou.

Názov môže pochádzať zo staroslovenského slova "běd" - "Biedovce". Dnes sa to už však nedá dokázať. Je taktiež možné, že názov pochádza aj od rozšíreného slovanského mena Bud, inak v názve uvedeného aj ako Bwd. Napríklad v Slepčanoch medzi typickými slovanskými menami sa v rokoch 1255 a 1257 spomína osobné meno Bud, Bwd.

Spracované podľa údajov knihy Brasnislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

Slanské vrchy - Základné údaje

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606