magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

"Všetky autá by mali zostať zaparkované na Jahodnej," tvrdia milovníci skutočnej turistiky

Je jedna chata v horách...

V zime ju navštevujú predovšetkým bežkári, po všetky obdobia roka milovníci horskej cyklistiky a peší turisti. Nie, určite nebude zriedkavosťou, ak tam v júli či v auguste natrafíte na hostí z Česka, Poľska alebo Maďarska smerujúcich na hrebeňovku Slovenského rudohoria. V zime sa tam môžu deti sánkovať, v lete uprednostniť iné hry. V chate je vystavaný aj krb; počas chladných dní sa v nej kúri. "Ak by ju turisti opustili, bolo by už len málo pravdepodobné, že by ju dal ktosi opäť do poriadku," povedal Ján Gašpar, ktorý sa dejinám výletných miest v okolí Košíc venuje permanentne už vari tri desaťročia, na margo horskej chaty Lajoška, vzdialenej vzdušnou čiarou azda 14 kilometrov od Košíc. Priamo na hrebeni kopca, medzi Jahodnou a chatou Erika, presne 908 metrov nad morom. "Keby tu teraz pršalo, tam by padal sneh. Bola by nesmierna škoda, keby sa to všetko malo raz skomercionalizovať. Prial by som si, aby všetky autá ostali aj v budúcnosti zaparkované na Jahodnej." Potom prišiel čas na rozhovor o tomto naozaj pozoruhodnom mieste.

* Bol prvým správcom Lajošky význačný jednotlivec, čo vstúpil aj do mýtov vysokohorskej chaty? Alebo šlo aspoň o chatára, ktorý sa do jej dejín zapísal neodmysliteľným spôsobom? Nebol to, napokon, práve on, od koho si budova vypožičala meno?

Nie celkom. Ide o udalosti takmer spred celého storočia. Hoci úmysel vystavať na Prednej holici chatu pochádza už zo sklonku minulého storočia, boli to až členovia Košicko-abovsko-turnianskej skupiny Uhorského karpatského spolku, ktorí sa od roku 1910 venovali tejto myšlienke seriózne. S výstavbou útulne sa začalo v roku 1911, no do užívania bola odovzdaná až v roku 1914. Prvou stavbou na tomto mieste bol zrub. Prízemný zrub, pokrytý šindľom, s dvoma izbami, kuchyňou, s otvorenou verandou. A prvým správcom chaty sa stal Ján Klanica, ktorý predtým pôsobil ako správca jaskýň v Aggteleku. Slávnostné otvorenie chaty, naplánované na september 1914, sa však neuskutočnilo - začala sa 1. svetová vojna. Narukovať musel aj Ján Klanica, ktorý o život prišiel už v prvý rok vojny. Chata však mala pred sebou ešte pomerne dlhú históriu. Vďaka výhodnej polohe, neďalekému prístupu k mestu, blízkemu prírodnému prameňu, a i nesmierne pôsobivej okolitej prírodnej scenérii bolo v podstate len otázkou času, kým sa s jej výstavbou začalo po vojne opäť. V roku 1921 takýto úmysel pojali členovia košickej odbočky Karpatského spolku, ktorej dlhoročným predsedom bol kanonik a biskupský prelát Ľudovít Konrády. Zozbierať dostatočné množstvo prostriedkov na výstavbu novej chaty bolo možné popri inom práve vďaka nemalej finančnej podpore tohto muža. Útulňu s 12 posteľami svojpomocne postavili už v roku 1925. Vďaka rozšíreniu o prístavbu poschodového traktu k severnej strane mala po ďalších dvoch rokoch k dispozícii už 60 postelí. Ľudovít Konrády žil v rokoch 1859 až 1929. Chatu pomenovali po ňom. Názov Lajoška používajú Košičania od roku 1929.

* Čo druhý svetový vojnový konflikt? Každý, kto mal možnosť nahliadnuť do fotografických záberov z čias minulých, musel nadobudnúť pocit, akoby budova "nerástla" len do výšky či šírky, ale že vážnejšie zásahy boli vykonané aj na jej pôdoryse.

Pribudovaním väčšieho poschodového zrubového traktu k južnej strane chaty v roku 1934 sa kapacita Lajošky zvýšila na 100 miest. Kým počas 1. svetovej vojny útulňu "iba" opakovane vykradli, udalosti, čo nasledovali už po skončení vojny, poznamenali chatu omnoho vážnejšie. Boje medzi Maďarskou červenou armádou a Československou armádou sa totiž v dňoch 17. a 18. júna 1919 presunuli aj do oblasti Prednej holice. Konflikt medzi maďarským 40. a 101. peším plukom a 30. streleckým plukom Československej armády sa v tejto lokalite síce skončil už 20. júna, no útulňa, nachádzajúca sa medzi dvoma bojujúcimi stranami, zostala značne poškodená. Po odstupe dvadsiatich rokov, na základe rozhodnutia Viedenskej arbitráže, pripadol vrch Predná holica spolu s chatou Maďarsku. Hranica sa tiahla bezprostredne popri chate. V úmysle predísť tomu, aby sa Lajoška počas približujúcich sa oslobodzovacích bojov stala útočiskom partizánov z časti zväzku Alexander Nevský a z oddielu Petőfi, rozhodli sa ju Nemci 31. decembra 1944 vyhodiť do vzduchu. Počas prudkých bojov tu v decembri 1944 zahynulo veľa Nemcov aj partizánov, telá ktorých museli prísť po prechode frontu zahrabávať muži z Klátova. V priestoroch za kaplnkou sú pochovaní dodnes. Výstavba ďalšej, v poradí už druhej úplne novej chaty, prebiehala potom na tomto mieste v rokoch 1948 až 1951.

* Početné príbehy zo života v Tatrách zbeletrizoval prozaik Belo Kapolka, známe je rozprávanie Alfonza Bednára z románu Sklený vrch. Ako uchrániť horskú chatu pred všetkým, čo by tak rado siahlo na jej atmosféru? Áno, na mysli nemám len chatu Lajoška, a i všetky jej ďalšie "sestry"...

Počas 2. svetovej vojny bola väčšina horských chát na území Slovenska zničená. Po ich obnove turistami v rokoch 1946 až 1948 a následnom znárodnení sa dostali poväčšine pod patronát odborárskych zotavovní, podnikov a reštaurácií, alebo slúžili len na podnikovú rekreáciu. Pod gottwaldovským heslom "Hory patria pracujúcim" sa na týchto miestach začali organizovať kolektívne dovolenky. Chata pod Volovcom funguje už len veľmi sporadicky, svoju pôvodnú podobu stratila aj chata Erika; k nej vedie asfaltová cesta a na vkus pravých záujemcov o pobyt v prírodnom prostredí má azda až primnoho hostí. Ďalšími "sestrami" Lajošky by azda mohli byť Chata na Kľačianskej magure v Malej Fatre, Chata pod Borišovom vo Veľkej Fatre, v Nízkych Tatrách zase Štefánikova chata pod Ďumbierom, vo Vysokých Tatrách Téryho chata. Spočítať ich možno na prstoch oboch rúk. Pred 2. svetovou vojnou ich na Slovensku bolo okolo 350. Chatu Lajoška sme prenajali od TJ Slávia VŠT v roku 1993, keď bola už sedem mesiacov opustená. Od roku 1997 ju prevádzkujeme pod hlavičkou Karpatského spolku. Naši šiesti predchodcovia sa na tomto mieste pokúšali podnikať, no, prirodzene, neuspeli. Možno pozabudli, že pravá horská chata sa nezakladá na luxuse a nemôže byť biznisom. Karpatský spolok na Lajošku dozeral na nekomerčnej báze; čaj tam bol za päť, cola za desať korún. Pretože chata pomenovaná po Lajosovi Konrádym leží na území Mestských lesov Košice, s.r.o., bude to možno táto jedna z mála ziskových organizácií, čo po nás zoberie chatu do prenájmu. Pravda, členovia Karpatského spolku by na Lajošku na báze dobrovoľnosti radi dozerali aj naďalej. V súvislosti s ekonomickým zabezpečením chaty nám už dal primátor Zdenko Trebuľa svoj prísľub; Lajoška by mala ako výletné miesto turistov prežiť. Mesto sa k myšlienke zachovať chatu v doterajšej podobe i pre ďalšie generácie postavilo veľmi ústretovo. Bolo to, napokon, práve ono, čo Lajoške pomohlo už pri dvoch jej výstavbách; vyjadriť by sa malo preto aj na margo jej ďalších osudov. Chatu by totiž mali, nazdávam sa, spravovať chatári, nie biznismeni. Dúfam, že Lajoška ostane aj naďalej typickou turistickou chatou, bez poskytovania služieb hotelového typu. Turistika, v tom pôvodnom zmysle slova, si totiž nerobí vyššie nároky.

Alexander PIROŠ

foto: Archív Jána Gašpara

Pôvodný zrub na mieste neskoršej chaty s názvom Lajoška zničili krátko po skončení 1. svetovej vojny.

V medzivojnovom období boli na chate vykonané dve prístavby. Prvá z nich pochádza z roku 1927

...ďalšia je z roku 1934. Aká je budúcnosť chaty, pomenovanej podľa dlhoročného predsedu košickej pobočky Karpatského spolku?

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606