magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Hora s cestami a vodou

Bankov

Kríže a kaplnky Bankova

Ak výletné miesto stráca na príťažlivosti, je iba veľmi málo pravdepodobné, že by mu niekto v čase hospodárskeho marazmu dokázal prinavrátiť pôvodnú tvár. Tak, aby ho nepokryla asfaltová cesta, tak, aby miesto neprekryli panely, tak, aby lokality, kam lampy nepatria, neznevážilo výstredné nočné osvetlenie. Aby sa pri ich hľadaní unavili všetci ziskuchtiví, aby sa tí, čo majú o nerušený pobyt v prírode úprimný záujem, mali cez víkend kam vybrať. Rekreačných oblastí nie je v okolí Košíc málo. Anička, Alpínka, Jahodná a mnohé iné. No len niekoľko z nich je takých, ktoré prísnou selekciou návštevníkov iba získali. O horu Bankov sa JUDr. Ján Gašpar zaujíma už dávnejšie; nie, jeho cieľom nie je vystavať na kopci hotel. A v úmysle nemá ani vykročiť po stopách zlatého pokladu. Tomu, prečo ho Bankov priťahuje, rozumie vari najlepšie on sám...

O vode v prameni

K niektorým z nich sa patrí prísť iba pešo; hluk áut by im uškodil. Pramene boli obľúbené už v 17. storočí. Ba čo viac, práve Bankov považovali Košičania za staré výletné miesto ešte skôr. "Prvá písomná zmienka o ňom však pochádza až z roku 1703," hovorí Ján Gašpar - turista, v pracovných dňoch hlava knižnice, vo chvíľach voľna historik. "Práve v tom čase rada mesta Košice nariadila, aby bola na Bankove zriadená budova; stavba bola vybudovaná z dreva a hlinených váľkov." A hoci by stavby z hliny a dreva nemali pretrvať večnosť, tá, čo vystavalo mesto, mala iba veľmi krátke trvanie. "Rákócziho vojská ju vydrancovali už v roku 1704; pamiatkou na kurucké boje v tejto lokalite je dosiaľ názov Rákócziho prameň. Na Kurucký prameň možno zase natrafiť južne od Čierneho duba; ku Košiciam má o čosi bližšie. Práve v uvedenom období treba hľadať aj vznik spojenia Krieggrunt "bojové pole", predstavujúceho veľmi pravdepodobne spomienku na ozbrojené stretnutia na začiatku 18. storočia. V tom čase tu účinkoval kurucký generál Šimon Forgáč."

A je to práve nutnosť túry - vychádzky, čo môže v mnohom prispieť k tomu, aby sa obec návštevníkov vyselektovala čo najskôr. O to väčšmi to, zdá sa, platilo už v minulosti. Navštíviť Bankov mohol iba ten, kto mal na vychádzku po okolí čas i prostriedky, taký, kto si obdiv krásy prírody nemusel hneď spájať s praktickosťou, funkčnosťou. "Spočiatku na Bankov mnohých Košičanov lákala predovšetkým známa železitá voda," prezentuje svoje zistenia Ján Gašpar. "Od údajných liečivých vlastností bankovského prameňa odvodil napokon ktosi aj názov celej lokality. Podľa jednej z povestí získalo toto miesto svoje pomenovanie vďaka človeku menom Bankó, ktorému približne v roku 1630 pomohla tamojšia minerálna voda vyliečiť zrak. Obsah liečivých zložiek v prameni je nízky; informácia živená tradíciou nebude, zdá sa, veľmi vierohodná. O to serióznejšie však zapôsobí verzia hľadajúca pôvod názvu Bankova v starom slovanskom označení "banky", jamy v zemi, ktorá slúžila na kúpanie. Keď však výskum uskutočnený v roku 1725 ukázal, že tamojší železitý prameň obsahuje len malé množstvo hliníka, železa či síry, na Bankov začali obyvatelia mesta nazerať v prvom rade ako na obľúbené výletné miesto.

Cesty, čo sa skrížiť nestihli

Bude to práve nevyhnutnosť pešej túry, čo miestu Bankov prospela. Turistická klientela prešla výberom, absolvovať výstup na miesto pomerne vzdialené od centra Košíc sa každému nechcelo. S horou sa mohli zoznámiť iba niektorí. "Záujem ľudí o lokality, ktoré by mohli poslúžiť ako rekreačné oblasti, v mnohom súvisí s nástupom ´tretieho stavu´; návštevy rekreačných oblastí sa stávali módou práve v meštianskom prostredí," konštatuje Ján Gašpar. "A, pravdaže, zanedbať nemožno ani prítomnosť klasicistických ideí, rozvoj osvietenských snáh. V polovici 18. storočia bolo toto výletné miesto opäť obnovené. Na Bankove vystavali nový hotel, v roku 1765 sa tu objavila kaplnka Svätého kríža. V roku 1854 bol vďaka iniciatíve baróna Jozefa Horvátha založený Bankovský okrášľovací spolok. Pravda, vznik a rozvoj najstarších rekreačných lokalít v blízkosti Košíc neovplyvnili ani tak turistické organizácie. Ich navštevovanosť bude súvisieť skôr s faktom, že predstavovali prirodzené miesto vtedajšieho turistického ruchu." V roku 1867 sa začala výstavba nového hotela; dokončený bol už o dva roky a ako jeho prvá nájomkyňa do histórie košických výletných miest vstúpila Anna Vojčeková.

Viedla tadiaľ Stará spišská cesta; na Spiš sa v minulosti chodilo cez Bankov, a nie cez Čermeľské údolie. "Od polovice 19. storočia tadiaľto prechádzala Nová spišská obchodná cesta; na zmienku o nej som však natrafil len v jednej z máp v košických archívoch," hovorí Ján Gašpar. "A keď v roku 1864 začala bankovským výletníkom slúžiť nová vozová cesta, vedúca od hostinca Baránok, po Starej spišskej ceste sa chodiť prestalo. Do dnešných dní pretrvala jej spodná časť len ako názov ulice." Toľko výsledky excerpcie, štúdia fondov Archívu mesta Košice, hodín strávených v Štátnom oblastnom archíve v Košiciach, v miestnych múzeách, nad materiálmi z tlače. V minulosti sa v tejto lokalite nachádzali aj vinice košických mešťanov. Človeku slúžiť prestali aj ony; prekryl ich les.

Prípad Bankov

Dnes na Bankove možno nájsť minigolfový areál, kaplnku... Mnohé zo starších objektov tejto lokality sa však už nenávratne stratili. Známe čermeľské mlyny boli navštevované už v 17. storočí; objekty bývalého papierového mlyna zbúrali v roku 1982. Na Bankove stála Koliba; o tú prišli návštevníci v roku 1993. Na jej mieste v roku 1998 postavili štýlovú drevenú reštauráciu. Ani ona však v súčasnosti nefunguje. V roku 1903 postavili na Hornom Bankove kaplnku Nanebovzatia Panny Márie. Stojí doteraz; vždy v nedeľu popoludní, okolo štrnástej hodiny, sa v nej konajú omše. Tie boli po rokoch znovuobnovené vďaka iniciatíve košických duchovných.

"Ešte v 60-tych rokoch mohol víkendový turista na Bankove natrafiť na veľmi kultúrne prostredie; hrala tu hudba, tancovalo sa tu," spomína Ján Gašpar. "K zmene došlo až v 70-tych rokoch. Hoci tu po istý čas ešte riadne fungoval hotel, o lokalitu začali prejavovať záujem menej kultúrni návštevníci. A všetkých tých, čo im v ich ´bezprostrednosti´ konkurovať nemohli, postupne vytlačili. V istom okamihu skĺzli reštauračné zariadenia v tejto oblasti až na úroveň krčiem." Dnes možno pri minigolfovom ihrisku na Bankove natrafiť na malý bufetík.

Čomu pripísať fakt, že rekreačná oblasť má zrazu čas premýšľať o zašlej sláve? "Na program dňa prišla ´chatománia´. Môj dom, môj hrad; také bolo známe heslo vtedajšej masovej túžby po separovaní," vraví Ján Gašpar, autor publikácie História turistiky v Košiciach. Rekreačných oblastí na okraji Košíc nie je málo. No len niekoľko z nich prísnym výberom návštevníkov získalo. Iba tak môžu turistom, bežkárom či milovníkom horskej cyklistiky vyhovieť vari najadekvátnejšie. Niekedy treba do záchrany turistických chodníkov či výletných miest zaangažovať širšiu verejnosť; inokedy stačí šťastne pochodiť u tých, čo smú o veciach rozhodovať. A niekedy, niekedy postačí nechať čas plynúť; príroda sa o seba postará sama. A to je aj prípad Bankova. Miesta, čo prežilo a dýcha. Patinou a minulosťou. Spätou aj so životom mnohých Košičanov.

Alexander PIROŠ (október 1999)

foto: Archív Jána GAŠPARA

Pohľad na hotel Bankov približne v roku 1940.

Vila Paula, jedna zo súkromných víl. V roku 1902 ju dala postaviť vdova Paula Kuhlmannová. Stavba začala v päťdesiatych rokoch chátrať, v súčasnosti je neobývaná.

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606