magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Správa o minulosti a prítomnosti rekreačnej oblasti

Bola Anička majiteľkou šenku?

Postačí prejsť popri tmavohnedej stavbe "bungalovu", cez Čermeľský potok, zastaviť sa pri vodnej nádržke s párikmi divokých kačíc. Nasleduje detský areál, reštaurácia s názvom Ryba, a až po niekoľkých dlhých minútach chôdze dôjde návštevník k minerálnemu prameňu s názvom Gajdovka. Ten poniektorí Košičania žiadajú premenovať na "Kvašnú vodu". Je relatívne teplo, ľudia sa túlajú po parku. K prameňu Gajdovka podíde skupina zásobená fľašami. Po chvíli zostáva prameň opustený. Vode sa pripisujú liečivé účinky. Prospieva vraj pri liečbe kataru, reumy, črevných a kožných ochorení. Na malej besiedke je pripevnené avízo, že o prameň sa stará košická Správa mestskej zelene. Verejnosť má k prameňu prístup denne od šiestej do dvadsiatej hodiny. Jedna z tabúľ hlása, že "občerstvovacia stanica" bude nasledovať už o 200 metrov. Vraciam sa. O čosi ďalej, naprieč pokosenou lúkou, sú tenisové kurty, ihrisko. Z diaľky sem doľahnú zvuky železnice...

Kúpele pána Gajdu

Rozkvet prežívali v osemdesiatych rokoch minulého storočia; vtedy tam vystavali kúpeľnú budovu, "vaňové" kabíny, reštauračné zariadenie, pribudol tanečný parket. Aj keď tu počas prvej svetovej vojny nastal istý úpadok, už krátko po vzniku Československej republiky bolo toto miesto opäť zveľadené. "V dvadsiatych rokoch Gajdove kúpele navštevovali českí úradníci a dôstojníci, ale aj slovenská inteligencia," uvádza JUDr. Ján Gašpar, riaditeľ Krajskej štátnej knižnice v Košiciach a milovník dejín turistiky. "V roku 1923 kúpele s pomocou armády zreštaurovala košická odbočka Zväzu československého dôstojníctva a na počesť generála Rudolfa Gajdu, veliteľa tunajšej divízie, miestne kúpele premenovali na Gajdove. Tunajšiu minerálnu vodu nazývajú miestni odvtedy ´gajdovka´. Rudolfa Gajdu však ešte v dvadsiatych rokoch vylúčili z armády. V roku 1925 odišiel do Prahy, angažoval sa pravicovo, založil viacero českých fašistických organizácií. Za kolaboráciu s okupantmi počas protektorátu Čechy a Morava ho po skončení druhej svetovej vojny odsúdili na doživotie a koncom štyridsiatych rokov zomrel vo väzení. Kúpeľom však názov zostal." Takto ich miestni nazývali aj v čase socializmu; keby bola minulosť pomenovania známa oficiálnym miestam, názov by neobstál.

"V období prvej republiky," uvádza Ján Gašpar "na miestach neskoršieho kynologického cvičiska vybudovali plavecký bazén, Aničke pribudlo pomerne často navštevované futbalové ihrisko. V roku 1924 bola v lokalite Anička cieľová čiara košického maratónu. Ďalšie ročníky maratónskeho behu zvykli v Gajdových kúpeľoch už aj štartovať." Od tridsiatych rokov tu však už žiadna stavbu nepribudla; oblasť začala pomaly chátrať.

Bicykle, lyže, pešia túra

Vo svojom referáte na konferencii Dejepisného spolku v Košiciach Ján Gašpar obdobie od 15. do 17. storočia vynechal; ako "rekreačné oblasti" by musel spomenúť aj miesta, čo sú už v súčasnosti v intraviláne Košíc. Pravda, výletné miesta, hoci zďaleka nie v takej podobe, ako ich poznáme dnes, jestvovali už vtedy. Záujem o ne bude pravdepodobne súvisieť s posilnením pozícií meštianskeho stavu, ich zníženú návštevnosť treba zase pripísať túžbe ľudí uprednostniť individuálnu rekreáciu na vlastnej chate či chalupe.

"Dejiny turistiky sprevádzajú veľkolepé plány a pády, zmeny riečnych tokov, výstavba víl i rôznych menších usadlostí, prenájom objektov, návštevy salašov. Mnohé budovy boli pre širokú verejnosť objavené len v minulom storočí. Práve vtedy začala väčšina z nich slúžiť ako výletné miesta, táboriská či prázdninové tábory pre robotnícke deti," uvádza Ján Gašpar, pravidelný návštevník Archívu mesta Košice, Štátneho oblastného archívu v Košiciach, múzeí. Histórii turistiky a cestovného ruchu bolo venovaných aj niekoľko výstav, čo zorganizoval. V Košiciach, v Kežmarku. V polovici osemdesiatych rokov sa podujal zachrániť Zotavovňu na Alpínke; pamätná budova stojí dosiaľ.

Svoje zistenia, týkajúce sa histórie výletných miest publikuje už po viacero rokov v tlači. Na stránkach časopisov Krásy Slovenska a Tatry. Je autorom Histórie turistiky v Košiciach, spoluautorom publikácie V stopách bicyklov, v knihe PhDr. Jána Terezčáka Dejiny lyžovania na Slovensku spracoval kapitoly týkajúce sa Košíc. V súčasnosti sa venuje záchrane "Lajošky", azda posledného azylu pravých milovníkov chatárskej atmosféry. "Dýcha patinou, minulosťou, podarilo sa nám v nej zriadiť samostatnú expozíciu z histórie košickej turistiky," hovorí člen Spišského dejepisného spolku a Historickej spoločnosti Imricha Henszlmanna.

Už len labutia pieseň?

Ešte v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch slúžila Anička ako normálne výletné miesto. V polovici piateho decénia však tunajší bazén zanikol. Všetky plány vybudovať a zveľadiť celý areál odznova zostali len vo verbálnej polohe. A do pôvodného stavu nebola Anička vrátená už nikdy. "Začiatkom sedemdesiatych rokov tu verejnosti sprístupnili kúpalisko Ryba, no vtedy začala Anička ako výletné miesto slúžiť už len sporadicky. V osemdesiatych rokoch hygienik vodu raz povolil, inokedy nie. Aj vtedy však ešte bolo možné natrafiť na skupinku hudobníkov v altánku. Bola tu letná záhrada, za stolmi si mohli návštevníci posedieť pod holým nebom, na svoje si prišli aj milovníci tanca," uvádza Ján Gašpar.

V roku 1991 bola ešte Anička v prevádzkyschopnom stave. Pripísať neskorší útlm nezáujmu mesta? Alebo tomu, že sa plány v rámci prvej vlny privatizácie vymkli podnikateľom z rúk? Z pôvodnej "zástavby" Aničky zostala napokon len reštauračná budova. Tá bola v januári 1998 zničená. Stavbu vraj začali rozoberať ťahanovskí Rómovia a obyvatelia Vodárenskej ulice, brali z nej drevo. Až bola napokon celkom zdemolovaná a museli ju asanovať.

O pôvode názvu košickej lokality Bankov jestvuje podľa JUDr. Jána Gašpara viacero hypotéz. "Jedna je povesťou," uvádza. "Hovorí o tom, že bankovskou vodou si zrak ako prvý vyliečil občan menom Bankó. Druhá zase predstavuje názor lingvistov a historikov; podľa nej treba meno Bankova odvodzovať od slovanského slova "banka", označujúceho vyhĺbenú hlinenú jamu, slúžiacu na kúpanie." Odkiaľ však mala meno Anička? Mnohí z turistov-Košičanov poznajú Lujzin, Margitin či Rozáliin prameň, podľa istej učiteľky hudby pomenovali vraj v minulosti prameň Irenin. Cesta hrdinov SNP mala kedysi názov Alžbetina cesta, známe sú tiež Skaly kráľovnej. Medzi menami sa žiadna Anna neuvádza. "Ktovie," pousmeje sa Ján Gašpar. "Túto lokalitu takto pomenovali až po druhej svetovej vojne. V literatúre som na tento problém dosiaľ nenatrafil. Kto je pôvodcom tohto názvu, o tom by vari vedeli porozprávať už len pamätníci. A možno, možno sa takto kedysi volala krčmárka..."

Alexander PIROŠ /september 1999/

Histórii rekreačných oblastí v košickom regióne sa systematicky venuje JUDr. Ján Gašpar.

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606