magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 23. Jun 2017,  meniny má

Základné údaje

Veľkosť celkového povodia rieky Hornád na území Slovenska: 4 403 štvorcových kilometrov Okresy povodia: Spišská Nová Ves, Košice, Košice-okolie, Gelnica, Prešov, Sabinov, Poprad, Bardejov.

Prameň: pri obci Vikartovce vo výške 1500 metrov n.m.

Rieka Hornád pramení na východnom úpätí masívu Kráľovej hole. Odtiaľ tok smeruje cez melafýri, paleogénne bridlice, pieskovce a zlepence, ďalej vytvára riečny tok vo vápencovom podloží Slovenského raja, Galmusu, masívu Čiernej hory, kde prechádza aj do kremencového podložia.

Po prechode Košicami smeruje na juh, kde jej tok opúšťa Slovensko v smere do Maďarska. Posledná slovenská obec, v ktorej blízkosti preteká, je Trstené pri Hornáde. Na ceste k maďarským hraniciam preteká neogénnymi usadeninami.

Najväčší pravostranný prítok Hornádu je rieka Hnilec, ktorá preteká Volovskými vrchmi, najčastejšie fylitmi a kremennými Horninami. Hnilec pramení na východnom svahu masívu Kráľova Hoľa, blízko sú pramene významných riek Hron a Čierny Váh. Rieka Hnilec preteká Slovenským rajom a Volovskými vrchmi, do Hornádu sa vlieva pri Margecanoch.

Najväčší ľavostranný prítok je rieka Torysa, ktorá preteká paleogénnymi usadeninami niekdajšieho treťohorného mora, z časti pri meste Prešov neogénnymi usadeninami niekdajšieho treťohorného mora. Torysa pramení v Levočských vrchoch, preteká Spišsko-šarišským medzihorím a Košickou kotlinou.

V závislosti od geologického podložia sa formuje aj tok rieky. Vo vápencoch sú to zvyčajne ostro zarezané a hlboké korytá, čo je najevidentnejšie v Slovenskom raji v lokalite Prielom Hornádu.

Na paleogénnom a neogénnom podloží riečny prúd vytvoril plytké a široké korytá s početnými meandrami.

Hornád ovplyvňuje svojou prítomnosťou mnohé aglomerácie, prevažne mesto Košice, v rámci povodia aj Gelnicu, Spišskú Novú Ves, Prešov, Sabinov, Levoču, Poprad a Bardejov. Aj keď Hornád nepreteká cez všetky tieto mestá, prijíma prítoky, ktoré odtiaľ vedú, aj so všetkým znečistením.

Rast zastavanej plochy a nepriaznivé vodohospodárske zásahy sa v povodí prejavujú klimatickými zmenami, najmä v náraste teploty a zrážok v celej oblasti. Tieto zmeny charakterizuje vysušovanie okolia, stráca sa schopnosť udržať zrážkové vody priamo v krajine, kam padne, ale prudšie steká povrchom priamo, alebo cez prítoky do Hornádu.

Pôda v údoliach Hornádu býva zamrznutá 50 až 80 dní v roku, 48 až 80 dní sa tu drží sneh.

Klimatické charakteristiky Hornádskej kotliny:

- priemerné januárové teploty v údolí: -6,0 až -3,4 stupňa C
- januárové teploty vo svahoch údolia: - 4,0 až - 7,0 stupňa C
- priemerné júlové teploty v údolí: 16 až 19 stupňa C
- priemerné júlové teploty vo svahoch: 9 až 18,5 stupňa C

Voda odoberaná z rieky Hornád sa využíva:

13,5 % odobranej vody na zásobovanie domácností
71,8 % odobranej vody na priemyselné využitie
0,6 % odobranej vody na poľnohospodárske účely
14,1 % odobranej vody na výrobu energie

(Údaje pochádzajú z materiálov občianskeho združenia SOSNA, ktoré sa zaoberá monitoringom čistoty vody v Hornáde a jeho prítokoch.)

V Slovenskom raji Hornád vytvoril strmý a hlboký kaňon

Hornád medzi Družstevnou a Ťahanovcami

Mlynský náhon v Košiciach získava vodu z Hornádu

Most na Palackého ulici

Jazero pri Hornáde v mestskej časti Nad jazerom

Pokojné zákutie

Jazero Ryba je napĺňané vodou z Hornádu

Jarný Hornád pri Ťahanovciach

V blízkosti Malej Lodiny

Pod vrchom Sivec

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606