magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Košický samosprávny kraj

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja KSK

Dôvodová správa k Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja

Základnou úlohou samosprávneho kraja je zabezpečenie všestranného rozvoja samosprávneho kraja a  potrieb jeho obyvateľov. K naplneniu tejto úlohy smeruje aj vypracovaný a predložený Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja. Okrem tejto úlohy je Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja základným dokumentom, ktorého najdôležitejšie priority rozvoja sa premietnu do programových dokumentov vypracovávaných na regionálnej i národnej úrovni pre čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ po vstupe SR do Európskej únie.

Vypracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyplýva zo zákona NR SR č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov, ako aj zo zákona NR SR č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja. Predložený program rozvoja bol vypracovaný v súlade s Informáciou o príprave Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického kraja, ktorá bola predmetom rokovania Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja v máji 2002.

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja obsahuje programovú a analytickú časť. V jednotlivých kritických oblastiach je poukázané na problémy, riešenie ktorých má rozhodujúci vplyv na ďalší úspešný rozvoj Košického kraja. Z týchto problémových oblastí bolo formulovaných päť globálnych cieľov, ktorých riešenie je zahrnuté do 43 opatrení a tieto do konkrétnych úloh.

Niektoré navrhnuté opatrenia a úlohy presahujú kompetencie samosprávneho kraja, preto zodpovednosť za ich splnenie spočíva okrem Úradu Košického samosprávneho kraja aj na ďalších subjektoch, ktoré sú navrhnuté v rámci jednotlivých opatrení. Títo sociálno-ekonomickí partneri budú v rámci partnerstva prizývaní k aktívnej spolupráci. Za účelom monitorovania plnenia Programu, predložený materiál obsahuje určenie rozhodujúcich indikátorov podľa jednotlivých opatrení, na základe ktorých sa bude na úrovni kraja vyhodnocovať úspešnosť plnenia Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja.

Dôležitou súčasťou Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja je návrh na finančné zabezpečenie. Navrhujeme tieto piliere financovania:

  • · Regionálny rozvojový fond, ktorého vytvorenie bude nadväzovať na ďalšie etapy reformy verejnej správy a zmeny prerozdeľovania zdrojov štátneho rozpočtu. Regionálny rozvojový fond bude fungovať na základe schváleného štatútu
  • · podporné finančné zdroje Európskej únie – predvstupové a po vstupe do EÚ štrukturálne fondy a ďalšie zahraničné zdroje, ktorých využitie bude závisieť najmä od kvality predkladaných projektov, absorbčnej schopnosti regiónu i súladu zamerania predkladaných projektov s prioritami podporovanými EÚ
  • · výnosy z emisií komunálnych obligácií vydaných Košickým samosprávnym krajom.

    Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického kraja a strategický proces manažovania programu bude po schválení Zastupiteľstvom KSK pokračovať vypracovaním návrhu na zriadenie Krajskej implementačnej jednotky a následne samotnou implementáciou akčných plánov, ktoré poskytnú obraz o konkrétnych projektoch a ich prínosoch pre realizáciu rozvojového programu. Informácia o implementácii Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja bude predmetom ďalšieho rokovania Zastupiteľstva KSK v súlade so schválenými termínmi rokovaní.

    Predložený Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja vypracoval kolektív pracovníkov odboru regionálneho rozvoja Úradu KSK. Rozhodujúce podkladové materiály, ktoré boli východiskom pre určenie globálnych cieľov, sú k dispozícii na web stránke ÚKSK. Rozpracovanie globálnych cieľov do opatrení a úloh bolo realizované na základe predchádzajúcich konzultácií a stretnutí zástupcov ÚKSK v niektorých okresoch Košického kraja (existuje záznam o rokovaniach v navštívených miestach) so zástupcami samospráv a združení obcí, združení cestovného ruchu, organizácií zaoberajúcich sa podporou malého a stredného podnikania, profesionálnych organizácií, podnikateľmi a i. a konzultáciou so zástupcami expertnej firmy M.E.S.A.10. O spôsobe prípravy programu boli priebežne informovaní členovia komisie regionálneho rozvoja Zastupiteľstva KSK. Formulovanie kritických oblastí a rozpracovanie globálnych cieľov na opatrenia a úlohy sa uskutočnilo na pracovných stretnutiach za účasti predsedu, podpredsedu KSK a riaditeľky ÚKSK, zástupcov Regionálnych rozvojových agentúr, detašovaných pracovísk ÚKSK a ďalších odborných externých spolupracovníkov a záujemcov.

    Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja sa z dôvodu väčšieho rozsahu strán predkladá na rokovanie Zastupiteľstva KSK v tlačenej textovej podobe. Dokument bude prezentovaný aj formou PC-projekcie na zasadnutiach komisií a zastupiteľstva KSK. Súčasťou predkladaných materiálov pre poslancov Zastupiteľstva KSK je multimediálne CD, ktoré obsahuje kompletnú textovú časť programového dokumentu, podrobnú analýzu Košického kraja a prezentačnú verziu programového dokumentu. Rozhodnutím pre tento postup bola predovšetkým snaha vytvoriť podmienky pre osvojenie si programového dokumentu a umožniť tak poslancom Zastupiteľstva KSK resp. ďalším sociálno-ekonomickým partnerom oboznamovať (formou prezentácie) širokú odbornú, ale aj laickú verejnosť s programovými cieľmi Košického samosprávneho kraja. Ďalším cieľom prezentácie programu má byť získavanie informácií o existujúcich projektoch, zapojenie širokej podnikateľskej verejnosti do strategického manažovania programových dokumentov súvisiacich s prístupových procesom SR do EÚ. Tretím cieľom je zapojenie širokej verejnosti do realizácie akčných plánov.

    V závere je potrebné uviesť, že samotná realizácia Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja si vyžaduje doriešenie administratívneho a  inštitucionálneho zabezpečenia, postavenia, fungovania ako aj štruktúry odboru regionálneho rozvoja na ÚKSK.

    Príloha: anketový lístok

    Touto formou oslovenia by sme chceli dostať od hodnotiteľov spätnú väzbu o interpretovanom zámere programového dokumentu. Anketový lístok obsahuje zoznam všetkých opatrení usporiadaných podľa globálnych cieľov a priorít. Za tým účelom je potrebné na anketovom lístku v prvom pravom stĺpci vyznačiť prioritu jednotlivých globálnych cieľov (resp. opatrení) ich očíslovaním l. - 5. Okrem toho je potrebné v druhom pravom stĺpci vyznačiť aj súhlas (nesúhlas) s jednotlivými globálnymi cieľmi a opatreniami.
    Vyplnený anketový lístok prosíme odovzdať v priebehu rokovania Zastupiteľstva KSK na označené miesto, resp. doručiť na odbor regionálneho rozvoja ÚKSK.

    Vízia Košického kraja /Kam chceme ísť/

    Píše sa rok 2020. Regióny Košického kraja už dávno nepatria medzi najviac znečistené oblasti v SR. Existujúci ekonomický potenciál je založený na báze priestorovo i odvetvovo diverzifikovaných zdravých podnikov, ktoré využívajú najmä domáce zdroje a know-how. Pôvodne išlo o malé a stredné podniky, mnohé z ktorých sa postupne rozrástli do prosperujúcich koncernov s celonárodnou ako aj celosvetovou pôsobnosťou (ich produkcia smeruje najmä na export).
    Impulzom ako aj dôležitým obratom bol najmä vstup SR do EÚ. Je pravda, že viacero menej efektívnych podnikov, ako následok tlaku konkurencie zo strany EÚ, tento krok prinútil uzatvárať svoje prevádzky, alebo, v tom lepšom prípade, k fúzii s transnacionálnymi gigantmi. Bol to bod, kedy výška nezamestnanosti v Košickom kraji krátkodobo dosiahla historické maximum. Stále však ostal celý rad podnikov, ktoré boli konkurencieschopné, niektoré natoľko, že vstup do EÚ pre nich znamenal možnosť nebývalého rozmachu. Ich charakteristiky možno zhrnúť do niekoľkých bodov:
    - vysoká pridaná hodnota, výstupy relatívne nenáročné na kapitálové investície, avšak náročné na kvalifikovanú pracovnú silu. Klasickým príkladom sú rôzne software -housy, poradenské spoločnosti (napríklad v oblasti ekonomiky, architektúry, kreatívneho design a pod.), investične stredne až nízko-náročné výskumné ústavy.

    - spoločnosti, ktorých možnosť konkurencie je územne spätá. Patria sem rôzne spoločnosti poskytujúce služby v oblasti domáceho cestovného ruchu, advokátske a právne kancelárie a pod.

    - investične silné medzinárodné (najmä európske) koncerny, ktorých manažment nie je orientovaný na krátkodobý zisk (Siemens, Hygiene Products). Tí z veľkých investorov, ktorí v regióne investovali s cieľom krátkodobému zisku (obyčajne z nízkej pracovnej sily), už pôsobia v tretích, menej rozvinutých krajinách. Finančný impulz, ktoré priniesli na začiatku, však bol prospešný na rozbehnutie mnohých malých a stredných podnikov, pôsobiacich spočiatku ako články ich subdodávateľských sietí.

    Mesto Košice aj naďalej zohráva významnú úlohu ako centrum spoločenského a kultúrneho diania. Je tu niekoľko medzinárodne akreditovaných univerzít, produkujúcich jazykovo aj kvalifikačne zdatné zdroje pracovných síl. Ich absolventi nemajú problém nájsť uplatnenie v domácom regióne, aj keď mnohí z nich úspešne pôsobia vo svete. V regióne okrem hlavného mesta pôsobí aj niekoľko silných satelitných miest, ktoré kedysi slúžili ako okresné mestá.
    Medzi satelitmi a hlavným mestom je vybudovaná rýchlostná dopravná infraštruktúra, rovnako ako aj medzi Košicami a hlavným mestom SR Bratislavou. Ide o súčasť hlavného európskeho multimodálneho koridoru Terst – Bratislava – Žilina – Košice – Ľvov, rovnako ako aj doplnkového severojužného dopravného koridoru Rzeszów – Vyšný Komárnik – Prešov – Košice – Milhosť – Miskolc.
    Z výhodnej geografickej polohy regiónu a jeho multietnickej populačnej základne ťaží čulý nadregionálny obchod. Pred vstupom do EÚ Košický kraj hraničil s dvomi krajinami, dnes leží v prihraničnej zóne Európskej únie. Vzhľadom na to, že ide aj o kultúrnu lingvistickú a historickú spätosť s niekoľkomiliónovým trhom bývalého Sovietskeho Zväzu, predstavuje akúsi funkciu mosta medzi Východom a Západom. Sídli tu celý rad prosperujúcich poradenských, obchodných spoločností a spoločností poskytujúcich služby v uvedenej oblasti. Nachádzajú sa tu aj dva medzinárodné terminály kombinovanej dopravy v Dobrej a v Košiciach, ktoré slúžia na prekládku tovarov medzi širokorozchodnou železnicou a železnicou používanou v EÚ.
    Významnú úlohu zohráva aj cestovný ruch. Medzinárodnou atrakciou sú najmä prírodné a jaskynné útvary Slovenského krasu, turistické chodníky Slovenského raja a bohaté historické a historicko-technické pamiatky zosieťované do lákavých produktov. Pôsobí tu i niekoľko z hľadiska kvality poskytovaných služieb rozvinutých lyžiarskych stredísk. Na Zemplínskej Šírave vzniklo rekreačné centrum a centrum vodných športov, populárnych je tu aj niekoľko termálnych kúpeľov. Zásluhou Košického samosprávneho kraja tu pôsobí akési informačné a koordinačné centrum cestovného ruchu, prostredníctvom mikroregiónov združujúce prakticky všetky podnikateľské subjekty v uvedenom odvetví, a zároveň jednotne a účinne propagujúce Košický región smerom navonok. Podobná spolupráca neprebieha len medzi subjektami vo vnútri regiónu, ale aj medzi uvedeným centrom a inými podobnými inštitúciami na celom svete, s cieľom výmenných pobytov a aktívnej marketingovej politiky, schopnej prilákať dostatočný počet zahraničných klientov z celého sveta.
    Významné zlepšenie v posledných rokoch bolo zaznamenané aj v sociálnej oblasti. Efektívnosť sociálnych zariadení sa zvýšila po zavedení trhových princípov. Kvalita zdravotnej starostlivosti prekračuje priemernú úroveň v SR. Doplnkom sú rôzne terapie na báze liečivých kúpeľov, jaskynné terapie a pod.
    Pokroky boli dosiahnuté aj v začlenení pôvodne problematického rómskeho etnika do spoločnosti – čo sa týka vzdelania ako aj práce. Pôvodne dlhodobo nezamestnaní dnes s obľubou vykonávajú prospešné práce ako zber materiálu za účelom recyklácie, výsadba stromov a podobne. Hlavne na Juhu Košického kraja vzniklo veľké množstvo ovocných sadov.

    Kritické oblasti – SWOT analýzy

    KRITICKÁ OBLASŤ Č.1 – EKONOMICKÝ ROZVOJ

    Silné stránky:

      – Košice 2. najvýznamnejší urbánny systém SR
      – Prítomnosť US Steel - VSŽ
      – Existencia potencionálnych pólov rozvoja – Spišská Nová Ves a Michalovce
      s náznakmi endogénneho (vnútorného) rozvoja subregiónu,
      – Potenciál kvalifikačne a cenovo konkurencieschopnej pracovnej sily
      – Priaznivejší demografický vývoj v porovnaní so SR a EÚ
      – V porovnaní so SR Mierne rozvinutejšie odborné stredné školstvo a technické vysoké školstvo
      – Pomerne rozvinuté malé a stredné podnikanie v niektorých oblastiach kraja

    Slabé stránky:

      – Nízka miera diverzifikácie priemyslu
      – Nerovnomerne rozmiestnená priemyselná výroba
      – Nízka miera finalizácie a sofistikovanej výroby
      – PZI motivovaní prevažne lacnou pracovnou silou a nie inovačným potencionálom územia
      – Odchod kvalifikovaných pracovných síl
      – Vysoká a vnútorne disparitná miera nezamestnanosti
      – Nepriaznivá kvalifikačná štruktúra nezamestnaných
      – Nepriaznivé podnikateľské prostredie pre malé a stredné podnikanie

    Príležitosti:

      – Zvýšený záujem zahraničných investorov o investovanie po vstupe do NATO a EÚ – Využitie štrukturálnych fondov EÚ – Rozvoj zahraničného obchodu, zvýšenie exportu – Dobudovanie medzinárodných dopravných ťahov – Budovanie inštitúcií v rámci prístupového procesu do EÚ

    Ohrozenia:

      – Zvýšenie konkurenčného tlaku po vstupe do EÚ – Meškanie kľúčových reforiem na národnej úrovni – Presun záujmu investorov z dôvodu lacnejšej pracovnej sily smerom na východ – Nedostatočná absorbčná schopnosť SR čerpať prostriedky EÚ – Nedostatočne efektívne podporné inštitúcie pre priame zahraničné investície a export – Nestabilné politické prostredie pred parlamentnými voľbami – Vysoké odvodové zaťaženie v porovnaní s krajinami OECD

    KRITICKÁ OBLASŤ Č.2 – DOPRAVA A TELEKOMUNIKÁCIE

    Silné stránky:

      – realizácia dopravných systémov v smere východ – západ, sever – juh
      – vybudované cestné, železničné, letecké spojenia
      – vybudovaná širokorozchodná trať do Hanisky pri Košiciach po hranicu s Ukrajinou
      – prekládková stanica v Čiernej nad Tisou s normálnym a širokým rozchodom koľajníc
      – letisko v Košiciach s medzinárodnými parametrami
      – Košice – medzinárodný železničný uzol

    Slabé stránky:

      – opotrebovaná cestná sieť
      – chýbajúce rýchlostné komunikácie
      – málo využívané letecké spojenie
      – nedobudované letisko v Košiciach v súlade s požiadavkami letísk s medzinárodným štatútom (terminál, riadiaca veža)

    Príležitosti:

      – využitie podporných programov EU – ISPA na dobudovanie diaľnice D1
      – rozvoj Euroregiónu Košice – Miškolc podmieňuje vybudovanie rýchlostnej cesty Košice – štátna hranica Maďarsko
      – splavnením Tisy na maďarskom a juhoslovenskom území vzniká možnosť postupného splavňovania východoslovenských riek Bodrog, Laborec, Latorica ako národnej vodnej cesty IV. triedy

    Ohrozenia:

      – nedostatok verejných investícií na dobudovanie dopravnej infraštruktúry
      – zníženie dostupnosti územia pre zahraničných obchodných partnerov a turistov

    KRITICKÁ OBLASŤ Č.3 – ĽUDSKÉ ZDROJE (A–Sociálna oblasť, B–Komunikácia)

    A – Sociálna oblasť

    Silné stránky:

      – Vhodná demografická štruktúra obyvateľstva
      – Priaznivý stav prirodzeného prírastku obyvateľstva
      – Multikultúrna spoločenská klíma
      – Košice – centrum vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií, univerzitné centrum

    Slabé stránky:

      – Vysoká miera nezamestnanosti, problém dlhodobej nezamestnanosti
      – Nízka životná úroveň obyvateľstva
      – Vysoká koncentrácia neprispôsobivej časti obyvateľstva
      – Nedostatok bytov
      – Zastaranosť školských a zdravotníckych objektov, nedostatok financií na ich prevádzku
      – Nedostatočná úroveň a kapacita zariadení sociálnych služieb
      – Nedostatok informácií a motivácie obyvateľstva v oblasti podnikania
      – Nerozvinutosť vidieckych oblastí

    Príležitosti:

      – Podpora aktivít riešiacich rómsku problematiku
      – Dobudovanie materiálno-technickej základne školstva
      – Podpora výstavby a obnovy bytového fondu
      – Podpora transformácie siete zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb
      – Podpora partnerstva a spolupráce štátnych a neštátnych organizácií
      – Zakladanie rodinných firiem a rozvoj telepráce na zvýšenie zamestnanosti

    Ohrozenia:

      – Pokles reálnych miezd
      – Odloženie vstupu SR do NATO a EÚ
      – Nedoriešenie vlastníckych vzťahov k pôde
      – Zastavenie štátnej podpory na bytovú výstavbu
      – Riziko stagnácie dlhodobo nezamestnaných – nechuť zapojiť sa do trhu práce

    B – Komunikácia Silné stránky:

      – Rozbehnutá euroregionálna činnosť v našom regióne (5 euroregiónov, „unikát“ v Európe)
      – Schopnosť obojstrannej komunikácie obyvateľstva v prihraničných oblastiach
      – Tradícia (stredoveká) obchodných ciest v rámci Európy
      – Existujúce aktivity v rámci tretieho sektora
      – Vznik regionálnej samosprávy

    Slabé stránky:

      – Nedostatočná a nejednotná rozvinutosť medzinárodnej a regionálnej informačnej siete
      – Nedostatočná jazyková vybavenosť (svetové jazyky)
      – Nedostatočná spolupráca odborných a verejných inštitúcií pri spracovaní a implementácii strategických materiálov
      – Nedostatočné vzájomné vedomosti o hospodárskej a ekonomickej situácii v prihraničných oblastiach (euroregiónoch)
      – Chýbajúce zastúpenie reprezentantov kraja v centrách EÚ
      – Nepripravenosť verejného sektora na prijatie predvstupovej a štrukturálnej pomoci EÚ
      – Neexistujúce, resp. nedostatočne rozvinuté medzisektorové partnerstvá (štátna správa, samospráva, podnikatelia, tretí sektor)
      – Slabo rozvinutá identita občanov regiónu
      – Informovanosť občanov o výhodách a nevýhodách vstupu do EÚ

    Príležitosti:

      – Možnosť čerpania nenávratných finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu
      – Európska a štátna podpora pri zavádzaní informačných a komunikačných technológií – virtuálny región
      – Vzrast v oblasti úloh samosprávy, mimovládnych organizácií, občianskych združení a podnikateľských subjektov
      – Medzinárodná prestíž krajiny (rozvojová politika a humanitárna pomoc)
      – Spolupráca v rámci Vyšegrádskej štvorky (SR, ČR, Maďarsko, Poľsko)
      – Posilnenie inštitútu ľudských, menšinových a občianskych právv – Členstvo v medzinárodných organizáciách, združeniach

    Ohrozenia:

      – Neprijatie za člena NATO a EÚ
      – Členstvo v Európskej menovej únii (nespĺňanie zadaných kritérií)
      – Zníženie podielu obchodu s nečlenskými krajinami EÚ
      – Nepružná legislatíva pre činnosti euroregiónov
      – Politický vývoj z pohľadu euroregiónov (euroregionálnych činností)
      – Nízka absorbčná schopnosť verejného sektora pre finančné prostriedky EÚ

    KRITICKÁ OBLASŤ Č.4 – ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA

    Silné stránky:

      – Vysoká zalesnenosť
      – Vysoký podiel chránených území k celkovej rozlohe – atraktívne prírodné prostredie
      – Prítomnosť geotermálnych, liečivých a minerálnych vôd s perspektívou využitia
      – Existencia spaľovne odpadu
      – Plynofikácia obcí

    Slabé stránky:

      – Nevyhovujúca štruktúra/koncentrácia priemyslu
      – Znečistené ovzdušie – Košice, stredný Zemplín (hutnícky a chemický priemysel)
      – Nedobudovaná vodovodná a kanalizačná sieť, čističky odpadových vôd
      – Staré ekologické záťaže – neriadené skládky, opustené bane, pozostatky po banskej činnosti a pod.
      – Zlá/nízka kvalita vôd – povrchových i podzemných
      – Nedostatočná ochrana pred povodňami

    Príležitosti:

      – Možnosť čerpania prostriedkov z predvstupových fondov, využitie recyklačného fondu
      – Znížiť používanie tuhých palív, zvýšiť využitie elektrickej energie, zemného plynu
      – Vhodná technológia pre spaľovňu, žp nezaťažujúce technológie všeobecne
      – Materiálové a energetické využívanie odpadov – separovaný zber, recyklácia
      – Programy na riešenie black/brown fields – územia po bývalej priemyselnej činnosti
      – Obnoviteľné zdroje energie – geotermálna energia, energia biomasy, veterná energia (Slovenské rudohorie - Spišská Nová Ves)
      – bionafta získaná bezodpadovou rafináciou rastlinných olejov – repka, slnečnica, ľan, vedľajší produkt glycerín je dobre predajnou komoditou
      – pestovanie rýchlo rastúcich drevín na kontaminovaných pôdach – energetické využitie dreva modernými technológiami
      – skvalitnenie, rozšírenie monitoringu stavu zložiek životného prostredia
      – environmentálna výchova

    Ohrozenia:

      – pretrvávajúce vykurovanie hlavne tuhými palivami
      – prítomnosť ťažkého priemyslu – hutníckeho a chemického
      – neriešená automobilová doprava – mobilné zdroje znečisťovania ovzdušiav – malé zdroje znečisťovania ovzdušia
      – nedostatočná kapacita pitnej vody z dlhodobého hľadiskav – nebezpečenstvo priemyselných havárií ( zo zahraničia)

    KRITICKÁ OBLASŤ Č.5 – POĽNOHOSPODÁRSTVO A VIDIEK

    Silné stránky:

      – Vhodné podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v rámci SR
      – Významné prírodné a kultúrno-historické bohatstvo
      – Vysoký podiel obyvateľstva v produktívnom veku
      – Prítomnosť ľudových tradícií v živote obyvateľov
      – Rozvinuté odborné školstvo
      – Existujúce občianske aktivity v rámci tretieho sektora

    Slabé stránky:

      – Nepriaznivá sociálna a vzdelanostná úroveň obyvateľstva
      – Vysoká miera nezamestnanosti
      – Značná sústredenosť a vysoký podiel neprispôsobivej časti rómskeho obyvateľstva
      – Nízka dostupnosť sídiel a ich nedostatočná vybavenosť technickou infraštruktúrou
      – Nízky stupeň občianskej vybavenosti
      – Absencia podnikateľských aktivítv – Slabá informovanosť vo všetkých oblastiach občianskeho a hospodárskeho života
      – Absencia rozvojových programov

    Príležitosti:

      – Dobudovaním technickej infraštruktúry podporiť optimálnosť sídelnej štruktúry
      – Zlepšením dopravnej dostupnosti zatraktívniť vidiek pre podnikanie a cestovný ruch
      – Rozvoj služieb, školstva a cestovného ruchu smerujúci k vytváraniu pracovných príležitostí
      – Rozvojom hospodárskych aktivít založených na využívaní miestnych zdrojov zabezpečiť trvalú udržateľnosť rozvoja
      – Kultivovaním geofondu stabilizovať ekológiu krajiny
      – Vytvorením garančného fondu podporovať začínajúcich podnikateľov
      – Diverzifikácia výrobných podnikov, organizácií a vzdelávacích zariadení budovaním pobočiek
      – Výstavbou logistických centier zlepšiť zásobovanie a odbyt

    Ohrozenia:

      – Rast nezamestnanosti
      – Pokles počtu stálych obyvateľov obcí, strata identity obcí
      – Neriešenie rómskej problematiky
      – Pomalý rozvoj dopravnej infraštruktúry
      – Nedobudovanie siete inštitúcií poskytujúcich služby podnikateľom
      – Nedostatočná inštitucionálna sieť pre využívanie disponibilných finančných zdrojov
      – Prílev lacných zahraničím vysoko dotovaných potravín
    Kompletný program je k dispozícii tu
  •  

     
    (c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606