magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 

Miklušova väznica

Bokom od ruchu Hlavnej ulice a jej pešej zóny, na východnom obvode košickej pamiatkovej rezervácie v uličke, ktorej sama dala meno, a ktorá is dodnes zachovala stredoveký kolorit, stojí Miklušova väznica. Predstavuje komplex dvoch stredovekých domov, prestavaných začiatkom 17. storočia na väzenské účely pre potreby mesta. Ich fasáda primomína okoloidúcim mnohé stáročia vývoja Košíc, ich nesmierne pestré a zložité dejiny. Tristopäťdesiat rokov sa v týchto domoch bývalo, ďalších tristo v nich mesto väznilo zločincov a výtržníkov.

Miklušova väznica slúži múzejným účelom od roku 1942. V júni 1993 ju Východoslovenské múzeum sprístupnilo po novej, radikálnej expozičnej prestavbe. Expozícia zoznamuje návštevníkov s občianskym životom obyvateľov Košíc od druhej polovice 13. storočia až po ich prerod na moderné mesto na konci 19. storočia.

Čiastočnú súdnu samosprávu získali Košice privilégiami už v 13. storočí. V roku 1342 rozšíril tieto privilégia Karol Róbert a dovolil Košiciam rozhodovať aj v mnohých prípadoch, ktoré dovtedy patrili kráľovi.

Od roku 1347 mal richtár a členovia mestskej rady právo v určitých dňoch zasadať a súdiť previnilcov. Starý trestný kódex poznal viac ako 60 druhov previnení, ktoré si zasluhovali najvyšší trest - trest smrti. Hrdelné právo Košíc bolo v platnosti viac ako 500 rokov.

Zároveň s hrdelným právom dostali Košice aj právo vydržiavať si kata. Kat, carnifex, bol považovaný za osobu nečistú a to pre popravy a mučenia, ktoré vykonával. Žil izolovane a dostával od mesta pevný ročný plat a za každú vykonanú prácu zvláštny príplatok.

Súdnictvo v stredoveku bolo veľmi prísne. Pri vypočúvaní mohlo použiť právo mučenia - tortúry. Spôsob vykonania trestu bol určený podľa okolností, za akých bol prečin spáchaný a bol podobne krutý ako sám zločin.

Vystavená popravčia stolička z 18. storočia je kópiou staršej, ktorá sa zachovala v značne poškodenom stave. Podľa tradície bolo na nej vykonaných vyše 60 popráv. Hlava sa stínala tak, že odsúdenec sedel na stoličke "koňmo" s rukami a nohami priviazanými o železné kovanie pod operadlom stoličky. Posledná poprava na nej bola vykonaná v roku 1837, keď budapeštiansky kat vykonal rozsudok smrti nad dvoma odsúdencami za úmyselnú vraždu.

Svojráznym symbolom mestského hrdelného práva boli popravčie meče. Boli prechovávané na radnici a mestskí prísažní ich priniesli katovi iba pre účely popravy. Po nej bolo povinnosťou kata meč očistiť do šiat popraveného, zasunúť ho do pošvy a tak vrátiť prísažným.

V stredovekých Košiciach sa popravovalo na viacerých miestach. Poprava sa mohla vykonať na dvore starej radnice alebo Katovej bašty, na námestí pri Urbanovej veži. Vojenské popravisko bolo na mieste Morového stĺpu (súsošie Immaculaty). Odsúdencom, ktorí neboli hodní popravy v meste, vykonávali rozsudky smrti na Šibeničnej hore (dnešné sídlisko Železníky).

Predmetmi pripomínajúcimi dobovú súdnu prax v Miklušovej väznici sú originálne putá na ruky a nohy. Pochádzajú z 16. až 18. storočia. Dereš, klada na ruky a nohy, koleso - sú novodobou napodobeninou Zdanlivo neškodné koleso sa používalo ako jeden z najkrutejších trestov. Kat odsúdenému kolesom polámal všetky väčšie kosti. Telo natiahol medzi lúče kolesa, ktoré potom nastokol na stĺp. Takto zúbožené telo potom nechal napospas havranom.

V pivničných celách a samotkách boli hlavne takým ktorí sa odvolali proti rozsudku smrti ku kráľovi. Ak žiadosti odsúdeného kráľ vyhovel a zmenil ho na doživotné väzenie, mesto muselo rešpektovať kráľovské rozhodnutie.

Odsúdený na trest smrti bol premiestnený do osobitej miestnosti, kde vyčkával na deň popravy. Tu ho mohol navštevovať väzenský farár a poskytovať mu duchovnú útechu.

Miestnosť pod dvorným krídlom východného domu slúžila až do začiatku 19. storočia ako odpadová jama. Pri odkryve v roku 1941 ju historici považovali za žumpu, do ktorej povstaleckí vojaci Juraja I. Rákociho v roku 1619 vhodili mŕtve telá troch umučených košických jezuitov, neskorších mučeníkov. Táto domnienka sa však pri bližšom skúmaní nepotvrdila.

Pri prácach na uvoľňovaní závalov z pivníc sa objavila aj podzemná chodba, ktorá viedla pod ulicou Pri Miklušovej väznici až na Kováčsku ulicu, kde sa asi na úrovni domu č. 32 križuje s inou chodbou a kde sa vyčistená časť chodby končí. Jednoznačne ide o stoky kanalizácie - o tom svedčí množstvo kamenných napajacích žľabov od jednotlivých domov, ktoré do nej ústia. Vyústenie v Miklušovej väznici je prechodné. Vzhľadom na veľkosť kanalizačného profilu a priechodné prípojky je pravdepodobné, že slúžili aj na podzemnú komunikáciu medzi vybranými domami v meste. Kedy chodby vznikli presne nevieme, určite však pred začiatkom 17. storočia.


Pôdorys prízemia Miklušovej väznice, ktorá bola pôvodne meštianskym domom postaveným už na sklonku 13. storočia. Fialovou farbou sú vyznačené dochované časti z tohto obdobia.


Drevený model Košíc vyrobený v roku 1942 znázorňuje mesto v čase najväčšieho rozkvetu jeho opevnenia.


Miklušova väznica slúžila svojmu účelu od roku 1618. Väčšinu jej "klientov" tvorili tuláci, opilci a iné komunálne nepríjemné osoby, ktoré tu zanechali celý rad grafít, hlavne na prízemí budovy.


Kamenný obilný mlynček, aký sa bežne používal v dedinských domácnostiach ešte v 19. storočí.


Veľké keramické nádoby boli nájdené v podzemí Miklušovej väznice v roku 1940.


Miklušova väznica vznikla spojením dvoch starších obytných domov. Toto je miestnosť západného domu zariadená tak, aby pripomínala pôvodný účel budovy.


Kolekcia keramiky zo 16. až 18. storočia nájdená v podzemí väznice, prípadne na území mesta Košice.


Jedna z miestností je zariadená ako dobová cela a sú tu inštalované okovy a tzv. husle, čo boli drevené klady, do ktorých sa zatvárali hlavy a ruky osôb vystavovaných na prianieri.


Železné okovy na nohy, medzi ktorými sa nachádzajú aj putá na spútavanie koní.


Kolekcia popravčích mečov mesta Košice, ktoré malo už od 1. polovice 14. storočia právo meča, čiže právo popravovať zločincov. Toto právo sa tu vykonávalo až do 30-tych rokov 19. storočia.


Replika tzv. popravčej stoličky. Špecialitou Košíc bolo popravovanie v sede na stoličke, pričom odsúdenec mal ruky pripútané o zvláštne kovanie a hlavu podopretú na netypickom a prísne účelovom operadle.


Dobové mučiace nástroje v podzemí Miklušovej väznice, vľavo koleso, vpravo dereš.


V inventári väznice sa až do začiatku 20. storočia zachovali mučiace železá na drvenie nôh - tzv. španielske čižmy.


Jedna z miestností podzemia slúžila ako smetisko, kde sa hromadila rozbitá keramika a zvyšky jedál, z ktorých sa dnes zachovali iba kosti.


Kamenný erb z červeného mramoru z počiatku 17. storočia býval voľakedy inštalovaný na hornej mestskej bráne. Vyrobiť ho dal mestský richtár Wass.


Hasičské náradie a hlasná trúba používaná v Košiciach v 18. a 19. storočí.


Kamenné delové gule rôznych ráží nájdené v areáli Katovej bašty pochádzajúce z 2. polovice 15. storočia.


Tarasnica a hákovnica - dva z najstarších typov strelných zbraní používaných v Košiciach.


Portrét tzv. krutého kata Mikluša sa nachádza v cele, ktorá sa používala v miestnosti na hromadné väznenie žien. Objavený bol v roku 1940.


"Poklad" železných skier a nástrojov objavený začiatkom v roku 1942 na dne Mlynského náhona pri tzv. Dolnom koickom mlyne.


Vývesné tabule - tyče, košických predavačov vína a octu z počiatku 19. storočia.


Ukážka rôznych druhov váh, ktoré v minulosti používali na košických trhoch.

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606