Profil múzea sa formoval od vydania dočasného štatútu Technického múzea vydaného v roku 1947, prvýkrát bolo verejnosti
sprístupnené o rok neskôr. V roku 1983 bolo múzeum premenované na slovenské technické múzeum. Zriadenie technického
múzea sa ukázalo ako plne historicky opodstatnené. Slovensko vo svojom vývoji patrilo medzi najpriemyselnejšie oblasti
Uhorska. Vďaka nerastnému bohatsvu, jeho ťažbe a spracovaniu v baníctve a hutníctve sa Slovensko do konca 18.storočia radilo
v rozvoji techniky medzi popredné európske štáty. Z bohatej histórie vyrastala potreba múzejne uchovať a dokumentovať
technické tradície. V roku 1997 oslávilo 50. výročie svojho vzniku.
Zameranie múzea:
Slovenské technické múzeum ako jediné múzeum technického zamerania na území Slovenska poskytuje pohľad do histórie a
tradícií vedy a techniky . Ako hlavné centrum múzejnej dokumentácie spravuje bohaté zbierkové fondy, iniciuje starostlivosť o
vybrané technické pamiatky in situ na území celého Slovenska, poskytuje odbornú pomoc pri ich záchrane a obnove.
Dokumentuje podiel Slovenska a jeho osobností na rozvoji svetovej vedy a techniky.
V rozsiahlom zbierkovom fonde je zastúpené baníctvo, hutníctvo, umelecké kováčstvo, hodinárstvo, strojárstvo,
elektrotechnika, geodézia a kartografia, fotografická a kinematografická technika. Vedecké odbory reprezentujú zbierkové fondy
historickej prístrojovej techniky z fyziky, chémie a astronómie.
Množstvo originálnych exponátov je prezentované v expozíciách a vystavených súboroch zbierok. Múzeum zhromaždilo
viac ako 14 000 zbierok, mnohé z nich predstavujú nenahraditeľné hodnoty. STM spravuje aj nehnuteľné technické pamiatky,
napr. Solivar pri Prešove, vysokú pec Karol pri Vlachove , hámor v Medzeve a kováčsku vyhňu v Moldave nad Bodvou.
V roku 1972 vzniklo samostatné detašované pracovisko Slovenského technického múzea v Bratislave, ktoré je zamerané na
múzejnú dokumentáciu dejín vedy, výroby a techniky na území mesta Bratislavy.
História budovy:
Budova, v ktorej sídli Slovenské technické múzeum, je architektonickou dominantou severnej časti pamiatkovej rezervácie
mesta Košíc. Stojí na mieste štyroch gotických meštianskych domov z 13. stor., v 18. stor. prestavovaných v štýle
tereziánskeho klasicizujúceho baroka. Od r. 1654 bol tento dom tradičným sídlom najvyšších uhorských vojenských
hodnostárov pri ich pobyte v Košiciach, odvtedy sa komplexu vžil názov Dom hornouhorského kapitanátu alebo Rákociho
palác.