magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 26. Jun 2017,  meniny má
Košice - mestská časť Šaca

Časť Ľudvíkov Dvor

Ľudvíkov Dvor tvorí súčasť mestskej časti Košice-Šaca, stojí však izolovane vedľa cesty vedúcej popri železiarňach. Pôsobí dojmom samostatnej dediny, i keď ako samostatná obec nikdy nejestvoval. Aspoň v tom zmysle, že nikdy nemal vlastného richtára, či starostu. To aj z toho dôvodu, že až do roku 1948 išlo o súkromný majetok - majer s príslušenstvom, z ktorého sa až po druhej svetovej vojne vyvinulo osídlenie na spôsob dediny.

Predpokladá sa, že Ľudvíkov Dvor vznikol niekedy v 18. storočí. Grófsky rod Semseyovcov, ktorým patril kaštieľ v Šaci, vlastnil obrovské pozemky, ktorých spravovanie zo Šace by bolo náročné. Bolo potrebné vybudovať samostatný majer s osídlením, kde by sa choval dobytok a pestovali poľnohospodárske plodiny.

Začiatkom 18. storočia, konkrétnejšie v rokoch 1710 až 1711 epidémia cholery úplne zlikvidovala obyvateľstvo obce Buzinka a v Šaci prežil len malý počet poddaných. Samostatný majer pravdepodobne vznikol niekedy po tomto období. Prvú písomnú zmienku o Ľudvíkovom dvore však poznáme až z roku 1826. Vtedy tu bývalo len sedem obyvateľov. V roku 1828 ich už však bolo 23 a v roku 1840 tu žilo 49 ľudí. Počet ľudí dosť kolísal, pretože tu prichádzali pracovať a bývať prenajímané rodiny, ktoré sa tu zvyčajne nasťahovali len na jeden rok.

Názov Ľudvíkov Dvor vznikol medzi rokmi 1844 až 1847. Ešte v roku 1943 sa totiž uvádza len ako „majer za kopcom“. V roku 1847 sa však spomína ako „praedio Lajosháza“, čiže majer Ľudvíkov Dvor.

Išlo o veľký majer, v ktorom sa produkovalo hlavne mlieko, ale chovali sa aj ošípané, kravy a ovce. Z plodín sa tu pestovala hlavne pšenica a repa. Začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia gróf Semsey majer prenajal statkárovi Hičovi. Vtedy sa výraznejšie osídlil. V tom čase sa tu nachádzal samotný majer, dve veľké a jedna malá maštaľ, veľký dom, v ktorom bývalo deväť rodín, ďalšie dva domy, kde bývali po štyri rodiny, humno na seno, mliekáreň, chliev a dozorcov domček. Uprostred sa nachádzala malá vodná nádrž pripomínajúca bazén, kde umývali dobytok. Tzv. dišputanti, teda rodiny, ktoré tu prišli za prácou nádrž často čistili a požívali aj na kúpanie.

Pred začiatkom druhej svetovej vojny gróf Semsey predal Ľudvíkov dvor židovskému advokátovi Fridmanovi. Vyrábalo sa tu kóšer mlieko, ktoré sa rozvážalo v dvojlitrových kanviciach do košických židovských rodín. Zvieratá sa porážali len pre vlastnú potrebu obyvateľov majera, inak sa predávali do Košíc na bitúnok. Chovali sa tu však aj husi a kačky na kóšer mäso.

Život pre obyvateľov Ľudvíkovho dvora bol v tom čase výhodný. Rodina, ktorá mala kravu, mohla ju zadarmo pásť na Fridmanových pozemkoch. Naviac, v zime dostávala obilie na jej kŕmenie. Rodina, ktorá kravu nemala, dostávala každý deň zadarmo dva litre mlieka.

Potom ako po Viedenskej arbitráži v roku 1838 Košice s okolím pripadli pod Horthyovské Maďarsko a vypukla druhá svetová vojna, sa stopy po židovskom podnikateľovi končia.

Veľký zvrat pre Ľudvíkov Dvor znamenal začiatok 40-tych rokov 20. storočia. Vtedy tu Maďari z Krajinského fondu výchovy a ochrany rodiny (Országos nevelési és családvedelmi alap) začali stavať unifikované domy pre sociálne slabšie rodiny. Podľa spomienok pamätníkov z Ľudvíkovho dvora mali v týchto domoch bývať maďarskí vojnoví veteráni, najmä vojnoví invalidi, aby neboli na očiach husto osídlených oblastí. Keďže maďarská armáda bojovala po boku nemeckej a Nemci prehrali druhú svetovú vojnu, domy boli pridelené obyvateľom Ľudvíkovho Dvora. Vychádzajúc zo skratky maďarského názvu fondu ich obyvatelia začali volať „onča domy“.

Práve ich neskoršou prestavbou vznikla dnes jediná trvalo osídlená ulica Ľudvíkovho Dvora. Zbytok tvorí záhradkárska oblasť.

Tento bol napísaný na základe knihy Šaca, ktorej autorom je Štefan Kolivoško a spomienok pamätníkov žijúcich na Ľudvíkovom Dvore: Jána Sidora a Jozefa Bodnára.

Slavomír Szabó

Pamätníci, ktorí nám svojimi spomienkami pomohli pri zostavovaní tejto strany. Pán Ján Sidor, nar. 1920, a Jozef Bodnár, nar. 1930. Pán Jozef Bodnár drží mapu niekdajšieho Ľudvíkovho Dvora nakreslenú po pamäti.

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606