Romathan - repertoár na sezónu 2006/2007:

CIMBAL, TANEC, HUSLIČKY - ACH TIE RÓMSKE PESNIČKY...

Scenár a réžia: Ján Šilan
Hudba a aranžmán: Karel Adam
Choreografia: Jaroslav Moravčík a. h.
Scéna: Štefan Hudák a. h.

I. časť: Priblíži svetovú orchestrálnu tvorbu, ktorá akcentuje predovšetkým strunové, resp. drevené nástroje a snaží sa využiť a uplatniť virtuozitu interpretov. Franz von Suppé Ľahká kavaléria /Konferance - Marián Balog, Oľga Demeterová/ Franz Kreisler Pekný rozmarín Johanes Brahms Uhorský tanec č. 5 /Konferance - Marián Balog/ Sviatočný palotáš a Bleskový čardáš v podaní Ernesta Bódisa /Konferance - Marián Balog, Oľga Demeterová/ George Dinicu: Hora - H Dur, h mol /Konferance - Milan Godla/

II. časť: Uvádza na javisku fragmenty klasickej operety - a to tie dramatické a predovšetkým hudobné scény, ktoré u velikánov tohoto žánru boli inšpirované rómskou melodikou - romantickou, inšpiratívnou, večne mladou rómskou pesničkou. J. Strauss Cigánsky barón E. Kálman Poď Cigán /Konferance - Alena Klempárová/ J. Szirmay Gull Baba (Lujko) E. Kálman Cigánska láska /Konferance - Žaneta Štipáková/

III. časť: Rómska pesnička v „klasickej“ podobe - čiže rómska muzika a spevák. Cesta (Cigáni idú do neba) Ľudové piesne - Ž. Štipáková / J. Krajňák Tanečná kreácia „Les“ z div. hry Stratení ľudia Ľudové piesne - O. Ferko / Duo - O. Demeterová, E. Šandorová POP ROM - O. Ferko, O. Demeterová, J. Ferko / Ž. Štipáková, J. Krajňák / M. Balog, M. Godla, J. Krajňák Husličky - tanečná kreácia Ľudová pieseň - M. Godla

FINÁLE - Rusalinda - tanečná kreácia z div. hry Cigáni idú do neba.

Princezná Jolanka a smelý Dežko

Hudobná rozprávka

Scenár: J. A. Gerlachovský
Hudba: Karel Adam
Choreografia: Ľubomír Ačai
Scéna: Štefan Hudák a.h.
Kostýmy: Anna Simková a.h.
Réžia: Ján Šilan
Asistent réžie: Marián Balog
Tech. realizácia: Juraj Vaňo
Zvuk, svetlá: Ján Bado, Arpád Bado

Ján Šilan (režisér): "Kde bolo, tam bolo, bolo jedno Slnečné kráľovstvo, v ktorom žili Rómovia, ktorým vládol dobrý rómsky kráľ, ktorý mal krásnu dcéru Jolanku. Na kráľovstvo však dopadol zlý osud, lebo zlý kráľ zo susednej krajiny - zloduch a čarodejník - chcel Jolanku za ženu. Keď mu ju kráľovskí rodičia nechceli dať, ba ani Jolanka ho nechcela, z veľkého hnevu a zlosti začaroval Slnečnú krajinu a všetko živé skamenelo. Jolanku čarodejník uniesol na svoj Pustohrad, kde ju trápil hladom a smädom. Skamenelá krajina by bola možno ešte dodnes, keby sa nenašiel smelý Dežko, garbiarsky tovariš, ktorý putoval po susedných krajinách. Keď sa dozvedel čo sa stalo, hneď sa vrátil domov a vybral sa oslobodiť Jolanku. S pomocou medvedej rodinky sa mu to aj podarilo, premohol kráľa čarodeja a ten sa rozlial na kolomaž. Dežko oslobodil Jolanku, celú krajinu a všetko skamenelé bolo zas živé. Kráľ z vďačnosti dal mu s radosťou ruku dcéry Jolanky, lebo sa veľmi ľúbili. Daroval mu aj žezlo, aby vládli v krajine a možno niekde v šírom svete, ak nepomreli, v šťastí vládnu dodnes. "

Prešibaná Rodinka - Butdžanľi Fajtica

Pôvodná rómska hudobná komédia zo súčasnosti, ktorá úsmevnou formou rozvíja rómske porekadlo - "Keď budeš konať zlo, tvoje zlo dopadne na teba".

Autor: Milan Godla
Autor hudby: Karel Adam
Režisér: Marián Balog
Dirigent: Karel Adam
Choreograf: Jaroslav Moravčík a.h.
Scéna: Štefan Hudák a.h.
Kostýmy: Agáta Hanková
Asistent réžie: Milan Godla
Vedúci j. techniky: Juraj Vaňo
Zvuk: Ján Bado
Svetlá: Arpád Bado

Milan Godla - autor: Chcel som ukázať, že aj Rómovia sa vedia smiať, sami zo seba si uťahovať i keď nemajú vždy na ružiach ustlané. Inšpiráciu som čerpal z vypočutých príbehov Rómov. Táto komédia je viac menej vymyslená, no myslím si, že pre každého z nás by mala viesť k ponaučeniu - "keď budeš konať zlo, tvoje zlo dopadne späť na teba"
Alena Klempárová - predstaviteľka Šuki: Táto postava je ponaučením pre ostatných ľudí s podobným charakterom. Jednoducho klamstvá a nekalé úmysly sa stále nejakým spôsobom odhalia, a práve toho, kto tak koná, postavia do polohy neobľúbeného človeka s chabým charakterom.

Rozprávkar a Žartovnica - O Paramisaris the e Pherasuňi

Námet: Daniela Hivešová-Šilanová
Hudba: Karel Adam
Choreografia: Róbert Bikár
Scéna a kostými: Štefan Hudák a.h.
Dramaturgia: Milan Godla
Réžia: Daniela Hivešová-Šilanová a Marián Balog

Daniela Hivešová-Šilanová - autorka: "V každej rozprávke je skrytá pesnička a v každej pesničke je skrytá rozprávka. Rozprávka aj pesnička na nás čakajú v každom príbehu, ktorý prežijeme. Len ich treba zbadať a rýchlo niekomu porozprávať a zaspievať!"

Rómsky zákon - Romano hakaj

Pôvodný rómsky muzikál.

Hudba a aranžmán: Karol Adam ml.
Scenár a dramaturgia: Milan Godla
Námet a réžia: Marián Balog
Choreografia: Jaroslav Moravčík a.h.
Zbormajster: Jozef Ferko
Scéna: Štefan Hudák a.h.
Kostýmy: Agáta Hanková
Asistenti réžie: Milan Godla, Alena Klempárová

Milan Godla - autor: "Rómsky zákon. Po stáročia bol pre Rómov prísny a nekompromisný... Rómovia ho museli akceptovať i keď bol niekedy proti ich vôli. Chlapec a dievča boli niekedy zasnúbení už od detstva a aj napriek tomu, že do seba neboli zaľúbení, museli sa neskôr zosobášiť. Týmto príbehom chcem zviditeľniť život Rómov v minulosti. Slovami sa to vyjadruje ťažko, odporúčam navštíviť predstavenie."

archív predstavení:

ČERTOVSKÝ ČAPÁŠ

Réžia: Ján Šilan
Hudba: Karel Adam
Choreografia: Ivan Zezulka

Pôvodná hudobná rozprávka, v ktorej sa dozviete, ako čertíčatá, ktoré za odmenu dostali z pekla našu Zem, sa už nechceli vrátiť naspäť do pekla, lebo sa im u nás na zemi zapáčilo a najmä ich noví kamaráti, a ako naučili týchto svojich nových pozemských priateľov Čertovský čapáš.

KTO JE NA SVETE NAJKRAJŠÍ

Réžia: Ján Šilan
Scenár: Daniela Hivešová - Šilanová

Divadelná hra pre deti vznikla na motívy rómskej ľudovej rozprávky Ako Boh stvoril Róma. Pričinením autorky je hra popretkávaná malými a väčšími, do seba logicky zapadajúcimi epizódami stvorenia sveta, planét, zvierat a všetkého živého. Predely sú vtipne a priliehavo popretkávané pôsobivou hudbou, spevom a tancom, čo je typické nielen pre rómske prostredie.

Základným konfliktom hry je „problém“ Boha, ktorý sa ocitol pred svojou poslednou úlohou - tou najpodstatnejšou - stvoriť človeka. Hoci so svojím „dielom“ nie je spokojný, pretože najprv človeka „pripáli“, potom ho zas „nedopečie“, či pridá priveľmi žltých prímesí a stvorí človeka žltého a až pri poslednom „pokuse“ sa mu vydarí ani čierny ani biely ani žltý, no akurátny – Róm - podstatné je, že všetci dostávajú možnosť prejaviť sa, tvoriť a žiť. Všetci sú milo a srdečne vítaní a oslavovaní ako pri narodení každého dieťaťa, ako pri narodení každého z nás. V hre dominuje tá najpodstatnejšia a najhlavnejšia myšlienka o kráse a jedinečnosti života človeka – slobodného, rovnocenného a vždy obdivovaného.

MIESTO PRE ROMOV

Prvá premiéra "Miesto pre Rómov" sa uskutočnila ešte v tom istom roku. Táto hudobno - dramatická freska z histórie a súčasnosti Rómov vzbudila veľký záujem doma i v zahraničí. Prvýkrát sa na slovenských javiskách vyslovila ústami rómskeho herca jeho pravda, pravda jeho života, pravda majoritou nepoznaná a nechcená. V librete sú použité úryvky z literárnych prác rómskych autorov: Dezider Banga (Báseň Ľud s tvárou slnka), Margita Reiznerová (Rozprávka Rómske zrkadlo), Anna Koptová (Báseň Budeš žiť) a úryvky z publicistiky štúdie Mileny Hubschmannovej o pôvode a histórii znaku kruhu - kolesa na rómskej vlajke.

Réžia: Ján Šilan,
Dramaturgia: Daniela Šilanová,
Choreografia: Juraj Kubánka a. h.,
Scéna: Štefan Hudák a. h.,
Kostýmy: Hana Ciganová a. h.

SLEPÁ ŠNÚRKARKA

Vôbec nie náhodou posolstvo dobra a lásky víly Kesaj z inscenovanej rozprávky "Slepá šnúrkárka" inšpiruje kolektív divadla a jeho externých neromských spolupracovníkov k založeniu Nadácie Dobrá rómska víla Kesaj priamo na pôde samotného divadla. Umelci, nadácia, Rómovia i nerómovia spolu hľadajú cesty vzájomného pochopenia a iným ukazujú cestu...

V 1. sezóne 2. premiéra rómskej rozprávky Milana Húževku - J.A. Gerlachovského Slepá šnúrkarka bola 8. 3. 1993 v Košiciach.

Réžia: Ján Šilan
Dramaturgia: Daniela Šilanová
Scénicka hudba - Orchester divadla ROMATHAN pod vedením Karola Adama.
Výtvarné riešenie scény: Miroslav Matejka a. h.

ORCHESTER DIVADLA ROMATHAN PREDSTAVUJE...

Rómske pesničky, ale aj svetoznáme operetné melódie Lehára, Kálmána, hudbu Chačaturjana a ďalších autorov upravil šéfdirigent divadla Karol Adam. Na svojej tretej premiére sa hudobníci, speváci, ale aj tanečníci pod vedením choreografa Karola Kroka predstavujú 30. apríla 1993 v košickom Dome umenia.

Tento program má úspech nielen na Slovensku, ale aj v Nemecku, Maďarsku, vo Francúzsku a Poľsku. Terajší šéfdirigent Dezider Miko pôvodný repertoár neutále tvorivo rozvíja.

Šéfdirigenta Dezidera Miku v úlohe Primáša Dežiho s Miroslavom Balogom, v role primáša Feriho vidíme v rozprávke Veľký primáš Baro.

AKO SA NARODILI HUSLE

Pohybová rozprávka pre najmenšie deti "AKO BOH STVORIL ROMA" je 4. premiérou divadla. S hercami a účinkujúcimi žiakmi z Košíc sa do nej zapájajú aj diváci. Premiéru venujú 2. 10. 1993 postihnutým deťom v Bratislave.

V tom istom roku v decembri dostávajú mukulášsky darček deti z detských domovov v podobe 5. premiéry divadla. Je to legenda chorvátskej spisovateľky Anny Ňemogovej - Kolárovej "AKO SA NARODILI HUSLE".

Problém lásky medzi Rómom a Nerómkou riešil sólista divadla Jaroslav Viola v scenári "RÓMSKA SLZA". V marci 1994 jej premiéru divadelníci venujú košickým dôchodcom.

Je to len niekoľko príkladov z množstva koncertov a hier, ktoré členovia Divadla ROMATHAN venovali postihnutým deťom, sociálne slabším občanom alebo dôchodcom.

VEĽKÝ PRIMÁŠ BARO

Rómska rozprávka v dvoch dejstvách pre staršie deti a mládež. "Zlo samé neexistuje. Oživujú ho ľudia. Našťastie, srdce človeka sa rodí čisté a dobré a k dobrote sa vráti". (Spisovateľka Elena Lacková, ktorej kniha rozprávok vyšla na Slovensku po prvýkrát v rómskom jazyku).

Svojou dramatickosťou a tajomnými - magickými prvkami zaujala dramaturgička divadla Danielu Hivešovú - Šilanovú najmä rozprávka o veľkom primášovi Barovi. Po jej úprave a dramatizácii ju divadlo uviedlo ako 9. premiéru 2. decembra 1994 v Košiciach.

CIGÁNI IDÚ DO NEBA

ROMATHAN buduje na charaktere systetického polyfónneho divadla a práve takáto orientácia mu umožňuje predstavovať rómske umenie v podobe tradičnej ľudovej hudby, peisní, tancov, scénok zo života, ale aj v podobe náročnejších divadelných žánrov, ako napr. adaptácia svetového muzikálu "Cigáni idú do neba", ktorý ROMATHAN inscenoval ako svoju 10. premiéru.

DIVADELNÍCI

venujú veľkú pozornosť výchove budúcich umelcov. Spolupracujú s detským rómskym súborom Hviezdička zo základnej školy v Košiciach, so žiakmi Ľudovej školy umenia a z košického Konzervatória. V roku 1994 vzniká pri divadle detský súbor RAMATHANORO, s ním rozprávka Čierne topánky - Kale kamašli, ktorej scenár a réžiu vytvorila členka divadla ROMATHAN Magda Kokyová.

Pod odborným vedením dramaturgičky Daniely Hivešovej - Šilanovej vznikol scenár rozprávky ZVONIACE PODKOVY, ktorý napísali žiaci Konzervatória Jozef a Ondrej Ferkovci. Veľmi úspešnú 11. premiéru koncom roka 1995 realizovali spolužiaci autorov pod vedením Jána Šilana.

Prvý polrok 1996 je bohatý na premiéry rôznych žánrov. Už 14. 1. je 12 premiéra scénickej motáže humoru a rómskych prísloví "Dobre je, keď Róm sa smeje". "Tradičným ľudovým humorom, poviedkami, ľahkou muzikou, piesňou, tancom, chceme osloviť diváka v zmiešaných obciach a mestečkách. Pretože každý človek má v sebe zakorenený prirodzený zmysel pre spravodlivosť, túžbu po rovnocennosti medzi ľuďmi. (Režisér: Ján Šilan). Scénickú montáž zostavila a zdramatizovala Daniela Hivešová - Šilanová.

Neodmysliteľnou súčasťou Divadla ROMATHAN sa stane orchester modernej hudby BIG-BAND, ktorý sa prvýkrát predstaví vo februári 1996.

KRVAVÁ SVADBA

"Poznanie sa rodí v bolesti. V bolestiach sa pretvárame a s údivom objavujeme biele miesta na mapách svojho vnútra. Masky sprevádzajú ples nášho života. Je ťažko povedať pravdu. Ešte ťažšie pravdivo konať. Nie je nič smutnejšie ako krvavá svadba".

Slová režiséra Vlada Bálinta vystihujú objavnú realizáciu hry svetového španielského autora Frederica García Lorcu "Krvavá svadba". Dôkazom je aj jeho dramaturgická príprava a úprava textov.

Choreograf: Mária Pavlijová
Scénograf, kostýmy: Štefan Hudák a. h.
Hudobná spolupráca: Róbert Bodnár a. h.
Premiéra - marec 1996