magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

História panstva Ploské a hradu Makovica

Presná lokalizácia panstva Ploské je tvrdým orieškom. Historik Györffy odhaduje jeho umiestnenie v niekdajšej Šarišskej župe. Obec Ploské sa v súčasnosti nachádza v okrese Košice-okolie, avšak terajšie okresné hranice nie sú presnou kopiráciou územia niekdajších žúp.

Už v druhej polovici 13. storočia existovali dve zeme a sídliská, ktoré vystupovali pod názvom Ploské. Hranicu medzi nimi tvoril potok, ktorý sa v 19. storočí označuje ako Kráľovský potok. Tento vyviera pod vrchom Stavenec a tiečie na južnom okraji dnešnej dediny Ploské do rieky Torysa. Tento potok sa v 13. storočí nazýval Ploské (Lopuspatak - Lapispatak - Lapospatak - Lapuspatak). Územie ležiace na jeho južnej strane patrilo v 13. storočí do Abaujskej stolice, územie na sever od neho do Šarišskej stolice. Táto prirodzená hranica bola platná až do 20. storočia. Obe časti potoka podľa názoru historika Branislava Varsika užívali názov Ploské, boli už v 13. storočí osídlené a mali rôznych majiteľov.

Najstaršiu zachovanú písomnú správu máme z južnej časti, čiže Ploského patriaceho Abaujskej stolici. Správa pochádza z roku 1270 a územie označuje ako terra Lopuspotok. V tomto roku toto územie daroval kráľ Štefan V. kráľovskému stolníkovi mag. Reynoldovi, zakladateľovi rodiny z Rozhanoviec spolu s ďalšími zemanmi v Abaujskej stolici, ako sú zeme Rozhanovce, Hrašovík a Sokoľ.

Táto časť panstva Ploské, ktorá parila Abaujskej stolici, sa v druhej polovici 14. stročia a v prvej polovici 15. storočia v písomnostiach uvádza ako Malé Ploské (Kislapispatak) a od druhej polovice 15. storočia ako Kráľovce (Királynépe). Rovnaký názov má aj obec, ktorá sa nachádza v okrese Košice-okolie.

O Ploskom v Šarišskej stolici sa zachovala prvá písomná správa z konca 13. storočia. Vtedy jeho dnešná obec Ploské dola už vyvinutou dedinou a sídlom feudálnych pánov. Zachoval sa nedatovaný mandát kráľa Ondreja III., ktorý pochádza z obdobia rokov 1290 až 1298. Ten bol vydaný v Budíne 8. októbra a je adresovaný jágerskej kapitule. Uvádza, že Mikuláš, Štefan, Dezider (Deseu) a Peter, synovia Buduna z Ploského (de Laduspataky), mu predniesli, že Egíd, Andronik a Dionýz, synovia Jána z dienovskej vetvy vetvy rodu Aba a Čama (Chama), Čuda (Chuda) a Both, synovia Othomara z Gelnice (Gulnech) násilne a bez príčiny zaujali ich hrad Kerekkő (Kerekku) a držia ho. Kráľovi taktiež predniesli, že Lukáč a Peter, synovia Petra z Lipovca (de Lypolch) zničili majetok - dedinu Ploské a podobne zničil uvedený majetok Ploské aj Petőc (Peteuch), syn Petra. Kráľ po vypočutí vyslal svojho človeka Milkáša zvaného Čierny z Barce ( Nycolaus Niger de Barcha) a požiadal jágerskú kapitulu, aby vedené sťažnosti vyšetrila.

Viceudex komes Štefan 4. júla 1299 oznámil jágerskej kapitule, že Egíd a Andronik, synovia Jána, zaujali hrad zvaný Makovica (Mokoycha), ktorý patrí uvedeným synom Buduna a urobili na ňom škodu za 100 mariek. Ako odškodné určil súd prevedenie majetku-dediny Puch z vlastníctva Egídia a Andronika, synov Jána, poškodeným synom Buduna. Ďalej Petőc (Pethevch), syn Petra zo Svinice zničil dedinu Šarišské Bohdanovce (Bokdan) a urobil tam škodu za 70 mariek. Ako náhradu za spôsobenú škodu bol synom Buduna prisúdený majetok-obec Bidovce. Tie dovtedy patrili Petőcovi.

Z uvedeného vyplýva, že v mandáte kráľa Ondreja III. a listine Viceudexa komesa Štefana, že majetok-dedina Ploské je totožné so súčasnou obcou Šarišské Bohdanovce (teda nie s dnešnou obcou Ploské). V Šarišských Bohdanoviac mali aj synovia Buduna svoje sídlo.

O pôvode rodu Buduna sa veľa nevie, ale podľa listiny z 9. 11. 1406 Abaujská a Šarišská stolica svedčia, že Budunovci pochádzajú z rodu Aba.

O hrade Makovica v panstve Ploské historik Varsík píše: "O hrade Makovici sme dosiaľ poznali najstarší doklad len z donačnej listiny kráľa Žigmunda z roku 1435, ktorou kráľ Žigmund daroval Žigmundovi, synovi Martina z Ploského, kapitánovi Bratislavského hradu pod titulom novej donácie všetky majetky jeho rodiny pochádzajúcej od predka Buduna a vymenúvajú sa aj príslušnosi hradu Makovica, iným menom Bodonvára (in castro Mykovycza alio nomine Bodonwara vocato in comitatu de Sarus situato), hoci vieme dobre, že tu už nešlo o hradné panstvo, keďže titeto majetky boli už v 14. storočí rozdelené medzi jednotlivých členov rodiny a sám hrad Makovica už nebol centrom týchto majetkov a ani sa nepoužíval. Z uvedených dvoch dokladov posledného decénia 13. storočia sa teda jasne dosvedčilo, že hrad musel vystavať ešte Budun z Ploského, a preto vznikol aj neskorší názov Budunov hrad (Bodonvára). V súdnom rozsudku z roku 1299 sa uvádza jeho správny a slovenský názov Makovica, ale bola tu aj snaha dať mu maďarský názov a v listine kráľa Ondreja III., vydanej pred rokom 1299 sa uvádza aj pod maďarskm názvom Kerekkő (Kerekku), ale tento názov sa neujal.

Keďže v súdnom rozsudku z roku 1299 sa konštatovalo, že na hrade Makovica bolo v dôsledku jeho zaujatia urobenej škody na 100 mariek, čo svedčí o jeho značnom poškodení, synovia Buduna už nedali viac hrad opraviť a ani ho nepoužívali, takže hrad zavčasu zanikol. Svedčí o tom nielen fakt, že po roku 1299 sa už hrad v početných dokladoch rodiny zo 14. a začiatku 15. storočia vôbec neuvádza, ale aj fakt, že synovia Buduna sa už v prvej polovici 14. storočia rozdelili o dedičné majetky a sídlili vo svojich dedinách. Tým, že hrad bol zavčasu opustený a ležal v lesnatom a vrchovatom prostredí, stratili sa zavčasu aj jeho stopy.

Hrad vznikol pravdepodobne len po vpáde Tatárov v roku 1285 do oblasti dolného toku Torysy a Budun ho budoval ďaleko v horách ako hrad obranný a refugium pre svoju rodinu. Hrad ležal na vrchu Bodoň (Bodony) 835 metrov vysokom a ležiacom priamo nad dedinou Lesíček, ako o tom svedčí aj chotárny názov Pod hrad pre polia ležiace severne od Lesíčka, kadiaľ viedla cesta priamo na hrad. Chotárny názov Pod hrad sa uvádza aj v katastrálnej mape Lesíčka z roku 1868 a ľud ho nazýva ta aj dnes. Aj zo severnej strany od rieky Delne sa pre severnú stranu pod týmto bývalým hradom zachoval názov Hradová a na špeciálke Vojenského zemepisného ústavu v Prahe sa uvádza v údolí Delne hájovňa Hradová. Na vrchu Bodoň je skuotčne okrúhla plošina, a preo podľa tvaru mohol mu dať majiteľ i maďarský názov Kerekkő (Okrúhla skala)."

Ide teda o iný hrad Makovica, nie ten, ktorého zrúcaniny poznáme zo severu východného Slovenska!

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606