magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 31. Mar 2017,  meniny má
Peňažné ústavy v Košiciach v 19. storočí

Košická sporiteľňa a počiatky peňažníctva

Prevratné zmeny v peňažníctve v polovici 19. storočia - zaužívanie papierových peňazí popri kovových minciach, založenie rakúskej národnej banky ( "ceduľovej" s výhradným právom vydávať bankovky), vydanie zmenkového zákona v roku 1840 a pod., boli dobrým základom rozvoja peňažných ústavov v druhej polovici 19. storočia. Vyvolávali ho aj potreby rozvíjajúceho sa obchodného a priemyselného podnikania, ktoré v mestách na dnešnom území Slovenska a teda aj v Košiciach, stroskotávali často aj na nedostatku finančných prostriedkov. Košickí obchodníci prostredníctvom svojho Grémia už v roku 1822 požiadali rakúsku národnú banku, aby zriadila v Košiciach filiálku v záujme uľahčenia rôznych peňažných transakcií, ale ich želanie sa stalo skutočnosťou až v roku 1879. A tak pre košického podnikateľa získať úver od viedenskej banky bolo takmer nepredstaviteľné aj preto, že privilegovaná rakúska národná banka neeskontovala zmenku podpísanú obchodníkom z Uhorska bez podpisu troch ručiteľov z Viedne, hoci by bolo išlo o solventného, spoľahlivého obchodníka.

Akcia zakladania filiálok iných viedenských peňažných ústavov na Slovensku nesiahala do Košíc, hoci ani v r. 1824 v Bratislave a v roku 1827 v Trnave, vo Zvolene a Nových Zámkoch založené filiálky Viedenskej prvej rakúskej sporiteľne neboli vlastne filiálkami v dnešnom ponímaní a v roku 1841 zanikli.

Do začiatku 70. rokov 19. storočia takmer všetky peňažné ústavy v mestách na Slovensku sa zakladali ako sporiteľne, teda s úmyslom pomáhať menej majetným vrstvám obyvateľstva bezpečne uložiť, zúročiť a rozmnožiť peňažný majetok, a tým podporiť u nich pracovitosť a sporenie. Pritom ich vznik si vynútili aj požiadavky na zabezpečenie úveru pre obchodníkov a remeselníkov, k čomu však potrebovali väčší kapitál. Preto volili formu účastinných spoločností.

Košice boli druhým mestom na vtedajšom území Slovenska a medzi prvými mestami v Uhorsku (Pešť 1840 , Bratislave 1841), kde sa založila sporiteľňa už v roku 1844 s názvom Košická sporiteľňa, účastinná spoločnosť ( firma bola zaregistrovaná v znení Kassai Takarékpénsztár Spar - Casse, v pečiatke mala úľ s poletujúci včelami). Iniciátorom tohoto prvého košického peňažného ústavu bol podnikavý košický obchodník Karol Fiedler, ktorý v spolupráci s A. Lasznerom a J.Lehnerom podali 13. mája 1843 písomný návrh na založenie sporiteľne mestskej rade. Košické mestské zastupiteľstvo 22.12.19843 schválilo tento návrh na predbežnom odbornom posúdení v komisii zostavený z mestských radcov Š. Baranyayho, J. Kloczku a mestského prokurátora Ľ. Dobayho. Na zakladajúcom valnom zhromaždení 18.1.1844 sa rozhodlo o založení sporiteľne vo forme účastinnej spoločnosti.

Účastinný kapitál sa určil vo výške 30 000 zlatých, rozdelený na 300 účastín po 100 zlatých.

Za prvého predsedu zvolili grófa J. Barkóczyho ( v jeho dome na Hlavnej ulici boli umiestnené prvé prevádzkové miestnosti sporiteľne, za riaditeľa mestského poru číka J. Kloczku a za zástupcu riaditeľa podnikateľa K. Fiedlera. Okrem nich zvolili 24 riadnych a 6 náhradných členov výboru, za cenzora zmeniek G. Várjona a K. Mihalyiho, za zástupcu Grémia K. Hagena, A. Lastgallnera, F. Boncharda a M. Tschidu.

Košická sporiteľňa bola od začiatku v úzkom kontakte s bratislavskou. Svoju činnosť začala 1.5.1844. Prijímala vklady na 4% úrok a poskytovala úvery na 6%. Najmenší vklad mohol byť strieborný desiatnik a najväčší bez obmedzenia. 14.3.1846 valné zhromaždenie schválilo kúpu domu na rohu Hlavnej a dnešnej Alžbetinej ulice ( dnes banka IRB).

Revolučné roky 1848-1849 obmedzili a aj dočasne zastavili činnosť sporiteľne. Po roku 1849 znova oživili svoju činnosť, v roku 1861 sa uskutočnila prístavba budovy sporiteľne na dvojposchodovú a postupne sa rozširovali úradovne. V roku 1871 hlavný účtovník podal výpoveď a v roku 1872 úplne zmizol. Tak vyšli na povrch podvody, vysoké vyplácanie dividend a tým zdanlivý rozkvet sa zdanlivý rozkvet prvého košického peňažného ústavu rozplynul.

Medzi prvými účastinármi boli členovia z grófskych a zemiansky rodov: Andrássy, Barkóczy , Máriássy , Semsey, Meské a obchodníci a podnikatelia: J.G.Baszel, F. Bonchardo, J. Demsky, K. Dendely, K. a i. Fiedler, K. Hagen, P. Haltenberger, Š. Koppy, J. Spielmann, A. a I. Noelly, Tschida, J. Tutko.

Do roku 1867 Košická sporiteľňa bola jediným peňažným ústavom. Neúspechom skončilo založenie eskontnej banky (1857, Košickej obchodnej banky (1863), Ľudovej a remeselnej banky (1867).

Kristína Rybárová

(Článok bol uverejnený v magazíne Listy košické, 3/2000.)


Brána Barkóczyho paláca na Hlavnej ulici. Prvé sídlo Košickej spiriteľne, dnes tam sídli Verejná knižnica Jána Bocatia.


Alžbetina ulica, Košická sporiteľňa pôsobila aj v budove, kde dnes sídli IRB.

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606