magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 26. Jun 2017,  meniny má
 

PLÁN INŽINIERA OTTA

Nasledovník Prvotnej grafickej idey

Časť prvá

Keď sme pred časom písali o zmiznutej mape Košíc, nakreslenej v roku 1832 a pomenovanej latinsky Idea protographica, čiže Prvotná grafická idea, konštatovali sme zároveň, že toto dielo bolo iba akousi skicou pre presnejšie a podrobnejšie mapové dielo Košíc. Logicky nám vyplynulo, že Idea bola predchodcom plánu Košíc, známeho medzi zasvätenými ako Ottov plán, alebo zjednodušene iba Ott. Na dnešnej „historickej" strane a následných pokračovaniach vám priblížime tento plán, ktorý je jedným z najvýznamnejších zdrojov našich vedomostí o tom, ako Košice vyzerali v polovici minulého storočia.

Svoje výnimočné postavenie má Ottov plán jednak pre mimoriadne precízne prevedenie, jednak preto, že bol dlho používaný ako bežný pracovný plán rôznymi osobami a inštitúciami, takže sa doň dokresľovalo, čo medzičasom vzniklo ale aj to, čo sa svojho času plánovalo. V neposlednom rade tkvie význam Ottovho plánu aj v tom, že vznikol ešte pred maďarizáciou krajiny a Košice sú na ňom podané popismi jednoznačne ako mesto trojjazyčné, čo sa už neskôr v dejinách mapového zobrazovania nášho mesta nikdy nestalo. Preto ho už dlhší čas používa ako študijný materiál viacero bádateľov.

Ottov plán je nakoniec zaujímavý aj tým, že jeho postupný vznik dokladuje už spomínaná Idea. Mimochodom, medzičasom sa podarilo ešte viac spresniť datovanie jej vzniku prostredníctvom údajov o smrti prepošta Paldiána /v Idei sa nachádzal v položke číslo 11, ešte ako žijúca osoba/, ktorý zomrel 17. apríla 1832. To zužuje čas vzniku Idey na obdobie medzi 17. aprílom a 24. májom 1832.

KTO BOL INŽINIER OTT

Na svoj výtvor sa autor precízneho mapového diela Košíc podpísal po nemecky týmito slovami: Aufgenommen und gezeichnet von Joseph Ott privat Ingenieur - Zamerané a nakreslené Jozefom Ottom, súkromným inžinierom. Jeho meno a údaje o ňom sa v slovníku košických osobností nenachádzajú. O jeho diele a o ňom niet žiadnej zmienky ani v Turčániho a Tutkovej kronike. Jedine doktor Plath má v úvodnej časti svojej kroniky takúto pasáž na strane 29:

„Časom boli zámožnými mešťanmi postavené za mestskými hradbami dedičné zemianske alódiá, vily a špeciálne domy, ktoré zrástli s kolektívom predmestí, neoddelených od susediacich rolí ani múrom, ani priekopou. Rozumnou povinnosťou týchto stavieb bolo zvýšiť terén na úroveň mesta, aby sa po vybudovaní nových domov na predĺžených vnútorných uliciach plynule a kultivovane spojilo mesto vonkajšie a vnútorné a utvorilo tak dokonalý celok. Ním sa dnes podivuhodne honosia Košice, ako už bolo spomenuté, keď zostupujeme z návrší Bankova, miesta košických krás. Preto plán spojenia obidvoch častí mesta tak, ako je to dnes a ako to zobrazil zememerač Jozef Ott, si vyžaduje pozornosť historika, aby sme nezabudli vzdať primeraný hold stavbám praotcov, či stavbám terajším."

Táto pasáž kroniky nie je priradená k žiadnemu konkrétnemu roku, takže ani Plath, aj keď dal najavo, že o Ottovi a jeho mape vie, nepomáha pri zisťovaní bližších dát o ňom, prípadne pri datovaní vzniku jeho plánu. O súkromnom inžinierovi Jozefovi Ottovi toho teda vieme zatiaľ iba toľko, že pre súčasníkov bol známy ako zememerač, teda minimum.

PLAN DER KÖNIGLICHE FREISTADT KASCHAU

Oproti doteraz opisovaným plánom mesta, ktoré existovali v podstate iba ako unikátne kusy, zväčša ručne kreslené a kolorované, vieme v prípade Ottovho plánu, ktorého nemecky písaný nadpis tvorí medzititulok, o doslova celej plejáde exemplárov. Tu v Košiciach ich vlastní Východoslovenské múzeum tri, v Budapešti sú minimálne dva kusy a vo Viedni, vo Vojenskom archíve ďalšie dva. Nemožno tiež vylúčiť, že nejaké exempláre sú v súkromnej držbe, obvykle tajenej, prípadne ešte aj na iných miestach. Napriek relatívne značnému počtu známych výtlačkov /Ottov plán je litografické dielo s osobitnou farebnou podtlačou, ktoré sa rozmnožovalo v rôznych úpravách/ je tento historický dokument Košičanom takmer neznámy a pre prípadných záujemcov o štúdium ťažko dostupný. Moja generácia o Ottovom pláne tušila z textov profesora Menzla, ktorý sa zmieňoval o mape Košíc z polovice 19. storočia /datoval ju odhadom/. Neskôr mi kolega Paľo Šalamon zapožičal farebný veľkoformátový negatív, zhotovený v Budapešti, v Štátnom Széchényiho archíve, na ktorom bol Ottov plán nasnímaný. Prvý kontakt s plánom som teda mal prostredníctvom fotokópie, našťastie kvalitnej. Postupom času som zistil, že Ottov plán sa nachádza aj vo fonde Východoslovenského múzea, ale pracovník, ktorý ním disponoval, ho nikomu neukazoval, takže keď som mal problém s odčítaním niektorých mimoriadne drobných textov z mojej fotokópie, išiel som za ním, on do svojho exemplára nazrel /zásadne bez mojej prítomnosti!/ a tlmočil mi príslušné slovo alebo vetu.

Neskôr som sa sám stal zamestnancom Východoslovenského múzea a úradne mi bol pridelený fond po pracovníčke, ktorá uchovávala až dva Ottove plány, samozrejme, bez toho, že by o tom vedel jej múzejný kolega! Tajnostkárčenie, dokonca v rámci jednej inštitúcie, bolo v obore štúdia dejín Košíc, bohužiaľ, čímsi úplne typickým pre nedávnu minulosť.

Veľmi kvalitnú fotoreprodukciu Ottovho plánu nasnímal a rozšíril v Košiciach pán Kládek. Jej originálna predloha sa nachádza v niektorom budapeštianskom archíve, pričom to evidentne nie je ten exemplár, ktorý som už poznal od Paľa Šalamona. Dva Ottove plány som osobne študoval v už spomínanom viedenskom Kriegsarchive. Oba používali kedysi vojaci a značili si do nich vojenské stavby a zariadenia, ale aj civilné stavby a inžinierske diela. Študijného materiálu bolo teda v prípade Ottovho plánu skutočne dosť.

PARAMETRE KOŠICKÝCH EXEMPLÁROV

Východoslovenské múzeum vlastní celkom tri kusy Ottovho plánu. Jeden je farebne kolorovaný, ďalšie dva sú iba čiernobiele, vytlačená je iba základná kresba mapy. Práve takéto nepodfarbené exempláre sa používali ako pracovné mapy pre úradnú potrebu, do ktorých si držitelia ručne zakresľovali zmeny a návrhy. Do jedného z košických čiernobielych exemplárov si zakresľoval svoje poznámky vtedy už preslávený mestský architekt Jozef Bellágh. Druhý z týchto čiernobielych exemplárov je dosť poškodený, chýbajú z neho väčšie kusy papiera, bol však odborne reštaurovaný.

Papier plánu má hrubý rozmer 797 krát 585 milimetrov a fazeta s kresbou plánu o niečo menší rozmer 725 krát 511 milimetrov. Plán je orientovaný tak, že sever je na ľavej strane, hore je východ. Pod horným okrajom je aj nemecký nápis PLÁN KRÁĽOVSKÉHO SLOBODNÉHO MESTA KOŠICE, vyvedený plastickým kaligrafickým písmom. Za nápisom je nie celkom správne orientovaný ukazovateľ svetových strán. Mesto je zobrazené iba na ploche svojho intravilánu, nakreslený je však doslova každý dom a každá šopa, keď to človek podrobne preštuduje, nemá problém uveriť, že takéto podrobné dielo muselo vznikať roky.

O tom, čo všetko autor stihol do plánu zaznačiť, hovorí rozsiahla legenda písaná po nemecky a nadpísaná ako ERKLAERUNG DER FARBEN UND SONSTIGE BEZEICHNUNGEN /Vysvetlivky farieb a zvláštností kresby/. Legenda má celkom 33 položiek v tomto poradí:

Murované budovy, Verejné budovy, Kostoly, Hostince, Pošta, Murované mlyny na obilie, Drevené mlyny na obilie, Ruiny, Ovocné záhrady, Zeleninové záhrady, Lúky, Pastviny, Lesné porasty, Vinice, Polia, Pohrebné miesta, Novoprojektované záležitosti, Rieky a potoky, Ulice, Cesty s postrannými priekopami, Vozové cesty, Pešie cesty, Mosty so stavidlami, Mosty bez stavidiel, Ovocné stromy, Ihličnaté stromy, Listnaté stromy, Topole, Lesné stromy, Kroviny, Studne, Značka najrýchlejšieho prúdu, Kaplnky a mučenícke stĺpy. Je jasné, že ani moderné technicko-hospodárske mapy nie sú podrobnejšie.

Jednotlivé domy na Ottovom pláne sú číslované. Nie sú to ešte nami dnes používané poradové čísla v rámci ulíc, ale popisné čísla v rámci jednotlivých mestských štvrtí. Centrálne štyri kvartály, takzvané „Prezídium" má čísla od 1 po 779, Dolné predmestie /Untere Vorstadt/ je číslované od 1 po 240, Stredné /Mittlere Vorstadt/ od 1 po 215 a Horné /Obere Vorstadt/ od 1 po 285. Celkove bolo teda v Košiciach za Ottových čias 1519 číslovaných domov.

NEMČINA NA OTTOVOM PLÁNE

Nadpis a základný popis Ottovho plánu je síce nemecký, ale ako sme už uviedli, objavujú sa na ňom všetky tri dobovo používané jazyky Košíc - nemčina, slovenčina a maďarčina. Nemecky sú popísané významné budovy centra mesta a tunajšie ulice. Na predmestiach sa nemčina objavuje iba sporadicky.

Ako významné budovy centra mesta uviedol Ott: Domkirche /Dóm svätej Alžbety/, St. Michaels Kirche /kaplnka svätého Michala/, Urbanthurm /Urbanova veža/, Theater-Kaffeehaus /už neexistujúca budova starého divadla a kaviarne/, K.k. Salniter Magazin /už neexistujúci cisársko-kráľovský sanitrový úrad na nároží Pribinovej a Mojmírovej ulice/, Pfarr Hof /mestská fara na Hlavnej 26/, Bischöfliches Gebaude /dnes arcibiskupský palác na Hlavnej 28/, Gasth. zu d. 3 Rosen /hostinec U troch ruží na Alžbetinej 26/, Dominikaner Kloster /kláštor dominikánov/, Kirche /kostol dominikánov/, K.k. Verpflegsamt /cisársko-kráľovský zásobovací úrad na Mäsiarskej 8/, Brauhaus /už neexistujúci mestský pivovar na Poštovej ulici/, Nonen Kloster /kláštor uršulínok na Mäsiarskej ulici/, Kirche /kostol uršulínok/, Königl. Cammeral Geb. /už neexistujúca budova kráľovskej komory na Hlavnej 66/, Gasthaus zum goldner Stern /už neexistujúci hostinec U zlatej hviezdy na Hlavnej 76/, Commandanten Haus /palác mestských vojenských veliteľov na Hlavnej 88, dnes budova STM/, K.k. Milit. Spital /vojenská nemocnica na Hlavnej 100/, Zeughaus /zbrojnica na Hlavnej 108/.

Na východnej strane centra sú to: Casserne /takzvané Horné kasárne na Hlavnej 113/, Convict /budova konviktu na Hlavnej 91/, Seminarium /bývalý františkánsky kláštor, dnes kňazský seminár na Hlavnej 89/, Franciskaner kirche /seminárny, bývalý františkánsky kostol/, K.k. Hauptwache /cisársko-kráľovská hlavná strážnica na Hlavnej 69/, Zeichenschule /kresličská škola na Kováčskej 30/, Jesuiten Kirche /dnes kostol premonštrátov na Hlavnej ulici/, Gymnasium /donedávna gymnázium na Kováčskej 28/, K.k. Verbungskomando /cisársko-kráľovské vojenské náborové veliteľstvo na Kováčskej 41/, Reformer Kirche /kostol kalvínov/, Leutschauer Gasthaus /hostinec Levočský dom na Hlavnej 65/, Rathaus /radnica na Hlavnej 59/, K.K. salniter Pulver Inspection /cisársko-kráľovská inšpekcia sanitrového prachu na Kováčskej 9/, Komitats Gebäude /župný dom na Hlavnej 27/, Gasthaus zum der Schwartzen Adler /hostinec U čierneho orla na Hlavnej 25/, Evang. luther. Kirche /luteránsky kostol na Mlynskej ulici/, Allgemeinen Krankenhaus /všeobecná nemocnica na Námestí osloboditeľov, známa voľakedy ako blázninec/.

Na Dolnom košickom predmestí má Ott po nemecky popísaných najviac z predmestských budov. Pri Mlynskom náhone je to areál mlynov na pušný prach - K.k. Pulvermühlen. Dnešný starobinec býval vtedy ešte dvoma budovami, pričom severná je popísaná ako Spital /nemocnica/ a južná ako K.k. Knaben Erziehungs Hauss Benczur I. R. No. 94 /Cisársko-kráľovský chlapčenský výchovný ústav Benczurovho pešieho pluku číslo 94/. Na Mlynskom náhone sú navyše vyznačené verejné kúpele na mieste dnešnej administratívy VEZ slovkom Baadhaus. Západná strana Dolného predmestia má osobitne zakreslené dva hostince, Gasthaus zum grünen Baum - U zeleného stromu a Wirtshauss zum Haasen - hostinec U zajaca.

PLÁN INŽINIERA OTTA - Nasledovník Prvotnej grafickej idey Časť druhá

Text a reprodukcie:Jozef DUCHOŇ


Kolorovaný exemplár Ottovho plánu, pochádzajúci z fondov Východoslovenského múzea v Košiciach. Kvôli jemnej kresbe, zažltnutému papieru a málo kontrastnej koloratúre je to veľmi ťažko reprodukovateľný dokument, obzvlášť pre noviny.


Detail dobovej rytiny z konca tridsiatych rokov minulého storočia ukazuje dosť zjednodušene podaný Dóm svätej Alžbety s Urbanovou vežou, západné domoradie dolného konca Hlavnej ulice a primitívne podanú štafáž postáv na ulici. Tento pohľad na centrum bol obzvlášť častým výtvarným námetom v minulom storočí.


Detail tej istej rytiny, ako na obrázku číslo 2. Úplne vľavo je nárožie divadelne-kaviarenskej budovy, úplne vpravo podjazd, ktorým sa voľakedy vchádzalo do Mlynskej ulice. Medzi nimi sú domy, niektoré z nich dnes už nestojace, alebo silne prestavané. Dnes majú čísla 41 až 51.

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606