magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Vtáčkovce

Ranná história obce

Prvú písomnú zmienku o obci Vtáčkovce poznáme z roku 1427. Spomína sa v portálnom súpise z tým, že tu bolo 10 port, ktoré patrili Jánovi Kecerovi. V tom čase sa nespočítavali ľudia, ale porty. Porta bola brána, ktorá viedla z ulice do hospodárskeho dvora a musela byť taká veľká, aby ňou prešiel voz. Bola to brána do gazdovského dvora - hospodárskej usadlosti, kde zvyčajne okrem majiteľa žilo aj služobníctvo. V súčasnosti sa predpokladá, že na jednu portu je potrebné počítať minimálne sedem ľudí, pravdepodobne by bol však priemer väčší. V roku 1427 teda vo Vtáčkovciach žilo minimálne 70 ľudí, bola to teda dosť ľudnatá dedina. Vlastníctvo port je zvyčajne dané miestnym zemepánom, obhospodarovali ho však iné rodiny.

Historik Branislav Varsík sa však domnieva, že dedina musela vzniknúť oveľa skôr, niekde na prelome 13-teho a 14-teho storočia. Vtedy sa horný tok potoka Trsteníka dostal do rúk synov Petrových. Nižšie leží dedina Čižatice, ktorá sa prvýkrát spomína v roku 1299 pri delení Lipovského panstva. Keby sa však nezachovala písomná zmienka o tomto delení, prvý písomný záznam o Čižaticiach by existoval tiež až z roku 1427. Pritom už v roku 1299 boli Čižatice vyvinutá dedina. Približne do rovnakého času by sme teoreticky mohli uložiť aj vznik Vtáčkoviec.

Potomkovia synov Petrových (Kecerovci) držali dedinu Vtáčkovce až do roku 1427, avšak o niečo neskôr dali dediny Vtáčkovce a Opiná do zálohy panej z Olčváru, potom v roku 1476 do zálohy pánom z Zbudze.

V roku 1497 dostal Vtáčkovce do zálohy košický mešťan Juraj Gabriel, po jeho smrti jeho syn Ján a mesto Košice. Do dedičných majetkov rodu Kecerovcov sa Vtáčkovce dostali opäť až v roku 1552, pričom určité podiely ostali potomkom Juraja Gabriela. Avšak ako dokladá portálny súpis z roku 1567, dedina zatiaľ prešla veľkým úpadkom. V spomínanom roku sa tu totiž nachádzalo len 1 a pol porty. Zloženie dediny z hľadiska vlastníctva majetku vyzeralo takto: František Kecer vlastnil jednu polovičnú sesiu, Juraj Kottha 2 štvrtinové sessie, Andrej a Ján Kecerovci po jednej štvrtinovej sesii. Okrem toho richtár držal jednu polovičnú sesiu a žili tu aj traja želiari.

Pokiaľ ide o počet obyvateľov, presnejšie už napovedá desiatkový register z roku 1577. Desiatkové registre sa viedli ako evidencia o daniach a v danom roku sa uvádza, že tu žilo 11 poddaných a jeden želiar. Podľa súpisu domov z roku 1578 obec Vtáčkovce tvorilo 8 domov. Na základe dochovaných priezvísk obyvateľov dediny historik Branislav Varsik tvrdí, že Vtáčkovce bola vždy slovenská dedina a kontinuita slovenského obyvateľstva tu nebola nikdy prerušená maďarskými prisťahovalcami.

Genéza názvu obce:
1427 - Pathay
1473 - Pathaczko
1511, 1512 - poss. Pathachko
1552 - poss. Pataczko
1567 - Patachko
1578 - Patachko
1773 - slovensky: Ptáčkowce, maďarsky: Patacsko
1808 - slovensky: Ptáčkowce, maďarsky: Patacskó
1851 - maďarsky: Patacskó
1903 - slovensky: Ptáčkovce, maďarsky: Patacskő
1906 - slovensky: Ptačkouce, maďarsky: Patacskő

Spracované podľa knihy: Branislav Varsik - Osídlenie Košickej kotliny

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košice-okolie

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606