magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Jasovské prepošstvo

Ranná história

Prvá známa písomná zmienka o Jasovskom prepošstve je z roku 1234, ale vieme, že jeho história je ďaleko staršia. Svedčí o tom aj fakt, že keď kráľ Belo IV. sa po tatárskych vpádoch v roku 1255 pobýval v Turni, navštívil ho jasovský prepošt Albert, aby v mene konventu vyhlásil, že počas tatárskych útokov im zhoreli listiny kláštora a požiadal kráľa, aby im novou listinou potvrdil ich výsady, ako aj výsady ich ľudí. Belo IV. ešte v tom roku vystavil listinu, ktorá sa v súčasnosti považuje za zakladajúcu listinu prepošstva. Z tejto listiny vieme, že už v minulosti kláštor obdarovali Belovi kráľovskí predkovia a mladší brat knieža Koloman. Novoobjavené katalógy premonštrátskeho rádu uvádzajú, že kláštor vznikol už pred rokom 1171, pretože jeho fília - kláštor v Garábe v Novohradskej stolici existoval už v roku 1171.

Prvá písomná správa z roku 1234 hovorí, že kláštor v Jasove bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a správa sa zachovala v tzv. ninivskom protokole. V tom čase bol kláštor v Jasove fíliou kláštora sv. Štefana vo Veľkom Varadíne, ktorý vznikol okolo roku 1130.

V spomínanej listine z roku 1255 sa uvádzajú hranice územia kláštora takto: na juhu susedí zo zemami kráľovských povozníkov v Moldave, odkiaľ prekročiac rieku Bodvu smerujú na západ južne odo dediny Debraď a odtiaľ ďalej západným smerom až k prameňom Bodvy. Odtiaľ idú k rieke Smolník a k Hnilcu a proti prúdu potoka Borna sa vracajú na vrchy Holice a smerujú k hornému toku rieky Ida. Odtiaľ sa tiahnú na juh cez les Gvozd k potoku Zlatník a popri južných hraniciach dediny (dnes už nejestvujúcej) Myhluk a smerujú k hraniciam dediny Zekeres, odkiaľ vyšli.

V tomto čase na danom území existovali dediny Jasov, Debraď, Olšovany, Rudník, zem Nyhatateluke a dedina Myhluk. Táto sa nachádzala južne od Rudníka.

Jasovské prepošstvo postupne získavalo aj ďalšie majetky. Napríklad v roku 1255 aj časť dediny Geča, potom aj Pereču, Počim, Počaj, Moneykeddy, Neštu a zem Abdreja v Gemerskej stolici. V Abaujskej stolici to bola ešte zem Novaj, v Gemerskej stolici terra Sauli, čo bol dar kráľa Bela IV.

V roku 1262 to bola zem Kércs na juhu Abaujskej stolice, čo však získali výmenou za Pereču, ktorú ml. kráľ Štefan daroval obci Buzice. V 16. storočí získal kláštor aj polovicu Jasovskej Novej Vsi. Išlo teda o ohromné majetky zhromaždené v rukách jediného cirkevného premonštrátstva.

Keď im kráľ Ladislav IV. odobral časť územia pri rieke Hnilec a nijako to nekompenzoval, v roku 1289 sa v Spišskej kapitule sťažoval jasovský prepošt Vigand. Preto nový kráľ Ondrej III. v roku 1290 poskytol Jasovskému premonštrátstvu ďalšie výhody a privilégia. Ľudí patriacich pod kláštor oslobodil spod právomocí županov, takže poslúchali už len príkazy cirkvi. Kláštor získal aj privilégium, podľa ktorého všetku rudu s výnimkou striebra môžu dať ťažiť za prenájom podnikateľom bez akýchkoľvek odvodov komorným grófom. V tom čase sa na kláštornom území nachádzalo zlato, železo, olovo a cín. Mýtne, ktoré sa v Jasove vyberalo od nepamäti, malo ostať len kláštoru na opravu budov.

Keď v roku 1332 dal kráľ Karol ohraničiť chotár nového banského mesta Smolník, zabral aj časť územia patriaceho kláštoru. Zato v roku 1358 Jasovské prepošstvo dostalo aj povolenie na ťažbu striebra od kráľa Ľudovíta Veľkého. Jasov sa týmto stal banským mestom, od 15. storočia ako člen hornouhorských banských miest, kam patrili aj Gelnica, Smolník, Rudabánya, Telkibánya, Rožňava a Spišská Nová Ves.

Z najstarších jasovských prepoštov poznáme Petra (1249) a Alberta (1255).

Kráľ Karol I. dal po porážke Omodejovcov vystavať na Jasovskej skale hrad. Ten dostal v roku 1324 do opatery palatín Lack, syn Mikova de Beel ako kastelán palatína Filipa v Jasove. Hrad sa ešte spomína v roku 1390, ale z roku 1406 je už posledná správa o jeho existencii. Potom musel byť hrad opustený, pretože v roku 1436 sa prepošt Stanislav uchádza u kráľa o povolenie opevniť kláštor. Zdôvodňuje to tým, že vo vojnových časoch boli poddaní kláštora nechránení.

26. januára 1436 kráľ Žigmund udelil prepoštovi Stanislavovi, aby dal budovu prepozitúry opevniť ako hrad. To poslúžilo ako pevnosť v časoch, keď o nástupnícke kráľovské práva Ladislava Pohrobka bojovali na tomto území vojská Jána Jiskru.

(Spracované podľa knihy B. Varsika Osídlenie Košickej kotliny.)

Naspäť na stránku obce Jasov

Ďalšie linky spojené s Jasovom:

Jasovská jaskyňa
Cyklotrasa: Košice - Jasov

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606