magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Geča

- Geča - základné fakty o obci

- Geča - najstaršia história obce

- Župča - niekdajšia osada

Základné fakty

Geča leží v Košickom kraji na východnom Slovensku v juhovýchodnej časti Košickej kotliny na terasovej plošine Hornádu 12 km od Košíc.

Je to skupinová cestná dedina s cestou v smere sever juh s priečne stavanými domami. Domy boli murované z vaľkov vyrobených z nepálenej hliny a slamy a podlaha bola z hrubších drevených dosiek ( tzv. dyle ). Boli pokryté škridľou z pálenej hliny na juh s otvoreným „gankom“, ktorý sa využíval predovšetkým na dosúšanie poľnohospodárskej produkcie. V skoršom období boli domy postavené z vaľkov z nepálenej hliny a pokryté slamou alebo trstinou, s hlinenou podlahou a s malými oknami s gankom otvoreným na juh.

Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške184 m. Najvyššie miesto v obci lokalita na Gečanským brehu 195m ( 194,4 ) nad morom. Najnižšie miesto 174 m nad morom pri Moľve.

Odlesnený chotár tvoria treťohorné usadeniny o rozlohe 548 hektárov. Má hnedozemné a nivné pôdy v západnej časti ležiacich na terasovitej plošine na východe zvažujúcej sa až ku nive popri koryte Hornádu. Podnebné a nadmorské podmienky sú vhodné pre poľnohospodársku činnosť. V minulosti sa po oboch brehoch ramena Hornádu udržal starý pôvodný, relatívne hustý lužný les až do 80. rokov 20. storočia, kedy bol dosť necitlivo vyklčovaný za pomoci dynamitu a brehy boli zhrnuté už v tom čase do mŕtvych ramien, ktoré spolu s lúkami vytvárali malebné zákutia, v ktorých sa udržiavala ešte aj v tom čase močaristá voda. Obyvatelia obce tieto miesta radi navštevovali.

Už tradične sa tu pestujú všetky druhy obilnín, kukurica, cukrové repa, olejniny, okopaniny, zelenina a ovocie. Okrem obrábania pôdy obyvatelia obce sa venovali aj chovu hovädzieho dobytka - dojníc, jatočných býkov ako aj ťažných volov ( ktorých zapriahali ako ťažné zvieratá do vozov), koní, ošípaných, oviec, kôz a samozrejme hydiny všetkého druhu. Pre zaujímavosť je potrebné uviesť, že ešte v polovici 70. rokov 20. storočia sa vyháňali kravy z dvorov každý deň na „na obecné pašvisko“ s pastierom, na ktorom ešte v tom čase bola vahadlová obecná studňa ( žeriav ) obmurovaná kameňmi. ( Podobná studňa sa ešte v 90. rokoch nachádzala v dvore rodiny Bednárovcov. )

Do roku 1948 bol v plnej prevádzke mlyn, ktorý patril statkárskym rodinám Laszlóvych a Blaškovych ( Mlynskí páni) .

V roku 1959 bolo založené JRD.

Od 50. rokov 20. storočia sa ľudia z obce vo väčšej miere začínajú zamestnávať v priemysle.

Bohaté ložiská štrku a piesku využíva od konca 50. rokov až doposiaľ miestny závod na ich ťažbu a spracovanie. V 60. rokov dochádza k výstavbe závodu Prefa, ktorá taktiež profituje z betonárskych výrobkov, vyrábaných z materiálov pochádzajúcich z miestnych ložísk štrku.

Administratíva:

Z hľadiska administratívno - správneho patrili Geča a Župča do roku 1918 do Abovsko - Turnianskej župy. Od 1918 do roku 1960 pod okres Košice, kraj Košický. Neskôr okres Košice vidiek, kraj Východoslovenský. Od 1.7.1996 na základe nového územného členenia patrí obec pod Košický kraj, okres Košice - okolie.

Miestne chotárne názvy podľa ústneho podania obyvateľov obce:

Poznámka:

Miestne názvy sú úmyselne napísané tak, ako majú znieť foneticky a tak nerešpektujú pravidlá slovenského pravopisu!

V obci sú vžité tieto časti :

Intravilán

Na valaľe.
Telepeše z maďarského telep - západ táto časť obce sa skutočne nachádza na západe obce Pažic ( Pažiť) postavená v tej časti kde sa z obce vychádzalo na pastviny ( pašviská ) Nižný konec pri kašteľu ( juhovýchodne od kurie by sa dala približne lokalizovať pôvodná Župča )
Na Doľine.

Extravilán

Padar, Podar, na padaroh, na padare, podare
Gečanský Breh, na Gečanským brehu, do breha, na brehu, za brehom ( orvaše, varheďe, varheďky )
Malý Breh, na malým brehu
Berek, v bereku, na bereku
Roveň ( na rovňi )
Kukuričance od drahy, na kukuričancoh

Lúky:

- na gečanských lúkoh, na lúky ( na lúkách ) na pravej strane Hornádu
- na myšľanských lúkoh na ľavej strane Hornádu
Lúčky, na lúčkoh - malé lúčky vytvorené medzi meandrujúcimi mŕtvymi ramenami Hornádu
Bradľisko, na bradľisku , lúky na bradľisku
Konopnice na konopnici, lúky na konopnici
Broziky , gu brodzikom, lúky gu brodzikom
Lúky medzi drahami
Pašviska / Pašenky /, na pašviskoh, volské pašvisko, kravské pašvisko, huše ( husie ) pašvisko ( na pastvinách )
Zadky, na zadkoh
Gečanský mľin , gu mľiňe
Dluhy hon, na dluhym hone
Kratky hon, na kratke
Blata, Balata , na blatoh, na balatoh
Kalanda, na kalandze, gu kalandze
Kút ( Barónsky kút ), v kuce, v kúce od Bakši
Opatov , na opatove
Oľšinky, pri oľšinkoh
Moľva, na moľve ale aj Moľhe identicke miesto
ostrov medzi dvomi ramenami Hornádu
Koscelek, pri koscelku ( pri kostolíku )
Urbarske žeme, urbarske pašenky, na urbarskym
Furmanec, od furmanca, na furmancu

Pomenovanie podľa stavieb:

Gečanský mľin , gu mľiňe
Komencijašňa, pri komencijašni
Dekung, pri dekungu

Názvy miestnych tokov a vôd:

Hornád , na Hornadze ( rieka - rameno Hornádu )
Myslavka, na Myslavke ( potok )
Jarek, na Jarku ( potok )
Vajcovka pri mľine ( prameň )
Za mľinom, Šterkovňa ( jazero Geča )

Historické stavebné pamätihodnosti obce

Vyšná Geča

Kaštieľ s rímskokatolíckym kostolom Narodenia Panny Márie, neskorobarokovej stavby na miernom návrší, je umiestnený v strede obce. Kaštieľ pochádzajúci zo 17. storočia, bol pri stavbe kostola v roku 1750 upravený a prispôsobený novému účelu. Fasádová úprava kaštieľa bola uskutočnená roku 1836. V 20. storočí sa v budove viackrát uskutočnili menšie adaptačné práce.

Stavba kostola je pojatá do štvorcového masívu vlastného kaštieľa, len polkruhové apsidiálne presbytérium kostola je riešené ako vyčnievajúca prístavba, zakončená malou hranatou strešnou vežou z dreva, v ktorej je umiestnený zvon. Kostol je jednoloďový s polkruhovou apsidou, zaklenutý valenou klenbou s lunetami. I nad strechou apsidy je umiestnená mala vežička. Na západnej ( zadná časť ) a juhovýchodnej strane ( bočná časť ) interiéru je oratórium, za ním chodba spájajúca kostol s kaštieľom. V presbytériu je iluzívna nástenná maľba z roku 1760, predstavujúca Korunovanie Panny Márie od A.I. Trtinu v dolnej časti signovaná autorom. V lodi sú nástenné maľby od J. Smolku z roku 1945 maľované na pôvodných rokokových Trtinových kompozíciách. Hlavný oltár je nepôvodný s centrálne umiestnenou ikonou (obrazom) samotnej Panny Márie s Ježiškom v náručí so štylizovaným rámom predstavujúcim slnečné lúče smerujúce z rohov rámu do priestoru. Po stranách sú inštalované plastiky svätého Štefana kráľa a svätého Ladislava z polovice 18. storočia, umiestené na štylizovaných nástenných drevených konzolách, ďalšie dve plastiky od toho istého rezbára sú v lodi a predstavujú svätého Mikuláša biskupa a svätého Michala archanjela s mečom a knihou. Sochy sú inšpirované plastikami jasovského sochára J. A. Kraussa.

Príslušenstvom kaštieľa je aj podpivničený pôvodný sklad pre uskladňovanie poľnohospodárskej produkcie, záhrada tzv. „kertešňa“ ( od maďarského kertéz - zahradník ) a taktiež parčík situovaný od severu do návšia pred starým kostolom.

Nižná Geča

Kostolík ("koscelek" ) stojaci na miernom vŕšku na cintoríne obce je riešený ako samotná polkruhová apsida smerujúca na východ, v náznakoch vykazujúca prvky románskeho štýlu. V interiéri sa nenachádza žiadny pôvodný inventár. Steny a strop sú bez akejkoľvek maliarskej výzdoby, no dá sa predpokladať, že pod vápennými nátermi sa vyskytuje staršia maliarska výzdoba. V 19.storočí bola zo severnej strany vŕšku zboku do terénu až po základy stavby pristavaná krypta statkárskej rodiny Laszló. Strecha je zakončená vežičkou so zvonom ( umieráčikom ) pôvodne pokrytá dreveným šindľom. O kostolíku ako o riadnom kostole v Nižnej Geči sa zmieňujú už konskripcie a vizitácie cirkvi.

Zemianska kuria s malým parčíkom z konca 18. storočia je postavená v južnej časti obce a v minulosti boli jej príslušenstvom rozsiahle hospodárske stavby, ktoré sú v súčasnosti asanované ( posledné rozsiahle sklady, ktoré sčasti slúžili aj na ubytovanie služobníctva, boli zbúrané v roku 2000 ).

Je to jednopodlažná stavba v klasicistickom štýle pozdĺžneho pôdorysu s predstavenou päťpoľovou arkádovou chodbou. Na hlavnej fasáde sa nachádza stredný rizalit zakončený trojhranným štítom v tvare srdca v hornej časti s krížom. Na oknách sú pásové šambrány a nadokenná rastlinná ornamentika, ktorá sa vyskytuje aj po bokoch okien s motívom viniča s hroznom.

Necitlivou rekonštrukciou v roku 1999 boli tieto vzácne pôvodné prvky zničené, čím stavba značne utrpela z hľadiska historického významu.

Populačný vývoj podľa listinných dôkazov tak, ako ho bolo možné zistiť

v roku 1427 - 20 port ( spolu za obe Geče a Župču )
v roku 1470 - 8 port
v roku 1565 - 5 port
v roku 1715 - 5 rodín
v roku 1746 - 60 dospelých obyvateľov
v roku 1771 - 277 obyvateľov
v roku 1772 - 9 poddaných s rodinami ( len Horná Geča )
v roku 1828 - 81 domov a 546 obyvateľov
v roku 1869 - 435 obyvateľov
v roku 1880 - 376 obyvateľov
v roku 1890 - 503 obyvateľov
v roku 1900 - 494 obyvateľov
v roku 1910 - 505 obyvateľov
v roku 1921 - 529 obyvateľov
v roku 1930 - 602 obyvateľov
v roku 1940 - 638obyvateľov
v roku 1948 - 799 obyvateľov
v roku 1961 - 869 obyvateľov
v roku 1970 - 1065 obyvateľov

Pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci Geča podľa dostupnej literatúry spracoval Pavol Eštok
Recenzia a jazykové úpravy: JUDr. Martin Nagy

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

Vlajka obce Geča

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606