magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Belža

História obce

Belža parí medzi staré kultivované zeme. Najstaršiu písomnú zmienku poznáme už z roku 1257. Vieme dokonca presný dátum, kedy bola vystavená - 10. november 1257. Písomnosť je vlastne povrdenkou (pro memoria), pravdepodobne kráľa Bela IV. a pojednáva o tom, že Ivan a Micol z Belže sa spolu so županom Marhardom zúčastnili kráľovskej výpravy v Štajersku.

Poznáme aj písomný doklad, ktorý je datovaný k roku 1232. Podľa nej kráľ Ondrej II. potvrdzuje Andrejovi, synovi Cuna, kúpu zeme Belže od Petra, syna Kayla a prepošta Dunsla. Okrem toho kráľ dáva Andrejovi aj územie, ktoré je vykrojené zo zemí Belža, Ketenteu a Seňa. Podľa údajov historika Branislava Varsika je však táto listina falzifikát, ktorý bol vyhotovený najskôr v druhej polovici 14. storočia.

Zastavme sa pri osobnosti Micola z Belže. Okrem toho, že vieme, že v tejto zemi žil v roku 1257, spomína sa aj v ďalších stredovekých listinách. Žiaľ, v nedatovaných. Jedna z nich je dokumentom "pro memoria", druhá bola vydaná kráľom Ladislavom. Ten vládol v rokoch 1273 až 1290. Spomínanou písomnosťou vyhlasuje, že dedičnú zem Belža, ktorá v tom čase patrila zemanom z Belže (Mikulatovi, jeho bratovi Andrejovi, Michalovi, jeho bratovi Artheusovi a Adrianovi), neodoberie a nedaruje Petrovi, synovi Juraja. Z listiny vyplýva, že Peter, syn Juraja o to kráľa žiadal a to dokonca spôsobom, ktorý zaváňal podvodom. Podľa údajov, ktoré poskytol kráľovi, mala byť belža zem prázdna, čiže zem, ktorej majitelia vymreli bez potomkov. To z toho dôvodu, lebo zem žijúcich zemanov kráľ darovať nemohol.

Pokiaľ je prvý známy majiteľ Belže známy z roku 1257, je nutné si uvedomiť, že už v tejto listine sa píše o dedičnej zemi, takže prvovlastník ostáva neznámy a ide o miesto o možno aj s oveľa starším osídlením, ako je uvedený dátum na listine.

Belža sa na spomínanej listine označuje ako Bilsa, pričom sa nespomína Abaujská stolica. Ako dôkazové informácie o tom, že išlo skutočne o terajšiu Belžu, historik Varsik považuje napríklad správu o tom, že na výpravu do Štajerska sa Micol vybral so županom Merhardom. Župan Merhard pochádzal z rodu Aba a v rokoch 1246 až 1257 bol županom Ujvárskej stolice (de Nouo Castro). Okrem iného držal aj obec Veľká Ida a v roku 1251 sa pripomína ako západný sused zeme Bočiar, v roku 1267 ako západný sused zeme Haniska. Bol teda aj susedom Micola z Belže.

Spomínaná nedatovaná listina "pro memoria" poskytuje informácie o tom, že Micol so svojim bratom Andrejom boli citovaní mag. Edušom, kanonikom a že z toho "pristaldus" Tomáš bol kňazom v Középnémeti (neskôr Tornyos Németi), ktorá sa nachádza južne od Sene pri Hornáde. I to jasne svedčí, že Micol teda pochádzal z Belže, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Sene.

Micol a jeho príbuzní držali Belžu ešte aj za vlády kráľa Ladislava, avšak nakoniec predsa asi len vymreli. Môžeme sa to domnievať na základe písomnosti, podľa ktorej v roku 1280 získal Belžu palatín Finta z rodu Aba od Meňadika, syna Jána a Marcela, syna Štefana za zem "Velicha Palagia", ktorá sa nachádzala v blízkosti užhorodského hradu.

Palatín Finta však umrel v roku 1282, taktiež bez potomkov. V roku 1289 Belžu vymenili Eliáš a Ján, synovia Štefana z Belže s komesom Heynom.

Podľa uvedených informácií bola Belža už v 2. polovici 13 storočia vyvinutá dedina. V roku 1270 sa pri opise hraníc majetkov Čane a Vyšného Gyňova uvádza ako dedina susediaca s Gyňovom.

Existuje aj listina, ktorej datovanie uvádza rok 1262. Opisujú sa na nej hranice Kokšova, pričom sa tam uvádza cesta, ktorá ide z Belže do Šebastoviec. Historik Branislav Varsik však uvadza, že táto listina je falzifikát zo začiatku 15. storočia.

Poznáme aj písomnosť z roku 1290. Táto uvádza, že pri delení majetkov temanov z Gyňova - presnejšie: pri opise hraníc delených majetkov, hranice tejto zeme siahajú až k zemi jobagionov hradu z Belže. Podľa tejto listiny teda vieme, že zem Belža ešte v roku 1290 držali jobagioni hradu, ale samotná dedina Belža už v roku 1257 a asi aj dlhší čas predtým držali zemania. Obec patrila zemanom aj v 14. a 15. storočí. Ak však vezmeme do úvahy staršie údaje a údaje z 15. storočia, dedina sa pravdepodobne dosť vyľudnila, o čom svedčí zápis, že v roku 1427 tu bola len jedna porta, čiže tu žilo 5 až 30 ľudí. Jej majiteľom bol Šebastián z Belže.

Genéza názvu:

1257 - Bilsa - pri osobnom mene
1257 - 1280 Belse
1273 - 1280 terra Belse, deBelse
1280 - terra Belse
1289 - terra Belsey, de Belsey
1290 - iobagiones castri de Belse
1299 - Belse - pri osobnom mene
1314 - Belse - pri osobnom mene
1317 - riv. Belsepatak
1335 - Belse
1337 - villa Belse
1372 - Belse - pri osobnom mene
1393 - Belse - pri osobnom mene
1399 - Belse - pri osobnom mene
1406 - Belse - pri osobnom mene
1427 - Belse
1472 - Kapolnas Belse
1489 - Zigethhelse, Felsew Belse, Kozepse Belse, Sandor Belse
1512 - Kabolnasbelsee
1560 - Fewlso, Also, Sandoe Bölse
1773 - Kis Bölse, Sándor Bölse, Sziget Bölse
1808 - slovensky: Belssa, maďarsky: Bölse
1903 - Nižná, Vyšná, Sredná Belša, maďarsky: Hárombölzse
1906 - slovensky: Belža

Spracované podľa údajov knihy Brasnislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606