(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: info@cassovia.sk tel. 0905 942 606
Zaujímavé prednášky na tému Tajomný svet.
@ História -> Archeológia     Sep 13 2017 - 10:03 GMT


Od septembra 2017 Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV usporiada cyklus prezentácií z oblasti archeológie a histórie najmä východného Slovenska pod názvom Mundus arcanus – Tajomný svet. Prednášky a prezentácie majú populárno-vedecký charakter a sú upriamené pre učiteľov dejepisu, náboženstva, estetiky, umenia, kultúry, výtvarnej výchovy, pre študentov stredných a vysokých škôl, historikov, múzejníkov, členov dejepisných spolkov a združení, turistických sprievodcov, ale aj pre širokú verejnosť.



Prednášky sa uskutočnia v malej aule Teologickej fakulty Katolíckej univerzity a Kňazského seminára sv. Karola Boromejského na Hlavnej ulici č. 91 v Košiciach vždy v posledný štvrtok v mesiaci so začiatkom o 17.00 hod. #CONT#



28. septembra 2017 o 17.00 h.  Mgr. Peter Šimčík  /  Mgr. Kamil Švaňa, PhD.



Odkryté tajomstvá Obišovského hradu



Nad dedinou Obišovce neďaleko Kysaku sa na zalesnenom kopci rozprestiera zrúcanina stredovekého šľachtického hradu. Jadro hradu bolo ohraničené obvodovou hradbou, ktorú chránila vonkajšia priekopa s valom. Na hradnom nádvorí sa nachádzala hradná veža, trojpriestorový palác  aj s priestormi na hospodárske účely, cisterna, ale aj strážnica pri vstupnej bráne do hradu. V rokoch 2014-2017 sa v súvislosti s projektom konzervácie a čiastočnej rekonštrukcie hradu uskutočnil archeologický výskum. Ten spresnil datovanie a odkryl aj doteraz neznámu architektúru na hradnom nádvorí. Výskumom sa získalo veľké množstvo nálezov. Značný počet nájdených militárií naznačuje, že hrad možno zanikol násilne.



Mgr. Peter Harčar



Príbeh Modrej pivnice na Zborovskom hrade



V Bardejovskom okrese pri obci Zborov sa na zalesnenom kopci týči zrúcanina hradu Zborov. Stojí na mieste staršieho hradiska a postavili ho niekedy na prelome 13./14.storočia na ochranu uhorsko-poľskej cesty.  V roku 1601 hrad i panstvo získali Rákócziovci. Počas stavovského povstania hrad napadlo cisárske vojsko a v roku 1684 ho zbúralo. Od 18. storočia sa už celkom prestal používať a postupne sa rozpadával. Zavalené časti hradu postupne odkrýva archeologický výskum. Jedným z objektov na III. predhradí bola hospodárska budova na uskladnenie vína – Modrá pivnica. Archeologickým výskumom sa získali zaujímavé nálezy zo stredoveku a jeho výsledky sa stali aj podkladom pri obnove vínnej pivnice.



26. októbra 2017 o 17.00 hod.



PhDr. Ján Chovanec, PhD.



Barón Štefan Dobó – obranca Egerského hradu



Vynikajúci vojvodca, geniálny organizátor, úspešný obchodník a zanietený budovateľ István Dobó bol príznačným predstaviteľom politickej elity Uhorska v 16. storočí. Ferdinand I. ho vymenoval za kapitána hradu Eger. Podľa tradície až 80 tisícová turecká armáda 11. septembra 1552 začala obliehať hrad. Obrancov tvorilo len 2000 bojovníkov. Oslabená turecká armáda však ďalšie útoky po 38 dňoch vzdala a ustúpila. Egerské víťazstvo vyzdvihlo Štefana Dobóa na historické javisko Európy, kde ho nazývali Herkulom kresťanov. Keď v roku 1572 István Dobó zomrel, telesné ostatky uložili do hrobu v jeho rodisku – v kostole v obci Ruská. V kostolnej svätyni sa zistili hroby Dobóovcov zo 16. storočia so zlatými šperkami s diamantmi a drahými kameňmi, zvyšky renesančných odevov zdobených paličkovanou čipkou so zlatými niťami, zlatý čepiec, ale aj zvyšky pohrebného vankúša. Vo vykradnutom hrobe boli ostatky Istvána Dobóa a v ďalšom ležala jeho manželka Sára Sulyok de Lekcse. Syn František dal neskôr zhotoviť sarkofág z červeného mramoru, no ostatky Dobóovcov doň vložili až 400 rokov po smrti. A navyše, István Dobó má dva hroby – jeden v Ruskej a druhý na Egerskom hrade.



30. novembra 2017 o 17.00 hod.



PhDr. Margaréta Musilová / Dr. Michaela Musilová, MSc.



Od Keltov po Mars



Čo majú Kelti spoločné s Marsom? Asi nič, v tomto prípade iba to, že jedna z prednášajúcich je mama – archeologička, skúmajúca keltské oppidum v Bratislave, a druhá je jej dcéra, ktorá sa zaoberá astrobiológiou. Prvá skúma minulosť, druhá budúcnosť. A v prítomnosti by chceli spoločne skúmať prostredníctvom vesmírnej archeológie stopy dávnych civilizácií. Či je to možné, na to sa pokúsia dať odpoveď.





Gestor podujatia: PhDr. Ján Chovanec, PhD.



člen výboru Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV



 


(c) Cassovia.Sk / http://www.cassovia.sk/