magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

JUDr. Zdenko Trebuľa
@ Kto je kto      Nov 19 2002 - 03:59 GMT
Primátor mesta Košice 1999 – 2006

Narodený: 29. 9. 1955 v Martine

Stručný životopis: Narodený na Michala, 29.septembra 1955 v Martine. Od roku 1974 stredoškolské štúdium na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Košiciach, od roku 1978 Právnická fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Po vysokej škole začínal ako referent vo VSS Košice (1978-79) a právnik vo VSŽ (1979-81). V rokoch 1981-86 pôsobil ako vedúci odboru a tajomník na Obvodnom národnom výbore Košice IV., neskôr politický pracovník (1986-90), živnostník (1990-91), advokátsky koncipient (1991-96) a advokát (1996-98). V roku 1999 sa stal námestníkom primátora mesta Košice, bol poverený zastupovaním primátora a od októbra 1999 bol do tejto funkcii riadne zvolený. Politická príslušnosť: KSČ (1981-90), bez politickej príslušnosti (1990-98), Strana občianskej porozumenia (1998-2002). Od marca 2002 je členom Sociálnodemokratickej alternatívy Slovenska (SDA), podpredsedom pre regionálnu politiku. Ženatý, manželka Ľubica, syn Matej a dcéra Jana.

Dôležité informácie: „Práca pre ľudí, činnosť v samospráve bola pre mňa úplne prirodzenou. Som taký typ človeka a navyše bolo to v našej rodine. Keďže mnohé veci vychádzajú z výchovy, nemohlo ma to obísť. Skúseností, ktoré v rodine boli, ma ovplyvnili. Už môj starý otec bol richtárom, predsedom MNV, otec bol primátorom, robil v samospráve dlhé roky, takže to vzniklo úplne prirodzene. Nikdy v tom nebolo nič násilné, naopak, bol to pre mňa úplne prirodzený vývoj.“

Obľúbené jedlo: „Mám ich viac, ale keď si mám vybrať, tak si rád dám dobrý steak. Ale musí byť dobre urobený. Takzvaný „medium“, stredne upečený. Nemám rád krvavý, ale ani suchý. Všeobecne by som sa charakterizoval ako mäsový typ. Ale na druhej strane mám rád aj taliansku kuchyňu, cestoviny, špagety. Keď som pri mori, aj dva týždne vydržím na morských potvorách. Viem si ohromne pochutiť na všetkom, čo pláva v mori.“

Obľúbený nápoj: „Dobré kvalitné suché červené víno.“

Obľúbený spisovateľ: „Mám ich veľa. Vždy som rád a veľa čítal. Veľmi rád si spomínam na pobočku mestskej knižnice na Mieri, kde som ako žiak a študent chodil. Mal som tam prečítané všetko, čo sa dalo. Ako študent práva som musel repertoár rozšíriť o poriadnu dávku odbornej literatúry a na beletriu ostalo menej času. Dnes je to podobné, času je veľmi málo, ale vo chvíli voľna, na dovolenke, mi nesmie chýbať kniha. Keď sa potrebujem upokojiť, prečistiť si hlavu, rád si vezmem Jaroslava Haška. Samozrejme Dobrého vojaka Švejka, ale aj iné jeho diela, lebo Hašek nie je len Švejk. No a veľmi rád mám aj Gabriela Chevalliera. Zvlášť jeho Zvonodrozdovo. To je úžasná kniha. Určite to tak cítim aj kvôli robote, ktorú robím, pretože práca v súčasnej samospráve sa občas podobá tomu, čo museli prežívať v Zvonodrozdove. Práve preto mám v tomto románe obrovské poučenie. Napríklad, že ľudská malichernosť je nekonečná.“

Obľúbený film: „Voľakedy som mal rád ťažké psychologické filmy, vedel som sa do nich doslova zavŕtať a vyžívať sa v katarzii hrdinov. Dlhé roky som bol členom filmového klubu v niekdajšom kine Dukla. Videl som tam všetko možné. Dnes mám radšej komédie. Milujem napríklad Maléry pána účtovníka Fantozziho. Na druhej strane mám ale veľmi rád filmy s Tomom Hanksom, taký Forrest Gump, Philadelphia, to sú nezabudnuteľné zážitky…“

Obľúbená hudba: „Najradšej zo všetkého country, zvlášť Honza Nedvěd. Kvôli čomu mi je Nedvěd blízky? Jeho texty sú vždy o živote. O tom, čo ľudia denne prežívajú, aj o tom, čo by chceli prežiť. Je v nich aj kus nostalgie, splnených i nesplnených detských a mladíckych túžob, láska a priateľstvo. Honza Nedvěd dokáže v pesničkách navodiť pokojnú atmosféru. Pri jeho hudbe i textoch sa človek má nad čím zamyslieť.“

Obľúbený maliar: „Ak si mám vybrať zo starších maliarov, tak mám rád realistický pohľad prostredníctvom perokresby. Ako chlapcovi sa mi veľmi páčil secesný klasik Alfons Mucha, ktorý fantasticky zachytil ľahkosť prelomu 19. a 20. storočia. Zo súčasných moderných maliarov, žiaľ, už nebohý Pišta Roškoványi. Ja som sa do jeho obrazov doslova zamiloval niekedy začiatkom osemdesiatych rokov. Po študijnom pobyte v Japonsku robil výstavu v galérii pri Dóme, na rohu Alžbetinej a Hlavnej ulice. Neskôr sa tam nasťahovala Investičná a rozvojová banka. Prvýkrát som videl jeho veci a on ešte nebol vyzretý autor. Ale bolo to nezabudnuteľné. Keby ste videli tie obrazy! Japonsko, ázijské uličky, tržnice... Neuveriteľné farby a pohľady do zákutí… Práve tie jeho farby boli fantastické. Vyšiel som z výstavy a normálne ma bolela hlava. Bol som opitý z tých farieb. Vtedy som sa istým spôsobom zamiloval do maliarskeho diela Pištu Roškoványiho. Neskôr som začal obdivovať aj jeho nenapodobiteľné pohľady na košické zákutia, do uličiek a dvorov. No a nemôžem vynechať ani figurálnu tvorbu. V tej bol takisto špičkový. Veril som, že raz bude príležitosť aj na to, aby namaľoval môj primátorský portrét do galérie v historickej radnici. Žiaľ, osud rozhodol inak a ja som z toho veľmi smutný.“

Slabosť: „Asi cigarety, aj keď treba povedať, že prerušovane. Mal som dosť dlhé obdobie, keď som dokázal odolávať. Niekedy za svoju slabosť považujem to, že som v istých situáciách príliš ľudský k ľudom, ktorí si to nezaslúžia. Dnes to už považujem za svoju slabosť.“

Životné krédo: „Ono je to dosť otrepané krédo: Nerob ľuďom to, čo nechceš aby robili tebe. Ja som si ho niekedy sám vymyslel, mal som svoju verziu. Až neskôr som prišiel na to, že podobnú múdrosť objavili už dávno predo mnou.“

Najsilnejší zážitok: „Prežil som veľa pozitívneho i veľa negatívneho. Ale keď mám povedať skutočne ten najsilnejší, tak asi narodenie detí. To bolo čosi, čo mnou zatiaľ zatriaslo najviac. Narodenie syna aj dcéry. Možno sa na mňa môj syn bude hnevať, ale hlavne dcéra – to bol zážitok. Strašne som chcel dcéru, pretože ja som z rodiny, kde boli samí chlapci. A navyše je všeobecne známe, že tatkovia sú zaťažení na dcéry. Nie som výnimka.

Ale nedá mi, aby som nepridal aj najsilnejší zážitok v tom negatívnom zmysle. Som hrozne sklamaný z toho, čo sa v tejto zemi udialo za posledné roky. Ako sa zmenil charakter ľudí. Tých, u ktorých som predpokladal, že majú celkom iné životné hodnoty. Vidím obrovské množstvo ľudí, ktorí majú peniaze a sú pre nich totálnou modlou. Sú kvôli nim schopní urobiť absolútne všetko. To je moje hlboké sklamanie. Myslel som si, že tento národ, hoci ho nechcem obviniť celý, je zdravší.“

Poznávacie znamenie: „Momentálne asi nadváha. Myslím, že na prvý pohľad nie som ničím výrazný. Nie som agresívny, ani sa tak neprejavujem. Keď niekam vojdem, nemusí si ma hneď každý všimnúť.“

Kontakt:

Kancelária primátora mesta Košice
MMK, Tr. SNP 48/A, II. poschodie blok "D", č.dv. 211
Tel.: 055/64 19 102, fax: 055/64 37 175   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606