magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Košice sú jedným z najsľubnejších miest budúcnosti
@ Aktuálne -> Rôzne      Dec 08 2009 - 04:26 GMT

Podľa talianskeho denníka Corriere della sera patria Košice do prvej desiatky svetových miest budúcnosti. Ocitli sa medzi mestami ako Pitsburg, Vladivostok, či čínsky Tianjin. Denník ocenil najmä rozvojový potenciál mesta v oblasti investícií a strategickú polohu. Košice dostali v rebríčku prívlastok „glocal“, čím denník upozorňuje na ich špecifickú identitu, ktorá môže byť základom pre budúci rozvoj. Spolu s Marseille, ktoré sa rovnako nachádza v tomto prestížnom rebríčku pripravuje tím Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 širšiu spoluprácu aj v tejto oblasti.

„Budúcnosť Košíc je kreatívna ekonomika a spoluprácou na lokálnej, regionálnej, národnej, či medzinárodnej úrovni môžeme úspešne implementovať projekt Košice INTERFACE 2013. Záujem zo strany medzinárodných médií a vnímanie Košíc ako najsľubnejšieho mesta budúcnosti je pozitívnym štartovacím mechanizmom, ktorý Košice a región postupne stabilizuje na mape Európy“, uviedla v tejto súvislosti umelecká riaditeľka projektu Zora Jaurová.

Pred časom sme uverejnili informáciu od talianskeho denníka Corriere della sera, ktorý zaradil mesto Košice medzi najsľubnejšie mestá budúcnosti.

V týchto dňoch, po návšteve novinárky Anny Marie Speroni v Košiciach a stretnutiach najrôznejšieho druhu, ktoré tu absolvovala, vyšiel článok, z ktorého preložené motto uverejňujeme:


Motto:

Východne od západu a západne od východu.

Pozdĺž cesty s pešou zónou, ktorá sa rozdeľuje na dve časti aby mohla zovrieť do objatia štátne divadlo a Katedrálu Svätej Alžbety, sa nachádzajú malé obchodíky s oblečením. V ich výkladoch sú vystavené sukne a bundičky pastelových farieb východu, sú to nezvyklé tóny zelenej, špeciálna škála ružovej a zvláštne modré odtiene. V priečnych uličkách sú umiestnené Starožitnosti a Antikvariáty a nevidno takmer žiadnu z veľkých známych značiek, ktoré robia rovnakými všetky obchodné ulice v akejkoľvek inej časti sveta. V Košiciach sú sústredené vo veľkých obchodných centrách a srdce mesta im odoláva, tvorí ho labyrint veľkých nádvorí, ktoré sa rozširujú do kaviarničiek a reštaurácií umiestnených za malými vchodmi, ktoré k nim vedú z hlavných ulíc. Cudzinci sa usadzujú na periférii v „priemyselných parkoch“, sú to priestranstvá ktoré mesto pripravilo spolu s potrebnou infraštruktúrou pre všetkých, ktorí tu chcú podnikať.

Košice majú najväčšie historické jadro mesta na Slovensku a sú druhé najväčšie mesto v krajine. A ešte ďalšie druhé miesta: Maratón mieru, ktorý sa koná od r.1924, pričom je to druhý najstarší maratón sveta hneď za Bostonom a mesto s najväčšou lesnatou plochou hneď po Viedni. A práve z tohoto vyplýva slogan reklamnej kampane spred mnohých rokov: „Sme iba číslo dva a preto vám dávame to najlepšie: chceme sa stať číslom jedna“. Košice sa vydali na správnu cestu. Ak je Slovensko považované za nový Detroit (je to krajina s najväčším počtom vyrobených automobilov na obyvateľa vo svete, 105,7 na každých tisíc obyvateľov, dokonca aj kórejská Kia si tu otvorila jednu svoju fabriku) a v západnej časti, okolo Bratislavy sa sústreďujú veľké podniky automobilového priemyslu, tak tu sa vyrábajú automobilové súčiastky: prevodovky, takmer všetky typy náhradných dielov, klimatizačné zariadenia a motory. V Kechneci, v malej obci vzdialenej 15 km od Košíc s 1 500 obyvateľmi, nemecká Getrag-Ford, talianska Magneti Marelli a francúzska Valeo vytvorili 3 500 pracovných miest. Dôvodom je iba čiastočne magický vzorec platný pre celé Slovensko - t.j. rovná daň vo výške 19%, nižšia cena pracovnej sily a prijatie Eura od 1. januára 2009, rozhodnutia, ktoré zatiaľ zachránili krajinu od najhorších dopadov krízy na rozdiel od susedného Maďarska a Českej republiky.

Dôležité miesto tu zohráva aj geografická poloha „východne od západu a západne od východu“ ako tu radi hovoria, len pár desiatok kilometrov od Poľska, Maďarska, a Ukrajiny; vynikajúce dopravné spojenia, a to hlavne dva typy železníc (jedna so západnými štandardmi a druhá so širokorozchodnými koľajnicami používanými v bývalom ZSSR), čo uľahčuje dopravu na osi východ-západ, je to vďaka nasadeniu mesta a kraja pre uľahčenie života investorom a schopnosti miestnych inštitúcií spraviť príťažlivými aj zjavne negatívne ukazovatele: - Je tu väčšia miera nezamestnanosti, ako v ostatných častiach Slovenska? To znamená, že je tu jednoduchšie nájsť kvalifikovanú pracovnú silu - ubezpečuje Rastislav Puchala, vedúci verejného referátu, ktorý pomáha cudzincom vybaviť potrebné záležitosti pre zahájenie činnosti a vyriešiť byrokratické problémy. Zároveň vysvetľuje, že v okolí Košíc sa v súčasnosti dajú využiť oblasti určené pre priemyselné podniky, ktoré spolu predstavujú dva a pol milióna m2 a takmer rovnaký objem je pripravený aj pre terciárnu sféru.

Ale medzi dôvodmi úspechu uvádza ešte jeden veľmi jednoduchý a menej technický, „tu sa dobre žije“, a aj on sa tu usadil po tom, ako cestoval po celom svete, vo svojej predchádzajúcej funkcii z poverenia slovenskej vlády. Doprava funguje, zdravotnícke služby sú vynikajúce, univerzita je super kvalifikovaná, divadlá prijímajú hodnotné predstavenia a lesy, ktoré obklopujú mesto sú dokonca schopné zjemniť obraz vysokých činžiakov v sovietskom štýle, ktoré sa črtajú na obzore. A žije sa tu dobre, lebo napriek významnej medzinárodnej komunite mesto Košice nepredalo svoju dušu. Na cudzincov je zvyknuté odjakživa, už v stredoveku tu bolo dôležité obchodné miesto: je tu dokonca Klub menšín so sídlom v dome, kde sa narodil maďarský spisovateľ Sándor Márai, ktorý využívajú striedavo rôzne maďarské, české a nemecké skupiny pre kultúrne podujatia. Ale určitým spôsobom, ak tu žiješ, tak sa prestaneš považovať za cudzinca: "v prvom rade sa cítiš ako Košičan, ešte skôr ako Slovák alebo príslušník akéhokoľvek iného národa" hovorí Juliana Sokolova, je Maďarka a vrátila sa sem po desiatich rokoch štúdia a práce v Londýne a Berlíne.

V súčasnosti zabezpečuje vzťahy s verejnosťou jednej kultúrnej asociácie: "Chcem žiť tu" a tak ako ona, aj veľa iných, ktorí začali hneď, ako to bolo možné po r.1989 čo najviac cestovať, aby si vynahradili 40 rokov takmer izolácie, a ktorí skôr či neskôr dávajú prednosť návratu. A možno práve preto, že vedia, že mesto kráča dopredu. "Nemôžeme sa viazať iba na automobilový priemysel, lebo skôr či neskôr iná krajina preberie naše miesto" hovorí primátor František Knapik. Teda je lepšie diferencovať, rozvíjať informačné technológie, biotechnológie a chemicko-farmaceutický priemysel. Pred dvomi rokmi odštartoval projekt It Valley, ktorý zahŕňa univerzitu, mesto, It podniky. "Podporujeme výskum, študentov a nové spoločnosti odvetvia", vysvetľuje Oto Hudech, profesor na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity. "Cieľom je vytvoriť špičkové centrum pre information e communication tecnology, nové pracovné miesta v odvetví a hlavne spraviť príťažlivejším sociálny a ekonomický kontext celej oblasti. A to hlavne pre mladých: 35 % si hľadá prácu mimo Kraja". Z tejto imaginárnej hranice východ-západ sa pozerá ďaleko dopredu: robia všetko, aby nikto odtiaľto nechcel odísť.   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606