magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Nižný Čaj

Ranná história obce

Pravá strana rieky Olšavy, kam patrí aj obec Nižný Čaj, bola osídlená už v 9. a 10. storočí. Napriek tomu sú písomné zmienky o dedinách tejto lokality z pomerne neskorého obdobia. Konkrétne prvú správu o Nižnom Čaji poznáme zo začiatku 14. storočia. V tom čase obec spolu s Vyšným Čajom patrila tej vetve z rodu Aba, ktorej posledným žijúcim členom bol Dominik, syn Lacka, ktorý sa označoval prediktátom z Trsteného pri Hornáde (de Nassad), pretože tam mal svoje sídlo.

Dominik, syn Lacka, zomrel ešte pred rokom 1333 bez mužského potomka. Kráľ Karol Róbert daroval jeho majetky palatínovi Viliamovi Drugethovi v roku 1335. Ten v tomto čase už držal hrad Slanec a jeho panstvo. Patrili mu teda dediny Trstené pri Hornáde, Ždaňa, Skároš, Nižný a Vyšný Čaj, Olšovany, Bohdanovce, Košická Polianka, Trsťany a čiastka v Krásnej nad Hornádom. Z území ešte vlastnil zem v susedstve dedín Vyšný a Nižný Čaj v Abaujskej stolici a Šarišské Lužniaky v Šarišskej stolici.

Podľa uvedenej prvej písomnej zmienky z roku 1335 teda vieme, že v tom čase už existovali obce Vyšný Čaj aj Nižný Čaj ako vyvinuté dediny.

Nevieme odkedy a za akých okolností získali predkovia Dominika, syna Lacka, do vlastníctva Nižný Čaj. Poznáme však skutočnosť, že v roku 1270 pri opise panstva hradu Füzér (ten je už na maďarskej strane v blízkosti jazera Izra), patrila zem Skároš, susediaca s panstvom Füzér, Mikulášovi, synovi Abu, ktorý bol starým otcom Dominika, syna Lacka. Vieme aj to, že spomínaný Mikuláš, syn Abu sa v roku 1290 uvádza s prediktátom z Olšovian (de Elswa), kde musel mať svoje sídlo. Je teda viac ako pravdepodobné, že už tom čase vlastnil aj obce Nižný a Vyšný čaj, ktoré s Olšovanmi priamo susedia. Historik Branislav Varsik nepochybuje, že obe obce existovali už v 13. storočí.

Dominik, syn Lacka, mal však dcéry a žijúcu manželku a tým podľa vtedy platných zákonov prináležalo dedičstvo, tzv. dievčenská štvrtina. Vilam Drugeth bol teda v roku 1337 po dlhšom spore nútený vrátiť tri dediny. Takto Klára, dcéra Dominika, získala Olšovany a Klára, vdova po Dominikovi, získala Nižný Čaj. Pani Magič, dcéra Lacka a sestra Dominika, získala Vyšný Čaj.

V roku 1338 už Klára, dcéra Dominika, obe obce darovala bratom Jakubovi a Pavlovi, synom Dószu z Debrecína, niekdajšieho palatína a bratom jej matky. Stalo sa tak z vďaky za to, že ju po smrti jej otca vzali pod svoju ochranu a vydali ju.

I keď nastala zmena vlastníka, obe obce ostali prakticky v rukách oboch Klár. Klára, vdova po Dominikovi, sa opäť vydala, takže v roku 1349 došlo k dohode medzi matkou a dcérou, podľa ktorej dcéra dostala Olšovany a jej matka Nižný Čaj. Pretože v tom čase bol Nižný Čaj väčšou dedinou ako Olšovany a naviac tam bola úrodnejšia pôda, dcéra dostala ešte vyplatené 30 mariek. Proti tejto dohode však v roku 1350 protestoval Mikuláš, syn Peteucha, niekdajšie transylvánske knieža.

Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1427 uvádza, že obec Nižný Čaj v tom čase mala 12 port, čiže usadlostí. Ak na jednu usadlosť počítame aspoň 5 ľudí, žilo tu najmenej 60 obyvateľov. V tomto roku dedina aj s Vyšným Čajom patrila vdove Šimona. Nevieme však ako nadobudla toto vlastníctvo, ani v akom rodinnom, či inom pomere bola k predchádzajúcim vlastníkom.

Z roku 1472 za zachoval zápis, podľa ktorého sa v obci Čaj vyberalo mýto. Nie je však jasné, o ktorý Čaj išlo a historik Varsik sa domnieva, že to bola obec Vyšný Čaj.

Portálny súpis z roku 1553 uvádza, že v Nižnom Čaji sa nachádzali už len 4 porty a ich vlastníkom bol Štefan z Lučenca. Podľa portálneho súpisu z roku 1564 sa tu nachádzalo 5 a 1/2 porty, vlastnil ich František Bakoczay. Desiatkový súpis z roku 1565 registruje v obci 7 sedliakov - hláv rodín a 1 želiara. Určiť ich národnosť je problematické. Zo siedmich mien bolo jedno slovenského pôvodu, jedno maďarského a až 5 neistého pôvodu. V druhej polovici 16. storočia tu podľa historika Branislava Varsika žilo obyvateľstvo zmiešaného pôvodu, avšak kontinuita pôvodného slovenského obyvateľstva bola v priebehu stredoveku pretrhnutá.

Súpis domov Abaujskej stolice z roku 1598 udáva, že sa v Nižnom Čaji nachádzalo 14 domov. No súpis z rokov 1715 a 1720 dokladá, že tu boli traja sedliaci. Pripomeňme si, že v tom čase ostala napríklad obec Ruskov vyľudnená následkom Rákocziovských povstaní a morových epidémií.

Podľa súpisu vierovyznaní vieme, že v roku 1746 obývali Nižný Čaj Maďari aj Slováci, avšak maďarčina tu dominovala. Súpis udáva, že v dedine žilo 39 rím. katolíkov, 15 gr. katolíkov, 17 kalvínov a 21 detí, celkovo 92 obyvateľov. Aj lexikón z roku 1773 uváda, že v Nižnom Čaji sa hovorí prevažne maďarsky. Podľa údajov Fenyésa z roku 1851 to bola maďarsko-slovenská dedina, v ktorej žilo 114 rím. katolíkov, 30 gr. katolíkov, 81 kalvínov a 15 Židov. Nevieme, či tento údaj zahŕňa len dospelých obyvateľov, alebo aj deti. V tom čase tu však žilo najmenej 240 obyvateľov.

Pestyho zoznam osád z rokov 1864-1965 uvádza, že podľa informácií notára Greskovitsa, v Nižnom Čaji boli Maďarmi predovšetkým starší obyvatelia, mladší, ktorí sa sem sťahovali, boli predovšetkým Slováci. Úradné sčítanie ľudu z roku 1900 vykazuje, že v obci v tom čase žilo 207 obyvateľov, z toho 157 Slovákov.

Genéza názvu:

1335/1339 - poss. Chay et Chay
1337/1349 - poss. Chaway inferiorem
1337/1349/1382 - poss. Chaway inferioren
1338 - poss. Alchay
1349 - poss. Chaway, Alsochaway
1349/1382 - poss Alsou-Chaway
1350 - poss. Chay
1427 - Chay
1465 - Kethchay
1477 - poss. utrasque chay in Abawywariensi
1519 - Alsochay
1553 - Also Chay
1577 - Also Czay
1773 - slovensky: Nižny Czaj, maďarsky: Alsó-Csáj
1808 - maďarsky: Alsó-Csáj
1903 - slovensky: Nižný Čaj, maďarsky: Alsócsáj
1906 - slovensky: Nižný čaj

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606