magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Litografia v Košiciach (do roku 1918)

Rozvoj vied a umenia a prudký nárast informácií s výraznými demokratizačnými tendenciami viedol koncom 18., ale hlavne začiatkom 19. storočia k napredovaniu tlačiarskych a reprodukčných techník. Medzi nimi po celé 19. storočie, i neskôr, dominovala litografia, tlač z kameňa, vynájdená pražským rodákom Alojsom Senefelderon (1796). Popri priemyselnom využití ju začali rozvíjať ako pôvodnú umeleckú techniku významní európski umelci (Goya, Daumier, Toulouse-Lautrec).

V Košiciach sa s prvým využitím litografie stretávame v Ellingerovej tlačiarni nedlho po vydaní druhej Senefelderovej učebnice kameňotlače v roku 1821. Ale až v roku 1834 vytvoril mladý Ján Ellinger prvý litografovaný portrét. Ellingerovcom sa však kameňotlačiarsku koncesiu nepodarilo získať, dostal ju v rokoch 1833 - 1834 majiteľ druhej košickej tlačiarne Karol Werfer. Werferovská tlačiareň si potom udržala rozhodujúce miesto vo vývoji košickej litografie po celé 19. storočie.

Werfer používal možnosti tlače z plochy všade, kde sa dalo. Litografované prílohy sa uplatňovali v ľudových kalendároch , almanachoch i knižných tlačiach. Kameňotlač sa využívala najmä pri výrobe úradných a obchodných tlačív (potvrdenky, účty, reklamné vývesky, vandrovné knižky, účastiny, zmenky, jedálne a nápojové lístky a pod.). Z mapovej tvorby Werfera sa zachovali napríklad kolekcie župných máp (okolo 1835) s vedutami Košíc, Prešova a Sátoraljaújhelyu. Do bohatej produkčnej škály Werferovej kameňotlačiarne patrili aj voľné grafické listy, z ktorých viaceré dosahovali dobrú litografickú úroveň.

Zaujímavú epizódu vo vývoji košickej litografie predstavuje výrobňa hracích kariet, ktorej vedenie zveril Werfer asi v roku 1836 synovi Jozefovi Karolovi. Vyrábala všetky druhy hracích kariet, medzi ktorými stoja za povšimnutie tarokové hry s obrázkami uhorských hradov. Dielňa bola neskôr preložená do Debrecína.

Vo Werferovej litografickej dielni pôsobilo viacero nadaných remeselníkov a umelcov. Autorom litografovaných príloh (1833-1838) Werferovho vreckového almanachu Arpádia bol košický herec a maliar dekorácií Juraj Telepy. K ďalším litografom patril Karol Steimle, autor viacerých podobizní a žánrových obrázkov. V roku 1834 vyryl do kameňa podobizeň cisára Františka Jozefa I., ktorú vydal Werfer ako vďaku za udelenie privilégia. Steimle si neskôr založil vlastnú kameňotlačiareň v Pešti. U Werfera sa vyučil aj Karol Mangold. V roku 1836 nakreslil a napísal prvú známu reklamnú vývesku v Košiciach. Neskôr sa presťahoval do Bratislavy, kde vo svojej dielni okrem iného vytvoril kolekciu obrázkov z konskej železnice Bratislava-Sereď. Štefan Hutflész u Werfera pracoval niekoľko rokov a v roku 1846 od neho odkúpil kameňotlačiareň v Debrecíne.

V revolučných rokoch 1848 - 1849 pôsobila pri maďarskom vojsku Werferova poľná tlačiareň a litografia. V roku 1848 vydával Werfer v Košiciach obrázkový časopis, ktorého ilustrátorom bol Ján Zabraczky. Zabraczky sa po čase osamostatnil a vo vlastnej košickej dielni kreslil a tlačil výhradne úradné a obchodné tlačivá. Bravúrne kaligrafické spracovanie písma osvedčuje talentovaného kresliara.

S Werferovou dielňou spolupracoval aj výzmamný košický maliar Vojtech Klimovič, pokladaný za predchodcu voľnej grafiky v Košiciach. Väčšina jeho kresieb na kameni vyšla v prílohách Plathovej nemeckej (1860) a Tutkóovej maďarskej kroniky (1861) mesta Košíc. Klimkovičove litografie boli súčasne vydané aj ako samostatné listy. Werferova tlačiareň však nevyužila kresliarske a maliarske zázemie Košíc ani po zmene vedeniav roku 1859. Vyšlo tu síce niekoľko voľných grafických listov, ale ťažisko umelecko-reprodukčnej činnosti preniesol Werfer do svojho ústavu v Pešti, ktorý utvoril v spojení s litografom Haskem.

V roku 1872 vyšla v Košiciach rozmernejšia farebná litografovaná výveska, ktorá propagovala Werferom vydávané noviny Kaschauer Zeitung a filiálku v Spišskej Novej Vsi. Vývesku, ktorej autorom je A. Lippert, pokladáme za najstarší obrazový plagát na Slovensku. Tiež diplom nemocenskej pokladnice v Košiciach, nakreslený Arturom Koschom, akoby naznačoval nástup do novej, progresívnejšej etapy vo vývoji litografie v Košiciach. V skutočnosti nastal hlboký úpadok, ktorý neodstránila ani šíriaca sa typografická osveta, ani iniciatíva tlačiarskych robotníkov. Využitie litografie ( v svojej strohej utilitárnej podobe) sa zúžilo výhradne na úrad a obchod, a i tu náročnejšie tlače pochádzajú z Budapešti a Viedne.

V závere prvej svetovej vojny sa v tunejšej vojenskej kameňotlačiarni vytlačilo niekoľko umelecky hodnotnejších plagátov. Z ich autorov spomeňme aspoň známeho slovenského maliara Petra J. Kerna. Až zmeny, ktoré nastali po roku 1918, priniesli praiznivejšie a podnetnejšie prostredie pre znovuobjavenie umeleckých a úžitkových možností litografie.

Mgr. Helena Němcová

Litografia v Košiciach /II (časť druhá)

Článok bol uverejnený v Listoch košických, číslo 2/1999.


Pohľad na Košice, ktorý podľa kresby V. Klimkoviča vytlačili v roku 1858 vo Viedni.

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606