magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 28. Sep 2016,  meniny má
Nižná a Vyšná Hutka

Dve samostatné obce, ležiace bezprostredne za juhovýchodnou hranicou Košíc v blízkosti metskej časti Košice - Krásna, majú úzko previazanú históriu.Dnes existujú ako dve samostatné obce, ktorých blízkosť k mestu sa stáva atraktívna pre ľudí z mesta, ktorí túžia po vidieckom živote. V blízkosti sa nachádzajú aj chatové osady Košičanov. Teraz k histórii:

Nižná Hutka je veľmi stará osada. Vystavaná bola na ľavom brehu rieky Torysa, pretože pravý breh bol neustále sužovaný záplavami. Patrila však opátstvu z Krásnej nad Hornádom. O majetkoch tohto opátstva sa však nezachovali žiadne listiny ani správy do 1. polovice 14. storočia. Historik Branislav Varsík sa však domnieva, že osada tu už existovala v 13., ba možno aj v 12. storočí. Prvý doklad o jej existencie sa však uchoval až z roku 1335. V opise hraníc Krásnej nad Hornádom sa spomína "pons de Hudka abbatis", čo znamená most v Nižnej Hutke, patriacej opátstvu.

Vyšná Hutka je mladšia dedina, ale prvú písomnú zmienku o nej máme staršiu, než o Nižnej Hutke. V listine kráľa Karola z roku 1327 sa uvádza "Fabyanus Paruus de Hutka", čiže meno najstaršieho známeho majiteľa Vyšnej Hutky. Listina bola vydaná pri príležitosti zabratia kusu zeme opátstva v Krásnej nad Hornádom kastelánom "de Ezen".

Z roku 1337 sa zachoval najstarší opis majetkov opátstva v Krásnej nad Hornádom, kde sa Nižná Hutka označuje ako "possesio Hutka". Z opisu jej hraníc vieme, že na severe hraničila so zemou synov Fabiána, ktorá sa taktiež nazývala Hutka, čo je dnešná obec Vyšná Hutka. Na juhu hraničila s Myšľou, čiže dnešnou Nižnou Myšľou. V tom čase už bola Nižná Hutka vyvinutá dedina.

V spomínanej listine z roku 1337 sa dozvedáme aj o Vyšnej Hutke, patriacej spomínanému Fabianovi. Zakladacia listina farnosti sv. Mikuláša v Krásnej nad Hornádom z roku 1371 uvádza, z ktorých oblastí sa majú farnosti odvádzať naturálie a poplatky. Medzi inými sú spomenutí zemania Fabiánovej Hutky, čiže terajšej Vyšnej Hutky. Ich povinnosťou bolo za každého poddaného odvádzať jeden gbel pšenice, jedno kurča a jeden groš na udržovanie kňaza. Z tohto vidieť, že v tom čase už držali terajšiu Vyšnú Hutku Fabiánovi potomkovia a Fabián už nežil. Fabián, prvý známy držiteľ obce, sa jej musel teda zmocniť skôr, v časoch feudálnej anarchie, alebo počas Bitky pri Rozhanovciach. Isté je, že na túto zem nemal kráľovskú donáciu.

V roku 1389 dal kráľ Žigmund Vyšnú Hutku ako ľudnatú dedinu Jánovi, synovi Petra z Drienova, pretože predchádzajúci majitelia zatajovali pred obyvateľstvom kráľovské práva.

V roku 1423 patrila Vyšná Hutka Jánovi Fakovi.

Portálny súpis z roku 1427 uvádza Nižnú Hutku ako majetok opátstva v Krásnej nad Hornádom: Nižná Hutka mala v tom čase 9 port. Ten istý súpis nám poskytuje aj informácie o Vyšnej Hutke. Tá bola vlastníctvo Jána Faka a mala 3 porty.

Genéza názvov:

1327 - Hutka (Vyšná Hutka)
1335 - Hudka (Nižná Hutka)
1337 - Hutka (Nižná a Vyšná Hutka)
1356 - Huthka, Hutcha (Vyšná Hutka)
1371 - Hutka Fabiani (Vyšná Hutka)
1389 - Huthka (Vyšná Hutka)
1423 - Huthka (Vyšná Hutka)
1456 - Felswhwthka (Vyšná Hutka)
1465 - 1483 -Hwthka
1773 - slovensky: Nižné Hutky, maďarsky: Alsó Hutka (Nižná Hutka), slovensky: Wissne Hutky, maďarsky: Felső Hutka (Vyšná Hutka)

Tak, ako aj v ostatných dedinách, ležiacich južne od Košíc, aj v Hutkách bola v 13. a 14. storočí pretrhnutá kontinuita slovenského mároda a boli pomaďarčené. K opätovnému prieniku Slovákov a poslovenčeniu došlo až v 17. storočí. Lexikón z roku 1773 udáva, že vo Vyšnej Hutke sa už roprávalo prevažne po slovensky, v Nižnej Hutke prevažne po maďarsky.

Pokiaľ sa chceme dopátrať pôvodu názvov dedín, zavádza nás to k odvodenine od slova huta. Skutočnosť je však takáto, že Slánska huta, ako aj iné huty na Slovensku, začali vznikať až po 16 storočí. Súviselo to z rozvojom sklárskych hút (aspoň na východe Slovenska), ktoré naviac vznikali v horách. Keďže Nižná i Vyšná Hutka takto situované nie sú a v 16. storočí už mali niekoľko storočí svojej existencie za sebou, vplyv slova huta na názov obce možno vylúčiť. Je potrebné si všimnúť, že žiadne z historických pomenovaní naviac nehovorí o huti, ale o Hutke.

Historik Branislav Varsik sa domnieva, že meno obce vzniklo odvodením od slovenského osobného mena Hudka. Svoj názor zdôvodňuje takto: "Pri Šarišskom potoku v dnešnom Maďarsku je dedina Makkoshotyka, ktorá sa do konca 19. storočia nazývala po maďarsky Hotyka. Územie tejto dediny sa v 13. storočí nazýva terra Macramal , ktorú od mladého kráľa Štefana v roku 1262 dostáva Hugka a jeho synovia Gregor, Mycula, Mykou, Mikuláš a Elereus. Tento nový majiteľ sa uvádza v listine z roku 1272 ako Hogka. Dedina, ktorá na tejto zemi Macramal bola, alebo sa len po roku 1262 vyvinula, dostáva aj nový paralelný názov podľa nového majiteľa Hudka a jej držiteia sa v listine roku 1421 uvádzajú už de Hwthka a súčasne v tejto listine sa dedina uvádza ako possessio Hwthka alio nomine Macramal appellata. Z toho je celkom jasné, že aj názov slovenskej obce Hutka vznikol z osobného mena Hudka."

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

Súčasné fotografie pochádzajú z obce Nižná Hutka.

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606