magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Hrašovík

Prvú písomnú zmienku o Hrašovíku poznáme z roku 1270. Spomína sa ako zem (terra) Raasfelde. Písomnosť informuje, že kráľ Štefan V. ju daroval magistrovi Reynoldovi spolu so susednými obcami Rozhanovce a Kráľovce v Abaujskej stolici, ako aj s ďalšími majetkami. Listina zároveň podáva informáciu, že predtým túto zem držal knieža Rastislav (zomrel v roku 1263), ktorý mal za manželku Annu, dcéru kráľa Bela IV. Rastislav vlastnil túto zem už v 40-tych a 50-tych rokoch 13. storočia. Súčasné obce Hrašovík, Rozhanovce a Kráľovce sa v roku 1270 uvádzajú iba ako zeme, nie dediny. Museli to byť však prinajmenšom už staré kultivované zeme s osídlením. Kataster obce Hrašovík zaujal aj archeológov, keď tu Pastor v roku 1948 pri terénnom výskume našiel sídlisko z mladšej doby hradištnej. Podľa toho tu bolo osídlenie už v 11. - 12. storočí.

V roku 1379 nastal spor o hranice medzi mestom Košice a pánmi z Rozhanoviec. Košický prokurátor vyhlásil, že páni z Rozhanoviec zaujali územie mesta Košice na pravej strane riery Torysa a osídlili tam tri dediny, z ktorých dve dostali meno Rašovík (Raas) a tretia Beniakovce (Benyekfalua). Jednu z obcí Rašovík darovali opátovi z Krásnej nad Hornádom. Výpoveď prokurátora však nebola úplne v súlade s realitou. Mesto Košice obec Hrašovík nikdy nevlastnilo,ako sme už uviedli, od roku 1270 Hrašovík patril magistrovi Reynoldovi, neskôr jeho potomkom.

Problematické sa javí aj určenie, ktorá z niekdajších spomínaných dvoch obcí Rašovík je súčasný Hrašovík. Vieme, že tu už bolo osídlenie z 11. a 12. storočia, a bola tu pravdepodobne i obec, no archeológovia nálezisko našli severne od cesty Hrašovík - Rozhanovce. Otázka identity a historickej lokalizácie obce, ako aj dôvodu vzniku dvoch obcí rovnakého názvu, nie je uspokojivo vyriešená.

Pravdou vo výpovedi košického prokurátora však bolo, že magister Reynold, resp. jeho potomkovia, už osídlili Beniakovce. Taktiež je pravdou, že páni z Rozhanoviec darovali Rašovík spomínanému opátstvu.

Pomerne hluché miesto, čo sa týka písomných zmienok, je koniec 13. a začiatok 14. storočia. Naviac, v 14. storočí sa vždy spomína už len jedna obec Rašovík. O nej sa dozvedáme až z listiny z roku 1337, ktorá bola vystavená pri príležitosti opisu hraníc majetkov opátstva v Krásnej nad Hornádom. O tom, kedy obec Rašovík magister Reynold (alebo jeho potomok) daroval opátstvu a pri akej príležistosti, však nevieme. Podľa spomínanej písomnosti z roku 1337 je však pavdepodobné, takmer isté, že dnešný Hrašovík patril opátstvu a druhá obec s názvm Rašovík už neexistovala. Aj za portálneho súpisu z roku 1427 je evdiovaný len jeden Hrašovík. V tomto roku sa tam nachádzalo 10 port, čiže sídiel. Ak na jednu portu počítame aspoň päť obyvateľov, obec ich mala minimálne 50. Aj v tom čase obec patrila opátstvu. Aj ďalší známy portálny súpis, z roku 1553, spomína iba jednu obec Hrašovík s historickým názvom Raas. Ešte stále patrila opátstvu, ale bolo tam už len 5 port. Poznáme aj súpis domov Abaujskej stolice z roku 1598. Tu sa spomína obec Hrašovík už ako vlastníctvo Ostrihomskej kapituly a v dedine sa nachádzalo 10 domov.

Evidencia odvodu daní - súpis desiatkov Abaujskej stolice z roku 1565, nám poskytuje informácie o počte poddaných medzi obyvateľmi dedín. V Hrašovíku ich žilo 11. Z nich mala väčšina mená maďarského pôvodu. V duhej polovici 16. storočia ho teda obývali prevažne Maďari.

Historik Branislav Varsik o národnom zložení pôvodného obyvateľstva píše: "Hrašovík už koncom stredoveku ležal na rečovej hranici slovensko-maďarskej a okrem toho v druhej polovici 14. storočia tu musel byť maďarský živel znovu posilnený novým prílevom maďarského obyvateľstva z juhu (na úteku pred Turkami), lebo v tých časoch sa pomaďarčili aj Ťahanovce a Košická Nová Ves, ba sporadicky prenikal maďarský živel v celej oblasti pri dolnom roku rieky Torysy."

Majetky opátstva z Krásnej nad Hornádom získala v druhej polovici 16. soročia Ostrihomská kapitula. V roku 1605 ich však Štefan Bocskay daroval mestu Košice, čím sa Hrašovík stal košickým vlastníctvom. Podľa záznamov z roku 1608 bolo v Hrašovíku päť celých sesií a traja želiari, ale píše sa tu aj to, že dedina vyhorela.

Podľa konskripcie cirkví a farárov Abaujskej stolice z roku 1746 sa v Hrašovíku rozprávalo dvoma rečami, pričom slovenčina prevládala nad maďarčinou. V tomto roku tu žilo 79 obyvateľov, z toho 18 rím. katolíkov, 10 gr. katolíkov, 19 lutheránov, 14 kalvínov a 18 detí. V roku 1851 to už opäť bola slovensky hovoriaca dedina.

Genéza názvu:

1270 - terra Raasfelde
1270/1273 - terra Raasfelde
1337 - poss. Raach
1379 - poss., villa Raas
1427 - Raaz
1553 - Raas
1598 - Raas
1746 - Ráss
1773 - slovensky: Rossawig, maďarsky: Rás
1808 - slovensky: Rassowik, maďarsky: Rás vel Raás aliis Rźsavég aut Rósavég
1819 - slovensky: Rasovik
1851 - slovensky: Rassowig, maďarsky: Rás
1903 - slovensky: Hrašovik
1930 - slovensky: Hrašovík

Historik Varsik uvádza, že názov obce pravdepodobne vznikol od odobného slovanského mena Raš, prípadne Ráš.Od tohto osobného mena pochádza na Slovensku veľa geografických názvov, rovnako i v Čechách a Poľsku. U nás je to pri Trenčíne Rašov a na Gemeri Rašice.

Ďalšie údaje o obci:

Roky a počty obyvateľov

1869 - 259
1880 - 268
1900 - 325
1910 - 322
1921 - 342
1930 - 333
1940 - 337
1948 - 299
1961 - 338
1970 - 306

Prírodné pomery

Nadmorská výška stredu obce: 215 m n.m.
Najnižšia výška v chotári: 192 m n.m.
Najvyššia výška v chotári: 315 m n.m.

Obec leží v Košickej kotline v doline rieky Torysa na jej pravom brehu, severovýchodne od Košíc. Chotár je zväčša odlesnený, malé výbežky s porastom duba a hrabu sú v západnej časti. V rokoch 1992 - 1998 bol porast obnovovaný.

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606