magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 23. Jun 2017,  meniny má
 

HOMOLKOV PLÁN

Prvá časť

Mapa Košíc, zrodená veľkým kartografom a skúseným kresliarom

V priebehu posledného polroka priniesla táto rubrika informácie o celom rade plánov mesta Košice, vytvorených v priebehu 19. storočia. Začalo sa to plánom Jána Nepomuka Chunerta, pokračovalo dielami Jozefa Otta a generála Maroičiča, oboznámili sme vás aj s dostupnými plánmi, spracovanými vojenskými kartografmi počas vojenských mapovacích prác. Prehľad mapových zobrazení Košíc v 19. storočí bude dnes pokračovať ďalším mimoriadne vydareným, presným a krásnym plánom, ktorý je pre nás Košičanov unikátny aj preto, že jeho ručne kreslený originál sa v našom meste zachoval, ba je dokonca aj vystavený v expozícii v Miklušovej väznici. Keď sa tam raz niekedy vyberiete, nájdete ho na prízemí, v miestnosti, kde sú inštalované aj iné plány a pohľady na mesto a ktorej dominuje veľký drevený model Košíc.

SPOLOČNÉ DIELO ČECHA A POLIAKA

Plán, o ktorom dnes chceme hovoriť, vám padne do oka pre svoju bohatú grafickú adjustáciu a dodnes zachované nápadne živé farby. Keď sa naň prizriete bližšie, zarazí vás aj neuveriteľne precízna a čistá kresba. Na archu ručného papiera rozmeru 57 krát 87 centimetrov je vo vyznačenej ploche formátu 46 krát 50 centimetrov nakreslený pôdorys Košíc od dnešnej Tomášikovej ulice na severe, po dnešnú Skladnú ulicu na juhu. Vtedy tam však tieto ulice neboli a plán tam teda ukazuje mýtnicu za Kadetkou /na severe/ a už zrušený cintorín Jána Nepomuckého /na juhu/.

V smere východo-západnom je kresba plánu vymedzená od lúky Fischerky, čo je dnes v areáli železničného nádražia, po začiatok /dolný koniec/ kalvárskeho areálu. V ľavom hornom rohu plánu, pod vysvetlivkovou legendou sa dočítame, že autorom je Homolka Jósef /nie József!/. Našej verejnosti, ba aj jej vzdelanejšej časti, toto meno asi zatiaľ nič nehovorí. Excentrických politikov a šokujúcich bohémov i neľudsky prachatých ľudí si obvykle pamätáme mnohé desaťročia i storočia. Nadaní kartografovia, obetujúci svoje životy mravčej a užitočnej práci, však akosi unikajú našej pozornosti, aj keď ich diela zvykneme denne používať.

Okolo kresby plánu je bohatá ornamentálna výzdoba z modrých a červenkastých kvetín, drakov a iných rastlinných prvkov, hlavne však štyroch kresieb a kaligrafického nadpisu plánu. Táto zložitá bordúra je dielom tunajšieho profesora kreslenia Viktora Myskóvszkeho /tak sa sám na bordúru podpísal/, známeho kresliča historických pamiatok a jedného z prvých pamiatkových činiteľov v našej krajine. Jeho osoba je známejšia hlavne medzi historikmi umenia a pamiatkármi.

Na spracovaní tohto plánu mesta sa teda stretli dve významné osobnosti vtedajšieho Uhorska, obe pôvodom z iných krajín - Homolka bol Čech, Miškovský /ako sa dnes presadzuje písanie jeho mena/ mal rodičov Poliakov. Obaja sa stali naturalizovanými Maďarmi a obaja boli v istej životnej etape spojení s tými istými východoslovenskými mestami - Bardejovom a Košicami. V prípade plánu mesta Košice z roku 1869, ktorému niekto hovorí "Homolkov" a niekto "Miškovského", to bolo profesné spojenie viac než úspešné.

OSUDY DVOCH TVORCOV

Josef Homolka sa narodil v kraji pod Železnými horami, kde sa stretávajú východné Čechy s Moravou, v mestečku Hlinsko, v roku 1840. Vyštudoval reálnu školu v Chrudimi a po nej sa stal v roku 1856 praktikantom v teréne, pri katastrálnom vymeriavaní Uhorska. Z rodných Čiech teda odišiel ako šestnásťročný mladík. Jeho prvým pôsobiskom bol Šopron v západnom Maďarsku, neskôr neďaleký Eisenstadt, ktorý je dnes na území Rakúska. Ako praktický zememerač precestoval celé Uhorsko a Chorvátsko. V prusko-rakúskej vojne v roku 1866 dobrovoľne narukoval ako poručík do práporu horských strelcov. Slúžil našťastie iba tri mesiace a nijakú skvelú vojenskú kariéru neabsolvoval - našťastie. Jeho životným poslaním mali ostať navždy mapy a plány. Po skončení tohto krátkeho dobrodružstva a hlavne po Rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa rozhodol pustiť do vlastnej kartografickej tvorby. Jeho prvým samostatným dielom mal byť plán mesta Košice, na ktorom začal pracovať v polovici roka 1868. Mal vtedy dvadsaťosem rokov.

Viktor Miškovský bol od Homolku o dva roky starší. Narodil sa 14. mája 1838 tu na východnom Slovensku, v Bardejove. Jeho otec František, pôvodom poľský drobný šľachtic, tu bol už váženým mešťanom, senátorom a súdnym radcom. Základné vzdelanie získal Viktor Miškovský v Bardejove. Tam privoňal aj ku kresleniu na miestnej kresliarskej škole. Potom navštevoval školy v Novom Meste pod Šiatrom /Sátoraljaúlyhely/, Rožňave a Levoči, techniku v Budíne a polytechniku vo Viedni. Tú skončil v roku 1866 a po nej absolvoval dve krátke účinkovania na školách v Bardejove a Kremnici. Pritom však venoval veľa času aj kresleniu pamiatok. V časoch, keď fotografia bola ešte v plienkach a farebná fotografia iba teóriou, to bola veľmi dôležitá a uznávaná činnosť, z ktorej konkrétne v prípade Miškovského neraz ťažíme aj dnes.

Miškovský mal ešte iba dvadsaťdeväť rokov, keď zožal svoj prvý, a hneď obrovský úspech. Za deväť albumov s akvarelmi pamätihodností východného Slovenska získal na svetovej výstave v Paríži v roku 1867 zlatú medailu. V roku 1868 prišiel pracovať do Košíc na tunajšiu reálku ako učiteľ kreslenia, deskriptívnej geometrie a krasopisu. Bolo to v tom istom roku, keď sem prišiel Jozef Homolka, aby nakreslil plán mesta. Mladí muži sa asi hneď zoznámili, navštevovali Miškovského rodný Bardejov a skončilo sa to tak, že Homolka tam našiel svoju prvú manželku.

Ručne kreslený originál plánu - Homolka ho osobne kreslil, aj keď nepochybne pri zameriavaní mesta mal k dispozícii štáb ľudí - bol hotový v roku 1869. Ručne kresleným originálom bola tiež bohatá bordúra plánu a štyri obrázky, ktoré ju dopĺňali, dielo mladého Viktora Miškovského. Magistrátnym pánom sa plán zapáčil na prvý pohľad. Obratom ho od Homolku odkúpili a nechali po drobných úpravách vytlačiť v roku 1870 v Maďarskej kráľovskej katastrálnej kameňotlačiarni v Budíne. Homolkovo dielo malo veľký úspech a znamenalo pre svojho autora štart do kariéry európsky úspešného a uznávaného kartografa. V roku 1870 ho povolali do Budína ako kartografa do štátnej tlačiarne.

Čerstvý tridsiatnik Miškovský ostal "drepieť" na košickej reálke v nudnej práci stredoškolského profesora, ktorú časom tak trochu flákal a venoval sa hlavne svojej celoživotnej záľube, dokumentovaniu a študovaniu pamiatok.

SZABAD KIRÁLYI KASSA VÁROSÁNAK TÉRKÉPE 1869

Maďarský nadpis, znamenajúci po slovensky "Mapa slobodného kráľovského mesta Košice 1869", ktorý tvorí medzititulok, vpísal Miškovský kaligrafickým pseudogotickým písmom do zvlnenej stuhy na hornej strane bordúry plánu. Vinie sa nad postavou anjela - erbového štítonoša - držiaceho košický mestský erb. Naľavo od neho je pohľad na Dóm svätej Alžbety s kaplnkou svätého Michala, pričom pozorný divák si všimne, že obe stavby sú ešte v pôvodnej podobe, pred rozsiahlym reštaurovaním z konca minulého a začiatku nášho storočia. To, že zvolil Miškovský takýto motív, je pochopiteľné. Dómom sme sa my Košičania od nepamäti pýšili.

Vpravo od anjela je ďalšia kresba, zobrazujúca vtedajšiu novorománsku budovu železničnej stanice, s nástupišťami krytými drevenou halou. Železnica bola v čase kreslenia Homolkovho plánu v Košiciach zavedená ešte iba deväť rokov a zdá sa, že stále vyvolávala pocity unikátnosti. Touto kombináciou motívov zobrazil Miškovský protiklad medzi veľmi starým a najnovším, medzi krásnym architektonickým a strohým /na vtedajšie pomery/ technickým dielom. Bordúru plánu nakoniec ozdobil na spodnej strane kresbou najstaršej mestskej pečate so zobrazením svätej Alžbety a nápisom KASSA PECSÉTJE 1281 /košická pečať v roku 1281/. Uvedený dátum neslobodno brať ako platný. Vtedy, v polovici 19. storočia, však panovali vo všetkom tak trochu romantické pomery /dokonca aj v armáde a vysokej politike/. Keby sme tento letopočet dnes dokázali niečím podložiť, boli by sme asi najpyšnejším mestom na Slovensku.

Samotný plán mesta je nakreslený v merítku 1:5760, čo znamená, že jeden viedenský palec na pláne znamená 80 viedenských siah v skutočnosti. Tesne nad spodným okrajom plánu je filigránsky nakreslené merítko, ledva viditeľné /jeho písmená majú asi polmilimetrovú výšku/, ktoré zobrazuje dvesto siah na úsečke dlhej 65 milimetrov. Viedenská siaha je tu podaná už maďarskou skratkou B. öl. /Bécsi öl/. Merítko, použité na Homolkovom pláne však nie je dosť presné pre meračskú prax, pri zameriavaní mesta sa pracovalo pravdepodobne s merítkom 1:1440 /jeden palec sa rovná 20 siaham/. Neskôr sa budeme venovať aj otázke, ako sme k tomuto názoru dospeli.

Homolkov plán je posledným mapovým dielom Košíc, ktoré je kreslené ešte v palcovo-siahovom systéme dĺžkových mier. Metrickú sústavu prevzala monarchia až od 1. januára 1876. Navyše je Homolkov plán prvým mapovým dielom mesta, ktoré vzniklo po Rakúsko-uhorskom vyrovnaní, v čase rozbiehajúcej sa maďarizácie, takže je, pochopiteľne, čisto maďarsky popísaný. Okrem legendy má plán popísané ulice a významné lokality, výnimočne aj tri areály budov, nachádzajúce sa mimo súvisle zastavaného mesta. Sú to železničná stanica /Indóház/, mlyn na pušný prach /Lőpormalom/ a Kadetka /Katonai nevelő intézet/.

Bežné domy sú na Homolkovom pláne svetločervené, významné stavby tmavočervené, drevené stavby žlté, komunikácie mimo mesta okrové, záhrady tmavšie zelené, lúky /ale aj mestský park/ žltozelené, Hornád modrý a základná kresba čierna - celkom teda použil osem farieb, všetky priesvitné, lavírne. Výškopis na pláne nie je kreslený, zato sú tu niektoré osobitné značky - jednotlivé stromy v parkoch, záhradách a promenádach a šrafáž záhrad a lúk. Domy na pláne sú očíslované, v tej dobe však ešte neexistovali poradové čísla podľa polohy v danej ulici, takže domy majú popisné čísla v rámci celého mesta.

LEGENDA HOMOLKOVHO PLÁNU

Homolka vyznačil na pláne aj budovy, ktoré sa vtedy v meste považovali za najvýznamnejšie a vybavil plán v ľavom hornom rohu príslušnou legendou. Tá je písaná v dvoch stĺpcoch a má celkom 36 číslovaných položiek. Pozrime sa teraz na ne: Položka 1 - Álam raktár, štátny sklad - na Strojárenskej ulici. Položka 2 - M. k. dohány gyár, Maďarská kráľovská tabaková továreň - na Strojárenskej ulici. Položka 3 - Városi faraktár, mestský sklad dreva - na rohu Strojárenskej a Gorkého ulice. Položka 4 - Felső malom, na rohu Štefánikovej a Továrenskej ulice. Položka 5 - Nagy laktanya, Veľká kasáreň - Hlavná 113. Položka 6 - Reál iskola, Reálna škola - Hlavná 91. Položka 7 - Papnövelde, kňazský seminár - Hlavná 89. Položka 8 - Hadkiegészítőház, armádna doplňovacia správa - Kováčska 41. Položka 9 - Fő sztrázsa, hlavná stráž - Hlavná 69 / termín "sztrázsa" je krásnym príkladom prenikania slovenčiny do maďarčiny/. Položka 10 - Jog akadémia, Právnická akadémia - Hlavná 67 a Kováčska 28. Položka 11 - Lőcsei ház, Levočský dom - Hlavná 65. Položka 12 - Város ház, radnica - Hlavná 59. Položka 13 - Vármegye ház, Župný dom - Hlavná 27. Položka 14 - Fekete sas, Čierny orol - Hlavná 25. Položka 15 - Köz kórház, verejná nemocnica - budova Všeobecnej zdravotnej poisťovne na Námestí osloboditeľov. Položka 16 - Mű malom, umelý mlyn - za budovou energetických závodov na konci Mlynskej ulice. Položka 17 - Fürdő, kúpele - hneď vedľa umelého mlyna. Položka 18 - Széchényi kert, Séčéniho záhrada - na severnej strane Bajzovej ulice. Položka 19 - Alsó malom, dolný mlyn - na východnom konci Požiarnickej ulice. Položka 20 - Városi major, Mestský majer - na mieste hasičských kasární na Požiarnickej ulici. Položka 21 - Elisabetinum, Alžbetínum - dnešný starobinec na Južnej triede. Položka 22 - Nyúl korcsma, krčma "U zajaca" - na východnom nároží Štúrovej a Žižkovej ulice. Položka 23 - Katonai kórház, Vojenská nemocnica - tam, kde aj dnes. Položka 24 - Három rózsa, Tri ruže - hotel na Alžbetinej 26. Položka 25 - Püspök lak, biskupov byt - na Hlavnej 28. Položka 26 - Városi színház és kaszíno, mestské divadlo a kasíno - na mieste dnešného divadla. Položka 27 - Domonkos zárda, kláštor dominikánov - tam, kde aj dnes. Položka 28 - Élelmezési raktár, sklad potravín - areál na Mäsiarskej 8. Položka 29 - Apáca klastrom, kláštor mníšok /uršulínok/ - tam, kde aj dnes. Položka 30 - Kamara, komora /finančná/ - na mieste Hlavnej 64. Položka 31 - Régi serház, starý pivovar - na Poštovej 9. Položka 32 - Arany csillag, Zlatá hviezda - hostinec na Hlavnej 76. Položka 33 - Parancsnok ház, vojenské veliteľstvo - na Hlavnej 88. Položka 34 - Átszállitó ház, prepravný dom /obchodníkov/ - na Hlavnej 100. Položka 35 - Fegyverház, zbrojnica - na Hlavnej 108. Položka 36 - Kisdedóvó, detská škôlka - na Floriánskej ulici. Nakoniec pozor! Tlačená verzia Homolkovho plánu je dnes v Košiciach pomerne rozšíreným artiklom, či skôr suvenírom. Upozorňujeme však jej prípadných majiteľov, že legenda k tlačenej verzii plánu je podstatne odlišná od legendy k ručne kreslenému originálu!

Tento článok bol uverejnený v denníku Košický večer, 2.6.2000.


Homolkov plán, doplnený Miškovského kresbami, je skutočne nádherné mapové dielo, ktoré môže pokojne nahradiť hocijaký obraz na stene vášho bytu či kancelárie.


Detail anjela, držiaceho erb Košíc, je dokladom, ako starostlivo Viktor Miškovský pristupoval k výzdobe Homolkovho plánu.


Detail kresby centra mesta na Homolkovom pláne. Kresba je natoľko jemne urobená, že niektoré nápisy a číslovanie domov možno čítať iba pomocou lupy. Jozef, Josef či József Homolka musel mať obdivuhodne ostrý zrak.

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606