magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Najrozsiahlejšia séria pohľadov na Košice

PSEUDOMERIAN Časť druhá

„Riedko" kreslené pohľady

V minulej úvodnej časti seriálu o vedutách, vychádzajúcich z archetypu pripisovanému preslávenému Matejovi Merianovi otcovi sme sa venovali hlavne tomu, či by jej autorom skutočne mohol Merian byť. Dospeli sme k názoru, že je to vylúčené. Pravdepodobne aj táto veduta vznikla prekreslením z ešte staršej predlohy, ktorá sa buď stratila, alebo je v súkromnej, či zahraničnej zbierke, našim odborníkom zatiaľ neznáma. Dnes sa pozrieme bližšie na možný čas jej vzniku, na to, čo vlastne zobrazuje, kto by mohol byť jej autorom a čo asi má spoločné s Dillichovou vedutou, ako to citovali vo svojich prácach historici umenia. Dnes sa tiež pustíme do rozboru ďalších vedút odvodených z tohto vzoru, tých, ktorých vznik je k nim časovo najbližší.

ČAS VZNIKU PREDLOHY

Relatívne drobná veduta s charakteristickým nápisom Qvatuor perniciosa homini je od väčšiny dobových pohľadov na Košice odlišná tým, že nemá popis najvýznačnejších stavieb, podpis kresliara alebo rytca a hlavne, že jej štafáž je evidentne dorábaná neskôr, pretože sa kompozične „bije" s kresbou. To všetko je znakom, že bola účelovo vyhotovená z akejsi staršej veduty tak, že do nej boli doplnené atribúty vyhovujúce textu knihy, pre ktorú bola určená, teda Kozmickú sociografiu. Jediný k obrázku sa vzťahujúci popis je nemecký, pri hornom okraji uprostred, a znie: Cassaw in Ungarn - Košice v Uhorsku. Označenie H88 nad pravým horným rohom sa týka radenia veduty v rámci knihy.

Ak bola táto veduta uverejnená v diele vydanom v roku 1637, znamená to, že vznikla pred uvedeným rokom, maximálne v uvedenom roku. Ak predpokladáme, že vznikla zo staršej predlohy, táto musela vzniknúť vo väčšom časovom odstupe od roku 1637. Kedy teda mohla vzniknúť? Napriek neohrabanosti a nepríliš veľkej dôveryhodnosti kresby predsa sa na nej nachádzajú atribúty, podľa ktorých sa zhruba dá určiť čas jej vzniku. Mesto je tu zobrazené s dvoma pásmi opevnenia /stavalo sa v rokoch 1484 až asi 1540/, s bastiónmi na severnej strane /začali sa stavať v roku 1567/ a s vyhorenou vežou kostola dominikánov /v požiari roku 1556/.

Zo správy známej ako Relation z rokov 1603-04 vieme, že opevnenie už vyzeralo inak, čo dokladá aj veľmi presná veduta od dvojice Houfnagel - Van der Rye. Plány opevnenia mesta od Angeliniho /1571/ a Specklina /1577/ dokladajú existenciu už viacerých bastiónov, hlavne na západnej strane mesta, ako je volená aj orientácia pseudomerianovskej veduty. Kresbová predloha tejto veduty teda zobrazuje stav z druhej polovice 16. storočia, niekedy medzi rokmi 1567 až 1571. Najskôr vtedy aj vznikla.

Ak sa niekto z čitateľov zaoberal podrobnejšie témou košických vedút, osobitne tým, čo bolo o nich publikované v tejto rubrike, potom príde skôr či neskôr k záveru, že je tu v súvislosti s nimi čosi záhadné. Veduty z Karlsruhe vznikli v druhej polovici 16. storočia, v Dillichovi uverejnená veduta pred rokom 1600, predloha k Houfnagelovej vedute na sklonku 16. storočia, pseudomerianovská veduta v druhej polovici 16. storočia. Prečo všetky nám známe pohľady majú pôvod práve v tomto pomerne úzkom časovom období?! A prečo potom ďalších dvesto rokov nevznikla žiadna ďalšia, reálnejšia? Čisto vojensko-politickou situáciou sa to vysvetliť nedá. Budeme však vedieť niekedy odpoveď na túto otázku?

CASSAW NEZNÁMEHO PÔVODU

Už sme uviedli, že z pôvodnej pseudomerianovskej veduty vzniklo v minulosti najviac odvodenín. Dajú sa rozdeliť do troch skupín. Do prvej patria tie, ktoré vznikli pred odhalením Vešeléniho sprisahania a graficky sú nápadné tým, že ich kresba je „redšia", ako pri archetype. V tomto seriáli opíšeme dve z nich. V druhej, najväčšej skupine sú tie, ktorými sa ilustrovalo Vešeléniho sprisahanie a koniec Thököliho moci nad Košicami. Takýto typ veduty poznať jednak tým, že je na nej zobrazený hrad Muráň, prípadne bojové scény okolo mesta, jednak tým, že ich kresba je „hustejšia" ako pri archetype. Z druhej skupiny opíšeme v seriáli celkom dvanásť vedút. Tretiu skupinu predstavujú veduty pseudomerianovského typu datované až do 18. storočia, čo sú jasné „úlety" od reality. V seriáli sa budeme zaoberať tromi z nich.

K archetypu je datovaním asi najbližšia veduta s titulkom Cassaw, o ktorej pani Viera Kejlová uviedla: Neznámy autor podľa Dillicha. Medirytina kombinovaná s leptom. Okolo polovice 17. storočia. Pohľad na opevnené mesto s okolitou krajinou z mierneho nadhľadu. V popredí rieka, vľavo dolu trs trávy. Hore CASSAW, vľavo nemecká legenda. Je to opäť drobná grafika formátu 68 krát 113 milimetrov, teda menšia ako sám archetyp. Je nepochybné, že jej autor sa snažil odkresliť ho čo najpresnejšie, ako o tom svedčí práve spomenutý trs akejsi buriny a hrbolce terénu v popredí, ale hlavne stromami zarastený breh Hornádu, husto zastavané predmestia s nápadne veľkou budovou mlyna vpravo, dominantná hora v pozadí uprostred a akési ďalšie sídla kdesi na obzore.

Nemecká legenda v ľavom hornom rohu vysvetľuje význam písmen, ktorými sú označené niektoré časti veduty. Znie: A. Die vornehmste Kirche der Stadt /Najdôležitejší mestský kostol/ - čo je Dóm svätej Alžbety, B. Der Bach so durch die Stadt rinnt /Potok, čo tečie cez mesto/ - čo by mal byť Čermeľský potok, ale označená je tak vonkajšia vodná priekopa, C. Das Rahthaus /Radnica/ - táto litera sa na vedute nedá nájsť, D. Eine hohe aufgeworffene Catze /Do výšky navŕšený kavalier/ - táto litera sa na vedute taktiež nedá nájsť, E. Die ander Kirche der Stadt /Ďalší mestský kostol/ - ani túto literu na vedute nenájdete, ale asi je to františkánsky kostol, F. Der von Tieffenbach Behausung /Tieffenbachovo obydlie/ - dokonca ani táto litera tam nie je, ale najskôr išlo o starý kráľovský dom, G. Der fluss Hawaz /Rieka Hornád/ - označuje veľký tok v popredí a nakoniec H. Die Stadt /Mesto/ - je umiestnené na štyroch miestach obvodu mesta.

KNIHU NEPOZNÁME, ALE VIEME O ČOM JE

Práve uvedený opis legendy je trochu šokujúci. Podľa mena hornouhorského kapitána Kryštofa Tieffenbacha a podľa navŕšeného kavaliera je jasné, že obrázkom sa ilustrovali udalosti zo sklonku 16. storočia, najskôr spojené s takzvanou pätnásťročnou vojnou medzi osmanskou a habsburskou ríšou. Tieffenbach vtedy viedol vojenskú posilu arcikniežaťu Maximiliánovi a zúčastnil sa na pamätnej bitke pri Mezőkeresztesi, kde cisárski žoldnieri najprv sultánovo vojsko porazili, potom však boli porazení sami. Udialo sa to v roku 1596 a v nasledujúcom roku Tieffenbach zomrel.

Legenda je podozrivá aj tým, že je prakticky totožná s nemeckou legendou veduty od Wilhelma Petera Zimmermanna spred roku 1604. Jej jazyk je síce iný, ale obsah totožný, až na oných Turkov, ktorí figurujú u Zimmermanna pod literou H, kdežto naša anonymná veduta tam má iba všeobecné označenie mesta. S dillichovským typom vedút teda pseudomerianovský typ čosi spoločné v tomto prípade má, lenže to nie je kresbová predloha, ale legenda. V prípade archetypu tu však nie je ani tá legenda. Dillicha ako predlohu musíme zamietnuť už preto, že jeho zobrazenie mesta je mladšie ako predloha pseudomeriana. Ak naša anonymná veduta pochádza skutočne z nejakej knihy, potom môžeme konštatovať, že jej názov síce nepoznáme, ale vieme, že najskôr to bude opis udalostí pätnásťročnej vojny.

Pozastavme sa ešte nad naznačenými sídlami či hradmi, v pozadí, na obzore veduty. Sú už na archetype a nájdeme ich na všetkých odvodeninách. U tých vedút, ktorými sa ilustrovalo Vešeléniho sprisahanie, sa hradu podobnému objektu vľavo pripisovalo, že je to Muráň. Pôvodne to však malo byť čosi iné. Najjednoduchšie vysvetlenie je, že sú to dediny v okolí Košíc, no toto vysvetlenie je aj najmenej dôveryhodné. Skôr to budú niektoré blízke mestá, alebo pevnosti, súvisiace s dejmi pätnásťročnej vojny. Takže možno Prešov, ktorý skutočne leží týmto smerom, ale ešte skôr Tokaj alebo Jáger, ktoré sú však na opačnej strane. V každom prípade nie je ani jedna spomenutá lokalita na dohľad, takže tento detail veduty sa musí brať ako umelecká licencia autora. Aj toto je jedna z vecí, ktorú ktovie či niekedy spoľahlivo zistíme.

PRAVDIVÉ ZNÁZORNENIE

Ďalšia z vedút pseudomerianovského typu má v charakteristickom pásiku pri hornom okraji názov WAHRE CONTRAFATVR DER STADT CASSAW - Pravdivé znázornenie mesta Košice. Pani Kejlová o nej uviedla: Horná časť dvojobrazu s vedutou Košíc. Neznámy autor podľa Lukasa Schnitzera?. Medirytina. Z roku 1664. Pohľad na opevnené Košice, v popredí krajina s riekou. Vľavo hore nemecká legenda. Minsicht Christian: Neue und kurzte Beschreibung der Königreichs Ungarn. Nürnberg 1664, s. 240. Veduta, opäť pomerne malá, rozmerov 83 krát 130 milimetrov, sa nachádza na grafickom liste spolu s Komárnom, v inej verzii s Levicami - preto bol použitý termín dvojobraz.

Veduta skutočne nie je nikým signovaná, takže je anonymná, ale Lukas Schnitzer s ňou nemá nič spoločné. Je autorom veduty odvodenej od úplne iného archetypu /opisovali sme ho vo „Vedutách z Karlsruhe"/ s úplne inými výtvarnými kvalitami. Ten otáznik tam teda bol namieste. Dvojveduta pochádza z knihy Christiána Minsichta, ktorej preložený názov znie Nový a krátky opis uhorského kráľovstva. Kniha vyšla v Norimbergu v roku 1664, čo je posledný možný rok vzniku tejto grafiky, ktorá je v nej reprodukovaná na strane 240 /takže ten nový opis Uhorska nebol až taký krátky/.

Nemecká legenda tejto veduty je strohá, má len štyri položky: A Die Vornembste Kirche Der stadt - Najdôležitejší mestský kostol, B Die bach so durch die stadt rinnet - Potok čo tečie cez mesto, C Der fluss Hawatz - Rieka Hornád a D Die Vor Stadt - Predmestie. Nemčina legendy je síce hrozná, ale zato všetky jej litery na vedute nájdeme. Iste ste si všimli, že štyri položky tejto legendy zodpovedajú tým položkám legendy predtým uvedenej anonymnej veduty, ktoré existovali skutočne aj na obrázku. Dokonca aj text je prakticky zhodný - takže asi je tu zase nejaký vzťah.

Je tu ešte čosi. Ten nápis v prúžku pri hornom okraji. Kto mal možnosť niekedy listovať v nádhernej, mnohými rytinami vybavenej knižke známej ako Ortelius Redivivus, toho spomenutý nápis musel „trknúť". Desiatky nádherných rytín miest, hradov, pevností a bojísk sú tu vyvedené jedným umelcom, teda jednotne, s charakteristickými nápismi v prúžku pod horným, alebo nad dolným okrajom, ktoré sa začínali väčšinou slovami: Wahre Contafactvr der.... alebo iba: Contrafactur... a nasledovalo príslušné meno. Opisovaná veduta teda akoby pochádzala z Ortelia. Je to možné? O tom, ako to s ňou je, budeme hovoriť v ďalšom pokračovaní.

HISTORICKÁ PERLIČKA

Dnes je básnikom

Posledné týždne sú médiá plné špekulácií o terorizme, Afganistane a o tom, nakoľko mohlo byť bývalé Československo zapletené do vzniku a pomoci teroristickým sieťam. S prekvapením som však zistil, že s Afganistanom bol v minulosti prepletený aj môj život spôsobom, ako by som to nečakal. Tu je tá story:

Bolo to v prvej polovici sedemdesiatych rokov. Na stavebnej fakulte v Bratislave s nami študovali mnohí zahraniční študenti. V krúžku sme mali okrem iných aj istého Afganca. Bol to pekný jemný a kultivovaný fešák, ktorý sa držal bokom, nekšeftoval, nepašoval, nechlastal a nefrajerkárčil, ako väčšina zahraničných kolegov. Volal sa Šáh Wali Wali. Časom si našiel partnerku. V roku 1976 však nenápadne doštudoval a zmizol vo svete, nevedno kde. Prešlo niekoľko rokov a ja, zamestnaný v istej bratislavskej projekčnej firme som si raz vypočul od kolegov klebetu o jednej z kresličiek, ktorá mala frajera „Araba" a keď doštudoval, zmizol, ani sa nerozlúčil, ale ona vypátrala, že sa zdržiava v Ríme, išla ho tam vyhľadať, až sa dostala k palácu v noblesnej štvrti, kde jej neprívetivé stráže poradili, aby odišla a navždy zabudla. Padlo pri tom meno Wali Wali. Ubehlo veľa ďalších rokov, Afganistan už bežne plnil prvé stránky novín, a ja som sa dočítal, že v exile v Ríme žije bývalý afganský kráľ Záhir Šáh. Potom ešte prešiel nejaký čas, kým médiá uverejnili jeho fotografiu a viac údajov zo súkromia. Až vtedy som pochopil, kto bol Šah Wali Wali, že som študoval so synom Muhamada Záhira Šáha. Teraz je vraj básnikom.

Pokračovanie - „Husté" veduty

Tento článok bol uvedený v denníku Košický večer dňa 9. 11. 2001
Text: Jozef DUCHOŇ, reprodukcie: archív autora

Detail zobrazenia mesta z pseudomerianovskej veduty, ktorú sme už síce reprodukovali minule, ale je potrebná aj k ilustrácii dnešného textu.

Anonymná veduta datovaná do polovice 17. storočia, nazvaná jednoducho Cassaw, je pravdepodobne časom vzniku najbližšia k archetypu. Tenké linky kresby a relatívne málo detailov sú charakteristické pre „riedke" odvodeniny z pseudomeriana.

Anonymná dvojveduta datovaná podľa Minsichtovej knihy do roku 1664 s názvom Pravdivé zobrazenie mesta Košice. Pod Košicami je zobrazená pevnosť Komárno z vtáčej perspektívy.

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606