magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 31. Mar 2017,  meniny má
Natalita a mortalita obyvateľov Košíc v II. polovici 18. storočia.

Košice boli v 2. polovici 18. storočia z hľadiska počtu obyvateľov priemerným európskym mestom. Natalita (pôrodnosť) a mortalita (úmrtnosť) sú ukazovatele, ktoré nám pomôžu priblížiť obraz o prirodzenom pohybe (čiže obmene) obyvateľstva Košíc.

V rokoch 1750 - 1799 sa v Košiciach priemerne ročne narodilo 307,6 detí a zomrelo 305,96 ľudí. Priemerným ročným prírastkom je teda 1,6 ľudí. Po vyhodnotení počtu narodených a zomrelých podľa jednotlivých mesiacov kalendárneho roka nebol jednoznačne potvrdený predpoklad, že pôrodnosť a úmrtnosť sú ovplyvnené určitými faktormi (epidémie, suchá, neúrody), súvisiacimi s niektorými obdobiami kalendárneho roka. Jediným výsledkom tohoto pozorovania bolo zistenie, že najviac detí sa rodilo a najviac ľudí zomieralo v jarných, jesenných a zimných mesiacoch (prevažne marec, september, január), najmenej zase v letných mesiacoch (jún, júl).

Pre zaujímavosť obyvateľom Košíc sa v 2. polovici 18. storočia narodilo spolu 195 dvojičiek, z toho 60 chlapčenských, 53 dievčenských a 82 zmiešaných. Najviac sa ich narodilo rímokatolíkom v roku 1783 a v roku 1796 (11). V dvoch prípadoch matriky rímskokatolíckeho farského úradu zaznamenal aj narodenie trojičiek. Bolo to v decembri 1783 a apríli 1785.

O tom, koľko sa narodilo detí na 1000 obyvateľov stredného stavu (v Košiciach v 2.pol.18.stor. je hodnota stredného stavu vyjadrená číslom 6117), nás informuje tzv. efektívna natalita alebo živorodnosť. Na 1000 Košičanov sa živo narodilo približne 50 detí. Počet mŕtvo narodených z 1000 narodených bolo 10 detí. Je to pomerne vysoké číslo.

Najpoužívanejším štatistickým ukazovateľom intenzity odumierania obyvateľstva je číslo všeobecnej úmrtnosti (mortality), udávajúce počet zomrelých na 1000 obyvateľov stredného stavu. Na 1000 obyvateľov Košíc zomieralo priemerne 51,2 ľudí ročne, pričom mortalita Košičanov mala vzrastajúcu tendenciu, vrcholiacu v 90.rokoch 18.storočia.

Pre sledované obdobie je charakteristická vysoká úmrtnosť dojčiat a detí, poukazujúca na nízku zdravotnícku kultúru a zdravotnú úroveň obyvateľstva. Ani obyvatelia Košíc neboli výnimkou. Detí do jedného roku zomieralo 211 a vo veku 1 až 4 roky 234 na 1000 živo narodených. Počet zomrelých detí teda predstavuje až pätinu počtu živo narodených. V porovnaní s detskou úmrtnosťou v 20.storočí je táto úmrtnosť päťnásobne vyššia.

Ukazovateľom, ktorý nám najnázornejšie ilustruje prirodzenú obmenu obyvateľstva a zároveň predstavuje rozdiel medzi natalitou a mortalitou, je prirodzený prírastok. Počas rokov 1750 - 1799 ubudlo v Košiciach 832 obyvateľov, čo svedčí o klesajúcej tendencii prirodzeného prírastku, čiže o zväčšovaní rozdielu medzi počtom narodených a počtom zomrelých.

Ďalším z ukazovateľov, ktorý dopĺňa charakteristiku úmrtnosti obyvateľov Košíc v 2.polovici 18.storočia, je priemerný vek zomrelých. Nepovažuje sa však za veľmi dôležitý. Jeho nedostatkom je totiž predovšetkým to, že je značne závislý na vekovej štruktúre žijúceho obyvateľstva. Okrem toho, charakterizuje skôr priemernú dĺžku života než aktuálnu úmrtnosť. Dĺžku života môžeme považovať len za nepriameho a nepresného ukazovateľa aktuálnej úmrtnosti. Priemerný vek zomrelých sa pohyboval v rozpätí od 17 do 30 rokov. Prekvapujúce nízke číslo je zapríčinené vysokou detskou úmrtnosťou.

Vekové zloženie obyvateľstva v určitom období možno názorne vyjadriť graficky. Najpoužívanejším vyjadrením je veková pyramída. Zobrazuje vekovú štruktúru oddelene pre každé pohlavie vo forme dvoch proti sebe postavených diagramov. Skupiny veku na diagrame sú znázornené na osi zvislej, kdežto na osi vodorovnej sú stupne početnosti.

Naša veková pyramída zachytáva približnú štruktúru obyvateľov Košíc v celej 2.polovici 18.storočia. Vekové zloženie obyvateľstva v tomto období nemá normálny tvar pyramídy, t.j. frekvencia jednotlivých ročníkov sa pravidelne s rastúcim vekom nezmenšuje.

Najpočetnejšiu vekovú skupinu tvorili deti vo veku 0 - 4 roky, no zároveň to bol vek najvyššej úmrtnosti. Druhá najľudnatejšia veková skupina bola, tá ktorú tvorili päť až deväťročné deti. Nasledujú vekové skupiny končiace sa nulou, ktoré boli výrazne početnejšie než vekové skupiny nachádzajúce sa medzi nimi. Konkrétne ide o vekové skupiny 30-34, 40-44, 50-54 a 60-64 rokov.

Čísla, s ktorými ste sa mali možnosť oboznámiť, sú relatívne, a to z objektívnych príčin. Medzi ne môžeme uviesť nedôslednosť farárov pri zapisovaní údajov do matrík, ktoré sú základným prameňom historicko-demografického výskumu. Taktiež, bohužiaľ, sa nám nezachovali všetky matriky niektorých farských úradov či cirkevných zborov.

Získané výsledky sa skutočnému stavu preto iba približujú. Hodnoty čísel, ktoré by ho vyjadrovali, boli by určite vyššie.

Veková pyramída

Vekové zloženie obyvateľstva v určitom období možno názorne vyjadriť graficky. Najpoužívanejším vyjadrením je veková pyramída. Zobrazuje vekovú štruktúru oddelene pre každé pohlavie (muži vľavo, ženy vpravo) vo forme dvoch proti sebe postavených diagramov. Oproti normálnej polohe je prvý diagram otočený o 90 stupňov okolo nultého bodu, druhý je navyše otočený o 180 stupňov okolo osi x. Skupiny veku na diagrame sú teda znázornené na osi zvislej, kdežto na osi vodorovnej sú stupne početnosti. Naša veková pyramída zachytáva približnú vekovú štruktúru obyvateľov Košíc v celej 2.polovici 18. storočia.

Vekové zloženie obyvateľstva v tomto období (1750-1799) nemá normálny tvar pyramídy, t.j. frekvencia jednotlivých ročníkov sa pravidelne s rastúcim vekom nezmenšuje. Upozorňujeme, že pri zapisovaní veku v matrikách zomrelých jednotlivých farských úradov sa prejavujú určité povrchnosti alebo nepresnosti. Farári totiž niekedy zapisovali len približný vek zomrelého, pričom ho zaokrúhľovali prevažne na čísla končiace sa nulou. Náš diagram to názorne dokazuje. Najpočetnejšiu vekovú skupinu tvorili deti vo veku 0-4 roky, no zároveň to bol vek najvyššej úmrtnosti. Druhá najľudnatejšia veková skupina bola tá, ktorú tvorili päť až deväťročné deti. Nasledujú vekové skupiny končiace sa nulou, ktoré boli výrazne početnejšie než vekové skupiny nachádzajúce sa medzi nimi. Konkrétne ide o vekové skupiny 30-34, 40-44, 50-54 a 60-64 rokov.

Marek Rímsky

(Článok bol uverejnený v magazíne Listy Košické, číslo 4/2000)

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606