magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 31. Mar 2017,  meniny má
Pre niekoho hrdinovia, pre niekoho lúpežníci BRATRÍCI

Kronika a súčasnosť osláv Dňa mesta Košice

Pri príležitosti Dňa mesta Košice a inšpirovaní časťou programu tohto podujatia uverejňujeme dnes ukážku z kroniky košického úradníka a amatérskeho historika Jozefa Tutkóa. Vzhľadom na to, že v programe dní je bojová scéna ovplyvnená dávnymi bratríckymi vojenskými akciami, siahli sme v kronike práve po tejto téme. Na lepšie porozumenie textu kroniky je potrebné pripomenúť, že Tutkó ako Maďar vnímal bratríkov ako neželané lúpeživé hordy trúfalých cudzincov, na rozdiel od čias, keď sa naša generácia o nich v dejepise učila ako o kladných hrdinoch, príslušníkoch bratského českého národa a hlavne šíriteľoch pokrokového Husovho učenia. V oboch prípadoch bola pravda kdesi uprostred.

Rok 1458

Skvelé víťazstvo nad českými lúpežníkmi, ktorí neprestávali pustošiť v hornom Uhorsku, natoľko oduševnilo a rozpálilo celé tieto kraje, že tri dni pred Turícami vzrástlo ľudové vojsko pána Rozgonyiho a jágerského biskupa Hederváriho o päťtisíc ozbrojených sedliakov, ktorí všetci na seba vzali znamenie kríža. Pripojil sa k nim aj Blažej Magyar s jedným kráľovským oddielom. Títo traja velitelia nedali nepriateľovi času, aby si sústredil svoje vojská, a okamžite vyrazili smerom na Košice. Tu zaraz obkľúčili Myšľu, ktorú pri kostole Svätej Panny, tam kde vyviera liečivá voda, opevnili a na hrad pretvorili Česi. Myšľa sa im po krvavom boji dostala do rúk a tamojšie strážne vojsko pozostávajúce zo 400 mužov bolo bez milosti rozsekané. Omilostili iba jednu ženu - to za to, že bola ženou a nie mužom. Potom prišli na rad Sečovce, ktoré boli taktiež na Turíce obkľúčené vojenskou silou.

Aby boli poskytnuté požívatiny oživenej odvahe víťazného vojska, viedli ho uhorskí velitelia bez zastávky na Blatný Potok /Sárospatak/, v ktorom sídlili ako majitelia tohto hradu i viacerých ďalších hradov dvaja významní českí velitelia - Talafúz z Ostrova a Axamit z Kosova. Mali okolo seba dvetisíc pešiakov a päťsto jazdcov, pričom sme sem pripočítali aj viacerých Čechov, čo sa k nim pridružili. Ihneď po svojom príchode zaútočilo uhorské vojsko na poli Botkő, narazilo však na veľmi zdatný odpor, ktorý nakoniec zlomil iba zásah ich väčšej sily. Na bojisku ich zostalo šesťsto a medzi nimi aj Axamit. Dvesto Čechov padlo do zajatia a týchto Rozgonyi poslal spolu s Valgathom do Budína ku kráľovi. Ostatní sa rozpŕchli, ale väčšinou sa stali obeťami sedliakov, ktorí proti nim povstali na všetkých stranách.Zachránilo sa ich iba dvesto - medzi nimi aj Talafúz prenasledovaný jágerským biskupom. Predtým práve okupoval Jasov, uchýlil sa však do Šarišskej stolice. Keď zistil jasovský kastelán Uderský, že sa tu ďalej nebude môcť udržať, dal sa na ústup a s väčšinou svojho strážneho vojska sa utiahol na hrad Brezovica. Už o deň nato bol Jasov odovzdaný /biskupovi/. Príklad Jasova nasledoval onedlho aj Šariš /stolica/, hoci jej silu poskytovala sama príroda a tamojšie remeslá. Keď prišlo uhorské vojsko pod Brezovicu, bol tento hrad už Uderským opustený. Za peniaze ho od Čechov vykúpil Štefan Rozgonyi, a keďže mu túto sumu uhradil Štefan Berzeviczy, odovzdal následne hrad jemu. Onedlho potom vymenoval kráľ Matej Berzeviczyho za hradného kastelána.

Tieto skvelé víťazstvá síce nezlomili silu Čechov, predsa však na istý čas zabezpečili v tunajších krajoch Matejovu moc, dodávajúc jeho panovaniu v kráľovstve veľkú morálnu silu. Preto ešte za trvania týchto bojov začal robiť prípravy proti Fridrichovi /rímskemu cisárovi/ aby sa mu pomstil za to, že tak podlo odmietal vydať uhorskú korunu. Kráľ Matej zvolal na šestnásteho decembra do Segedína krajinský snem, na ktorý mala každá župa vyslať štyroch reprezentantov. Súčasne kráľ Matej zaslal aj mestu Košice pozývací list, aby tam aj vyslali svojich reprezentantov.

ROK 1459

Medzi Matejom a Fridrichom vypukla vojna a jej trvanie poskytovalo nové nádeje pre Jiskru a jeho spoločníkov. Namiesto jágerského biskupa Hederváryho, bojujúceho proti nim doteraz, poslal už na začiatku roka kráľ Matej krajinského sudcu Ladislava Palócziho. Biskupa samého a jeho spoločníka, hlavného dvorného majstra Šimona Czudara z Onódu, vymenoval za krajinských kapitánov v hornom Uhorsku, čím im dal ešte väčšiu autoritu. Neskoršie, 27. marca, znovu nariadil mestu Košice, aby im boli v prípade, že na to budú vyzvaní, nápomocní so všetkou svojou silou, všetkými ľuďmi a vybavením, a to či už spoločne obom, alebo jednotlivo každému. Súčasne dal kráľ Košiciam na vedomie, že na základe porady, ktorú mal s ostrihomským kardinálom - arcibiskupom a viacerými ďalšími cirkevnými hodnostármi, vytiahne aj on sám onedlho do boja proti cudzincom, ktorí rušia vnútorný pokoj krajiny.Ján Talafúz z Ostrova, Jakub Pozogaj, Matej Kniežič z Kríža-Čemelova, ináč šarišský podžupan a Šarišan Peter z Rudníka, pustošili ako kapitáni novovybudovaných hradov najmä okolie mesta Bardejov, a grófa Jána zo Sklabine spolu so starostom, prísažnými a meštianstvom Bardejova prinútili k mieru s podmienkou, aby boli aj oni účastní na výhodách všeobecného pokoja, ktorý by s Čechmi uzavrel kapitán týchto krajov Ladislav Palóczi. Potom by samozrejme prestala platiť ich doterajšia mierová dohoda.

Palóczi, ako sa zdá, skutočne aj zavítal na horné Uhorsko a aj započal svoje bojové akcie, ale pri dokonalom nedostatku údajov sa nedá povedať nič o tom, aké mal výsledky. Isté je len toľko, že Košičania mu verne pomáhali, avšak Prešovčania nesplnili svoje povinnosti uspokojivo. Preto aj kráľ Matej v liste z 1. decembra tohto roku adresovanom Košiciam pochválil ich vernosť a sľúbil im odmenu. Ubezpečil ich o svojej blahovôli aj v budúcnosti a vyzval ich, aby sa usilovali aj Prešovčanov priviesť na podobnú úroveň horlivosti.

ROK 1460

Po schôdzke v Čanáde prišiel kráľ Matej osobne do horného Uhorska, aby pokračoval v stále nekončiacej vojne proti Čechom, pričom obranu uhorskej nížiny zveril ďalej na Szilágyiho. Sotva zavítal do okolia Košíc, upozornil ho Juraj z Poděbrad /český kráľ/ prostredníctvom svojho posla Zdenka Kostku z Postoloprtov, ktorého vypravil do Uhorska, aby si odviedol svoju nevestu a zároveň ho pre uzavretie tejto veci pozval na osobnú schôdzku do Olomouca /Matej sľúbil v čase, keď ho Poděbrad prepúšťal z českého rukojemníctva, že si vezme za ženu jeho dcéru Markétu/. Kráľ Matej, zdržiavajúci sa vtedy v Košiciach, pozvanie neprijal a dohodol sa s českým poslom, aby Poděbrad prišiel do Olomouca a Matej príde 29. decembra do Tenčína a potom sa prostredníctvom svojich poslov spolu pokonajú v tom, kedy a ako bude odovzdaná kráľovská nevesta, ako zorganizujú svadbu, aké bude postavenie budúcej kráľovnej na Matejovom dvore, aké bude jej vdovské zabezpečenie keby sa on prípadne skôr pominul, ale aj o spôsobe realizácie vzájomného spojenectva a priateľskej dohody, ktoré obidvaja panovníci uzavreli proti všetkým svojim nepriateľom v Strážnici.Potrebné kroky v tejto veci urobil kráľ Matej v Košiciach 21. novembra. Ešte predtým, 11. novembra, sa zastavil v Prešove, odkiaľ po niekoľkých dňoch prišiel do Košíc, aby tu pobudol zopár dní a oslávil sviatok svätej Alžbety. Keďže bol náruživým poľovníkom, zapoľoval si v mestských lesoch, ktoré sa rozprestierajú na okolí Sokoľa, a kde podľa ľudového podania zastrelil aj tura. Na hrade Sokoľ ležiacom teraz v zrúcaninách nazývaných obyvateľmi dediny "Hradek", si kráľ unavený z poľovačky odpočinul. Preto sa dodnes prameň blízko onoho miesta nazýva kráľovou studňou a jedna cesta v onej obrovskej divočine kráľovou cestou.

OBLIEHANIE BRATRÍCKEJ PEVNOSTI

Jedným z efektných čísel programu Dňa mesta Košice bude aranžovaná bojová scéna pripomínajúca časy, keď na východnom Slovensku šarapatili skupiny bratríkov. Spojili sa kvôli nej viaceré miestne skupiny historického šermu, ale pomôcť prídu aj z neďalekého Prešova. Bojovú scénu nazvanú "Obliehanie bratríckej pevnosti" pripravili chlapci zo skupiny Aramis, ktorá je pod záštitou Východoslovenského múzea. Na programe sa však zúčastní aj takzvaný Strelecký spolok, čo je skupinka nadšencov, zatiaľ oficiálne neregistrovaná, ktorá chce obnoviť zašlú tradíciu bývalých košických civilných streleckých spolkov a meštianskych gárd. Mali by zabezpečovať streľbu z hákovníc - pochopiteľne - slepú.

Do vystúpenia sa zapojí aj skupina historického šermu Runa, špecializovaná na slovanské obdobie a raný stredovek na našom území, a už viacej rokov známa skupina Templári, ktorú poznáme ako predstaviteľku ukážok klasického stredovekého šermu a bojových umení. Rady bojujúcich strán posilnia aj členovia čerstvo založenej, a tak ešte oficiálne nezaregistrovanej skupiny Arthecon /bohužiaľ neviem, čo to meno znamená a ani to, či mi ho tlmočili z druhej ruky správne/. Z Prešova by sa mala zúčastniť skupina pomenovaná Sarus a toto tajomne znejúce meno nie je nič iné, ako jedna zo stredovekých latinských variánt názvu Šariš. V čase písania tohto materiálu ešte nebolo jasné, či sa k celej akcii pripojí aj známa košická skupina Flauros. Ak by sa tak stalo, bol by celkový počet zúčastnených skupín šesť, čo je už menší festival historického šermu.Výstup, ktorý si pestovatelia historického šermu pripravili - režírovať ho bude Miro Kolbašský a ako herec si v ňom aj sám zahrá - bude voľnou parafrázou na obdobie, keď sa nad osudmi bratríkov v tunajšom regióne začalo zmrákať. Po nástupe mladého Mateja Korvína na uhorský trón /1458/ nadišli časy, keď sa kráľ pustil do cieľavedomého potierania rozptýlených skupín bratríkov. Paradoxom doby bol fakt, že pri tom naverboval do svojich služieb samotného Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý svojho času českých žoldnierov na stredné a východné Slovensko najal a doviedol. Aj s jeho pomocou kráľovské vojská systematicky prepadávali a ničili bratrícke tábory. Niektoré z týchto akcií sa odohrávali aj v širšom okolí Košíc.

Spomínanú bratrícku pevnosť budú predstavovať zachované dielce makety Dolnej brány, ktorú si Košičania zaiste budú pamätať z čias, keď ju postavili na Hlavnej ulici priamo nad ruinami Dolnej brány počas dní mesta v roku 1997. Bohužiaľ už nebude celkom autentická, pretože mnohé súčasti z nej chýbajú. Trhákom vystúpenia by malo byť ostreľovanie z lukov zápalnými /a skutočne horiacimi/ šípmi, čoho by mali predviesť športoví lukostrelci. Prejavil som obavu, či si účastníci pri tejto produkcii neublížia a radšej som sa ani nepýtal, či sa neboja, že trafia nejakého diváka. Ubezpečovali ma, že to majú dobre premyslené, že šípy budú tupé a mančaft, na ktorý sa bude mieriť, by mal mať panciere a helmy. Takže nechajme sa prekvapiť.Zostáva už iba uviesť, kde a kedy sa bratrícka pevnosť bude dobýjať. Celá vec sa odohrá v sobotu 5. mája, neďaleko areálu Aničky, na trávnatej ploche pri reštaurácii Ryba. Šermiari ju verejnosti zohrajú dvakrát. Najprv ako akúsi generálku o štrnástej hodine a večer naostro o dvadsiatej hodine. Večer to bude samozrejme efektnejšie, pretože ohnivé šípy budú lepšie viditeľné. Celé dobýjanie by malo byť asi polhodinová záležitosť.

DREVENÁ MESTSKÁ BRÁNA

Kto z Košičanov, prípadne vtedajších návštevníkov Košíc by sa nepamätal na drevenú repliku dolnej mestskej brány, ktorú nechalo mesto postaviť v rámci dní Košíc ešte v roku 1997 na južnom konci Hlavnej ulice? Na základe vykopávkových nálezov tvar a veľkosť veže navrhli pamiatkari, a potom ju technicky rozkreslili a realizovali na Mestských lesoch. Replika bola navrhnutá ako podoba brány v najstarších arpádovských časoch opevnenia mesta a postavili ju priamo nad vtedy odkopané základy tejto brány. Pri jej podobe sa trochu zastavíme - keby bola veža skutočne navrhnutá tak, ako vyzerala arpádovská dolná brána, bola by dvakrát taká vysoká a samozrejme aj dvakrát taká drahá, ako to, čo na tento krátkodobý účel vzniklo. Chvalabohu, pretože aj v zmenšenej podobe to bol ukrutne drahý špás - hovorilo sa o sedemsto tisícoch korún. Navyše by vznikla opacha, ktorá by dokonale zakryla pohľad na Hlavnú ulicu a hlavne na Dóm svätej Alžbety. Nikoho sme však radšej neinformovali o tom, že je navrhovaná brána menšia. Vtedy sa ešte nevedelo /ale poniektorí už cítili v kostiach/, že raz budeme mať množstvo mestských dlhov, takže sa mohlo stať, že by sa niekto kompetentný rozhodol dať ju urobiť v pôvodnej veľkosti.

Brány miest bývali v stredoveku kamenné, takže drevená veža bola kompromisom, iba akousi drahšou kulisou, dojem z nej však mohol čiastočne retušovať náter. Iste sa však pamätáte, že ju natreli na svetlohnedo /palisandrom/, takže tým zvýraznili jej drevenosť, div že nevyzerala ako chata. Pritom sa pamätám, ako sa ma istý mestský úradník pýtal, akú by mala mať farbu, na čo dostal odpoveď, že najskôr bielu alebo svetlošedú, pretože takéto stavby bývali omietané a natreté vápnom /čo preukázali aj vykopávky/. Tá istá osoba mi potom vysvetlila, že to bude hnedé, pretože "sa už nakúpila" hnedá farba.Pri príprave tohtoročného Dňa mesta Košice dostali mládenci od historického šermu ponuku využiť túto bránu, ktorá bola vyrobená ako rozoberacia na skladovanie. S priľahlými úsekmi hradieb, tiež drevených, mala predstavovať pevnôstku. Rozobratá brána sa síce našla, ale nie je už kompletná, pretože bola skladovaná pod holým nebom, takže z nej už asi nebude to, čím bývala. Niektoré časti z nej však šermiari skúsia použiť.

Texty a reprodukcie: Jozef Duchoň

Z čias, keď na Slovensku pôsobili bratríci, sa zachovalo minimum autentického obrazového materiálu. Na dnešnej strane si teda pomôžeme niekoľkými obrázkami, o ktorých sa uvádza, že zobrazujú husitov - ostatne zjavom, pôvodom, výzbrojou a mnnohým ďalším sú husiti a bratríci veľmi podobní. Paradoxne by sa medzi sebou najviac odlišovali vierou, pretože medzi bratríkmi boli pápeženci /katolíci/ i utrakvisti /kališníci/. Obrázok ukazuje skupinu šiestich bojovníkov, akoby sa radili pred bojom.

Doboví pohoniči, najskôr vojenskí vozataji v akcii. Bratrícke vojská boli povestné nielen používaním strelných zbraní, improvizovaných opevnení, českej reči zrozumiteľnej v hornom Uhorsku a modernej a vtedy neobvyklej vojenskej taktiky, ale aj mimoriadnou mobilitou. V Uhorsku si s nimi nevedeli desiatky rokov vojensky poradiť.

Bojová scéna z čias pôsobenia husitov zachytáva v hornej časti obrázku oddiel delostrelcov s "hrubým kusom", čo značí veľkorážne delo - bombardu. V skupinke je chlapík držiaci v streleckom postavení hákovnicu a iný muž s natiahnutým lukom a založeným šípom. V dolnej časti do seba dorážajú kopijami dve skupinky kryté veľkými pavézami. Na pavéze vpravo vidieť kalich, ale napodiv z neho pije akási hus, do ktorej mieri šípová strela.

Originálna kresbička bratríckeho obrneného jazdca pochádza z prešovskej mestskej knihy.

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606