magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Mantáci, ľudia vody, ohňa a kovu

Príbeh mesta, o ktorom budeme hovoriť, by mohol začať ako klasická ľudová rozprávka. Bol raz jeden kráľ... Skutočne bol a volal sa Belo IV. Vládol uhorskému kráľovstvu v trinástom storočí. Jeho krajinou, tak ako mnohými inými v Európe sa len celkom nedávno prehnala smršť tatárskych jazdcov, ktorí vykynožili ľud, zničili mestá, osady, ukradli čo sa len dalo. Život však musí pokračovať. A tak sa kráľ rozhodol pozvať do svojej krajiny nových osídlencov. Jeho poslovia sa dostali až do ďalekej krajiny Flámska. Presvedčili ľudí z okolia Rýna a Mosely, Durýnska v Nemecku i rakúskeho Štajerska. Baníci, hutníci, remeselníci i poľnohospodári naložili svoj majetok na vozy a pustili sa na východ. Jedna skupina sa po dlhej ceste usadila v krásnom hornatom kraji pri rieke Bodve. Nevie sa kedy to bolo presne. V každom prípade však už v roku 1272 na tom mieste žili. Dokazuje to žaloba Jasovského prepošta premonštrátov na osadníkov pre zneužitie lesa. Prešlo takmer celé storočie, kým sa osadníci stali mešťanmi. Z roku 1359 pochádza prvá zmienka o meste Medzev.

Majstri hámorníci

Hámor je vlastne zmechanizovaná kováčska dielňa využívajúca vodný pohon. Kým takíto praprapredkovia strojárskej výroby vznikli, uplynulo v riečke Bodve a jej prítokoch z vedľajších dolín veľa vody. Najprv sa prisťahovalci pustili do baníckej roboty. Na území jasovského prepošstva, kde sa usídlili mnísi premonštráti už kedysi v dvanástom storočí, sa sice už ruda ťažila, no iba povrchovým, veľmi primitívnym spôsobom. Ľudia sice poznali aj ťažbu pod povrchom zeme, ale len v horizontálnej rovine. Noví osadníci boli technicky oveľa vyspelejší. Dokázali už hĺbiť vertikálne šachty a z nich vychádzajúce štôlne, čo podstatne zefektívnilo ťažbu. Osady, z ktorých neskôr vzniklo mesto Medzev vznikli medzi dvomi pohoriami, terajším Slovenským krasom a Slovenským rudohorím. V tých časom sa ťažila medená ruda, železo prišlo na rad až neskôr. Meď sa totiž ľahšie tavila i spracovávala. Železo a predmety z neho boli náročné na výrobu a tým aj vzácne. V štrnástom storočí došlo k ďalšej vlne prisťahovalectva zo Západu. Medzi novými príchodzími museli byť i ľudia, ktorí ovládali stavbu vodných diel. Oni položili základ hámorníctva v Medzeve a v jeho okolí. Písal sa rok 1371, keď vznikli prvé tri hámre v Šugovskej doline. Postupne vznikali ďalšie a ďalšie až po ich najväčší rozkvet v roku 1870, keď v Medzeve bolo 109 hámrov so 198 ohniskami čiže vyhňami. V každom hámri pracovali dvaja majstri a dvaja tovaryši. Hámorníctvo teda len priamo živilo stovky ľudí a nepriamo vlastne celý kraj. A neživilo ho zle. Vlastne prvá kríza a zároveň aj úpadok tejto výroby i celého kraja došlo až v dvadsiatom storočí.

Keď mala lopata meno

V tomto roku oslávia Medzevčania 640 rokov od založenia svojho mesta. Od jeho prvopočiatkov až po prvú polovicu storočia dvadsiateho bol Medzev obývaný ľudom nemeckého a flámskeho pôvodu, z ktorých sa postupne vyvinula národnostná skupina nazvaná Karpatskí Nemci a ľudovo „Mantáci". Preto je iba logické, keď o histórii tohoto mesta hovoria ich potomkovia. Konkrétne členovia Karpatskonemeckého spolku na Slovensku. Stretol som sa s nimi v Dome stretávania v Medzeve. Privítali ma páni Bartolomej Eiben, predseda Spolu v Medzeve, Jozef Quallich a Walter Bistika. Posledne menovaný pán je neoficiálnym historikom a kronikárom ich mesta. História nemeckého osídlenia na východnom Slovensku, história baníctva, hutníctva, hámorníctva je jeho celoživotným koníčkom. Dajme mu teda slovo.

„V čase najväčšieho rozkvetu medzevského hámorníctva boli jeho výrobky dobre známe v celom Rakúsko-Uhorsku, ba aj za jeho hranicami. Len motýk vyrábali hámorníci vyše sto druhov. Viac jako tridsať druhov lopát a ďalšieho náradia. Vo svojej remeselníckej zručnosti a poctivosti išli tak ďaleko, že prispôsobovali náradie miestnym podmienkam odberateľov. Tak sa stalo, že druh rýľa, motyky či lopaty mal svoj názov podľa miesta odberateľa. Napríklad Debrecínka, Peštianka, Viedenčanka, Belehradka atď. Firma Simon Pohm and Co. Ponúkal už v tomto storočí rozsiahly perfektne spracovaný katalóg, ktorý sa dochoval.

Začiatok tohoto technického, výrobného a obchodného úspechu sa však skrýval hlboko v histórii. Ľudia počas vekov vybudovali obrovské dielo. Sústava hámrov vznikala postupne proti prúdu jednotlivých tokov. Hámorník musel vybudovať vodnú nádrž, tzv. Tajch, potom samotný objekt hámru, teda vodné koleso, hriadeľ prepojený na vačkový hriadeľ, ktorý rytmicky nadvihoval kováčske kladivo. Hámre postupne prechádzali zlepšeniami. Revolučný zlom v efektivite výroby znamenala vodná skriňa, zariadenie umožňujúce reguláciu prílevu vody na pohonnú jednotku. Najviac vody, a tým najlepšie aj možnosti, mali dolné hámre. Čím vyššie proti toku, tým bolo využiteľnej vody menej, hámre menej výkonné a hámorníci chudobnejší.

Celý systém fungoval tak, že prácu začínal najhornejší hámor a postupne s prietokom vody sa rozozneli všetky ostatné. V rovnakom poradí sa práca ukončievala. Najdlhšie pracovali dolné hámre, pretože mali k dispozícii najviac vody. V druhej polovici devätnásteho storočia nebolo nikde vo svete toľko hámrov na jednom mieste. V Medzeve vznikol hámornícky cech v roku 1639 a hámorníci si svoje výrobky aj sami predávali. Mali na to čas, pretože v lete a najmä v zime, keď voda zamrzla, mohli chodiť na trhy po celej krajine. Samotný Medzev mál právo trhu od 17. Storočia a okrem bežných každotýždenných usporadúvalo mesto aj dvakrát ročne celokrajinské trhy. Keďže nepotrebovali žiadneho prostredníka, zarobili toľko, že hámorníctvo znamenalo zabezpečenú existenciu. Hámorníctvo sa dedilo v rodinách po generácie. Remeslo prevzali vždy dvaja najstarší synovia (v mámri boli dve vyhne čiže pracovné miesta), ďalší sa museli venovať inému povolaniu, alebo sa uspokojiť s postavením pomocníkov. Hámorníci však boli sebestační aj inak. Každá rodina vlastnila malé hospodárstvo s domácimi zvieratami a poliami. Zlé časy nastávali iba počas vojen a epidémií. Vtedy hámorníkov nútili vyrábať namiesto pracovných nástrojov zbrane. Robili tak husiti i kuruci. Na to Medzevčania nespomínajú radi."


Klikni sem pre pokračovanie. Klikni tu ak sa chceš vrátiť na začiatok.

Kontakt:
Karpatskonemecký
spolok na Slovensku
Dom stretávania
p. Bartolomej EIBEN
Štosska 15
MEDZEV
04425
Tel.: O943/4663878

Karpatskonemecký
spolok na Slovensku
Lichardova 20,
KOŠICE
040 01Tel./Fax.: 095/6224145

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606