magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Garbovce

História obce

Garbovce kedysi tvorili samostatnú obec, v 19. storočí sa pripojila v Bohdanovciam. Od pôvodných Bohdanoviec ležala južnejšie a obe obce oddeľoval potok. Po spojení na konci 19. storočia nová obec mala názov Garbócz - Bogdány. Ešte v roku 1867 bola pre garbovce vyhotovená samostatná katastrálna mapa.

Územie súčasnej spojenej obce Bohdanovce bolo osídlené už v predhistorických časoch. Počas archeologických výskumov v rokoch 1963 - 1967 tu bolo v polohe Grajciarove lipky nájdené sídlisko z mladšej doby halštatskej a doby rímskej, v polohe Hosszú kötél a pod Rákošským lesom sídlisko bukovohorskej kultúry a staroslovanské sídlisko. Aj názvy Garbovce a Bohdanovce sú staroslovanského pôvodu, ktoré niekedy v 11. a 12. storočí prevzali Maďari a pomaďarčili.

V roku 1229 Varadínsky register zaznamenal spor o zem Borozlou, kde sa uvádzajú aj dediny Gurbuc a Fekethe, pričom pravdepodobne ide o Garbovce a Regethe v Abaujskej stolici. Zachovaný register je však prepis z roku 1550, pôvodný sa nezachoval a tak je možné, že pri prepise došlo k chybe, pretože tie nachádzame aj na iných miestach. Spomínaný výraz Fekethe mohol byť Regethe, čo je dnes už iba majer, patriaci do obce Ruskov, ale v stredoveku to bola samostatná dedina.

Uvedený záznam vo varadínskom registri spomína, že Peter, syn Petra, dostal od kráľa majetky Mikuláša, syna Endusa, takže si robil nároky aj na obec Gurbuc - pravdepodobne neskoršie Garbovce. Podľa Mikulášových príbuzných však bola dedina Gurbuc ich dedičný majetok, takže kráľ ju nemal udeliť inej osobe.

V roku 1337 už Garbovce (Garbolch) patrili Benediktínskemu opátstvu z Krásnej nad Hornádom.. Nevieme však, akým spôsobom sa obec dostala do majetku opátstva.

Súpis majetkov benediktínskeho opátstva z roku 1337 uvádza presné hranice zeme Garboviec. Začínali na rieke Olšave, pokračovali riečkou Hrabovec a odtiaľ smerovali k lesu, kde sa končili na potoku Hrabovec pri cestičke, ktorá viedla z Vyšnej Myšle na hrad Slanec. Odtiaľ smerovali na západ popri ceste vedúcej z dediny Slanec do Košíc. Dotýkali sa hraníc Bohdanoviec a potom k mostu medzi Garbovcami a Bohdanovcami. Nakoniec sa hranice dotýkali aj nejakej zeme myšlianskeho prepošstva, ktorú obrábali obyvatelia Blažíc.

Garbovce v ďalšom období naďalej patrili benediktínskemu opátstvu, za portálneho súpisu v roku 1427 mali 10 port, čiže usadlostí. Ak na jednu usadlosť počítame aspoň 5 obyvateľov, obec mala minimálne 50 obyvateľov. Portálny súpis z roku 1553 udáva, že sa tam nachádzalo už len 5 port.

V čase reformácie sa majetky benediktínskeho opátstva dostali do rúk ostrihomskej kapituly. V roku 105 ich Štefan Bocskai daroval Košiciam, teda aj Garbovce. V roku 1608 bolo v Garbovciach 10 domov s celými usadlosťami a dva domy s polovičnými, 1 želiar a dva domy boli opustené.

Desiatkový register z obilnín z roku 1565 uvádza, že v Garbovciach žilo 9 poddaných sedliakov. Zachoval sa aj súpis ich priezvísk, iba jedno bolo slovenského pôvodu, ostatné maďarského a neistého. O prevahe maďarčiny svedčí aj skutočnosť, že koncom 16. a začiatkom 17. storočia mali kalvíni v obci farárov maďarského pôvodu. Prvú správu o prevahe slovenského obyvateľstva nad maďarským máme z roku 1851.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

Súčasné Bohdanovce vznikli spojením s niekdajšími Garbovcami

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606