magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 


Warning: mysql_connect(): Access denied for user 'root'@'localhost' (using password: YES) in /raid/cassovia/comment.inc on line 7

Warning: mysql_db_query() expects parameter 3 to be resource, boolean given in /raid/cassovia/comment.inc on line 9

Warning: mysql_fetch_row() expects parameter 1 to be resource, null given in /raid/cassovia/comment.inc on line 10

Warning: mysql_close() expects parameter 1 to be resource, boolean given in /raid/cassovia/comment.inc on line 12
Pokiaľ sa chcete vyjadriť k článku, môžete napísať svoju poznámku.

Na tento článok zatiaľ reagovalo 0 ľudí.

 

 
Deň mesta Košice - 4. deň: 4. 5. 2001

Ďalší pokus o zápis do Guinnessovej knihy rekordov

Piatok dýchal predvíkendovou atmosférou o niečo skôr ako inokedy. Dalo sa to vycítiť aspoň podľa toho, že na pešej zóne v centre mesta sa Košičania, Košičanky a Košičaniatka zišli v oveľa vyššej koncentrácii. Týkalo sa to hlavne detičiek, pretože prišiel čas na ďalší bod programu osláv Dňa mesta Košice 2001, tentoraz pokus o zápis do Guinnessovej knihy rekordov vo veľkosti kresby na asfalt, ako i počtu kresliacich.

S nápadom prišiel Vladimír Micenko, šéf firmy Amice, ktorá vyrába školské kriedy. Tento už v minulom roku urobil pod Urbanovou vežou šou, keď sa počas osláv Dňa mesta Košice 2000 rozhodol vyrobiť najdlhšiu kriedu na svete. Nakoniec, vlani sme o tom priniesli reportáž.

Pred Immaculatou stálo pódium, z ktorého zaznievali pokyny pre zúčastnených, naokolo pobehovali organizátori z Centra voľného času Domino, označení zelenými šatkami a inak všetko naokolo bolo plné detí ako aj ich učiteľov, učiteliek, vychovávateľov, vychovávateliek, matiek, otcov, dedkov, babičiek. (Pre úplnosť - na Hlavnej bolo aj zopár psov a holubov…) Ráno o 8,30 už bolo všetko pripravené a začalo sa kresliť na cyklistickú cestu, ktorá sa pešou zónou tiahne obojstranne od obchodného domu Tesco až po Štátnu vedeckú knižnicu . Aktívni účastníci boli vo vekovom rozhraní, prislúchajúcom materským a základným školám. Tematicky v tvorbe dominovala príroda, domčeky, tu a tam sa našiel aj nejaký mimozemšťan.

Pred obedom sa už čakalo na výsledky. Tie boli potešiteľné - kreslenia na asfalt sa zúčastnilo 1861 registrovaných detí zo 47 kolektívov, okrem materských škôl a základných škôl aj z detského domova. Celá kresba pokryla chodník široký dva metre v dĺžke 2001,3 metra. Prišiel čas na odmeňovanie detičiek a my sme vyhľadali človeka - nositeľa prvotnej myšlienka a dodávateľa kriedy, pána Vladimíra Micenka. Zaujímalo nás, ako skončila minuloročná akcia, či sa jeho najdlhšia krieda na svete dostala do zápisu svetových rekordov a čo si sľubuje od tejto akcie.

"Minuloročné podujatie sa nám podarilo ukončiť až do certifikátu, ktorý nám schválila londýnska kancelária Guinnessovej knihy rekordov. Chcú to aj zapísať do knihy, pretože to je originálna myšlienka. Trvá to však trocha dlhšie. Tohoto roku nápad opäť vznikol pri pive, ako stále. Je to náš inšpiratívny nápoj. Niekedy od novembra minulého roku sme začali iniciatívne pracovať s magistrátom mesta a Centrom voľného času Domino, ktoré to celé organizačne zabezpečuje a realizuje. Veľkosť detskej kresby kriedou na chodník je opätovne prvomyšlienka ako vlani. Preto si myslím, že ani teraz by nemali byť problémy so zápisom medzi svetové rekordy," vysúkal ako z rukáva, keď už sedel na mopede, pripravený kamsi na odchod. Ešte však stihol dodať, že registrovaných maľujúcich detičiek síce bolo 1861, ale oni si to celé obišli, počítali pozorne a narátali ich presne 2001. Teda v roku 2001 v Košiciach 2001 detí pokreslilo obrázkami z kriedy cyklistický chodník na dĺžke 2001 metrov.

Myslím si, že nápad to bol dobrý, aj keby to neuznali, už len pretože dokázal zaujať a zabaviť dve tisícky chlapcov a dievčat. Je dobré, že ho pivo takto inšpiruje. Ak sa dočkáme očakávaného zápisu, určite vás o tom budeme informovať v článku s názvom Ako sa vďaka alkoholu dostali košické deti do Guinnessovej knihy rekordov.

Vodné delo a policajné želiezka ku Dňu mladých

Detičkám sa stačilo najesť a už sa mohli aj presunúť do Mestského parku, kde na nich čakalo ďalšie prekvapenie. V altánku už s mikrofónom v ruke stál Róbert Schwarcz, ktorý je čímsi výnimočný. Poznám ho už roky a zatiaľ čo väčšina ľudí aj vo svojom voľnom čase naháňa peniaze, on pôsobí v Detskej organizácii Fénix a pripravuje podujatia pre najmenších a školákov. Jeho akcia s názvom Deň detí rovnako ako vlani ponúkala rôzne hry a súťaže, za ktoré deti získavali nanuky.

Keď sa trochu dostal z dosahu najmenších, pristavili sme, aby sa trochu spropagoval: "Detská organizácia Fénix už desiaty rok pracuje celoročne s deťmi a mládežou. Táto akcia s názvom Deň mladých ponúka súťaže na stanoviskách, kde deti môžu spievať, recitovať do mikrofónu, sú tu ukážky práce policajtov a požiarnikov. Okrem toho pripravujeme rôzne jednodňové výlety, ale i rôzne víkendové kultúrne podujatia."

Naozaj to bolo tak. Blízko stáli dve policajné autá a jedno požiarnické. Na jazyk sa tlačila otázka, či polícia v rámci predvedenia svojej praxi niekoho z prítomných účastníkov vymláti pelendrekmi. Róbertova odpoveď nebola jednoznačná: "Uvidíme, dáme sa prekvapiť."

Lenže polícia bola v tomto prípade mäkká. Keď som navrhol Mgr. Antonovi Záhorákovi, vedúcemu oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu Košice I., aby aspoň niekomu nasadili želiezka, odmietol: "Raz som bol na jednej akcii v materskej škôlke, kde sme ako ukážku dali jednému dieťaťu želiezka, ale veľmi sa rozplakalo, takže to u detí nerobíme. Možno u takých 12 až 15 ročných, ak by mali záujem."

Nakoniec sa vynašiel a s mojim súhlasom nasadil želiezka mne. Chvíľku sa zabával, že asi stratil kľúče a tak som tam stál v putách, až kým si neprekutral všetky vrecká a "oslobodil" ma.

Polícia tu zároveň predvádzala vcelku pekelnú mašinku, ktorou mnohých vodičov asi nepotešia. Ide o digitálnu kameru napojenú na počítač, múdro povedané Ramer F 7 CCD. Funguje to asi tak, že si to nič netušiac šiniete mestom a za vami ide normálne civilné auto. Odrazu zahúka, zastaví vás a vy už len uvidíte fotografiu, kde je vyznačený názov aktuálnej košickej ulice, čas a fotografia vášho auta. Ako prezent k fotke získate pokutový bloček, prípadne pozvánku na skúšky v dopravnom inšpektoráte.

Aj Požiarny zbor mesta Košice sa predviedol a vodným delom pokropil trávnik v parku. Ono - dalo by sa využiť aj na rozháňanie demonštrantov, ale to nebolo nutné. Deti boli pokojné. Postupne preliezli cez všetky autá a ďalej kopali lopty do bránok, recitovali, hádzali krúžky na kolík.

Kandidátky na hradnú dámu na trhu

O 16,00 mali kandidátky na post hradnej dámy zraz na trhu tradičných umeleckých remesiel. Na rozdiel od minulých rokov, kedy súťažili pred početným davom, prechádzali vedomostnými skúškami, pripravovali pred zrakmi všetkých šaláty a podobne , tento rok bolo ich predstavenie rozdielne. Každá mala k dispozícii jeden stánok, kde voľačo ponúkala a kohosi podporovala. Okolo prechádzali ľudia, počúvali ich, do všetkého hrala hudba, chýbal len predvolebný guľáš. Postupne sme oslovili všetky tri.

Prvou oslovenou bola Iveta Liberková, prezidentka Spoločnosti ľudí dobrej vôle. Vo svojom stánku predávala kvety, ale i kresby a grafiky. Jej ako i ďalším sme položili tri rovnaké otázky.

1. Prečo kandidujete na hradnú dámu?
2. Čo ponúkate a koho podporujete?
3. Ak by ste boli hradná dáma a mali moc niečo v meste zmeniť, čo by to bolo?

Takže - Iveta Liberková:

1. "Ako moje kolegyne, tak ani ja som sa neprihlásila dobrovoľne, ale na podnet médií, ktoré pôsobia vo východoslovenskom regióne. Nakoľko som ich nechcela sklamať, tak som sa na to dala."

2. "Ponúkam výťažok z týchto grafík, malieb a kvetov, ktorý pôjde na výstavbu oddelenia detskej onkológie v Košiciach. "

3. "Hlavne by som chcela viac aktivovať Košičanov. Môj zámer je oživiť to, čo tu už je. Nemám nejaké veľké plány, rok je krátky čas, ale to, čo tu už je, by malo plnšie plniť svoju funkciu. Hlavne prímestské rekreačné oblasti, ktoré niekedy slúžia len tak ´na oko´. Či je to už Čermeľ, alebo Anička, nech je to lepšie udržiavané, nech to viac slúži ľuďom. Nie je potrebné budovať nové rekreačné zóny, pokiaľ staré nedáme úplne do poriadku."

Za pultom stánku s medovníkmi stála prudko sympatická kandidátka Magdaléna Hrubá, inak študentka masmediálnej komunikácie. Tri rovnaké otázky a jej odpovede:

1. "Prihlásila ma moja mama. Vlastne som ani nevedela, že tu budem. Najskôr som s tým veľmi nesúhlasila, pretože som si myslela, že to bude ako po minulé roky, čo mi skôr pripomínalo nejakú súťaž krásy. Potom som sa však rozhodla, že to skúsim a dúfam, že mi to vyjde."

2. "Touto verejnou zbierkou a predajom perníkov som sa rozhodla podporiť Domov dôchodcov na Južnej triede. Najskôr som mala záujem podporiť detskú onkológiu, ale keďže už tak činí jedna z kandidátok, tak som navštívila spomínané zariadenie a myslím si, že títo ľudia to naozaj potrebujú, pretože to, čo som tam videla, by mal vidieť každý. Bol to dosť silný zážitok. Aj keď príspevok z tejto akcie bude len kvapka do mora, tieto peniaze im určite venujem."

3. "Myslím si, že je veľa oblastí, v ktorých sa dá angažovať, ktoré je potrebné zmeniť. Ak si však ľudia myslia, že hradná dáma má moc veci výrazne meniť, to je omyl. Určite by som sa však chcela angažovať v charite, pomáhať chorým starým a sociálne odkázaným. Taktiež mám záujem dostať mladých ľudí zo sídlisk do centra mesta za kultúrou a výťažky z týchto akcií venovať charite."

Treťou kandidátkou bola známa postava košickej divadelnej scény Ľuba Blaškovičová. Jej stánok ponúkal koláče, niekoľko kresieb, či grafík. Vlastne sa rozhodla, že ak chce niekto niečo predať, nech jej to do stánku donesie, pretože tam zriadi malý bazár. A ako odpovedala?

1. "Na to, aby som kandidovala na post hradnej dámy ma podnietil masívny nátlak mojich mnohých známych a ľudí, ktorých si vážim. Nakoniec som usúdila, že to môže byť zmysluplné. Ak by sa mi podarilo presadiť projekt komunitnej nadácie, tak táto by tu ostala oveľa dlhšie, ako by bolo moje pôsobenie na získanom mieste. Aj keby už nikdy žiadna hradná dáma nebola, tak verím, že komunitná nadácia by ešte stále mohla pomáhať Košičanom."

2. "Ponúkam len to, čo mi priniesli Košičania. Je to určitý dobročinný výber vecí na predaj, bazár, z ktorého dobročinný výťažok bude základom košickej nadácie. Naozaj nejde o to, aby sa vyzbierali tisícky, ale stačí, ak nám každý hodí korunku. Ak by tak urobil každý Košičan, máme takmer 250 tisíc."

3. "Ak vznikne komunitná nadácia, pomôže absolútne všetkým, pretože by nepreferovala vôbec žiadnu sféru. Nedávala by priestor mojim nápadom, ale dobrým návrhom všetkých Košičanov. Aby sa robilo to, čo chcú oni, čo si oni prajú a na čo sú ochotní sami prispieť. Či už finančne, nápadom, usilovnosťou, alebo schopnosťami. Potom by určite finančne pomohli aj iní."

Ľudia teda mohli očumovať, porozprávať sa s kandidátkami a hlasovať volebným lístkom priamo na mieste kde bola urna, alebo sa rozmyslieť a až do nedele do obeda opäť navštíviť trh tradičných umeleckých remesiel, prípadne Mestské informačné centrum na Hlavnej ulici, alebo obchodný dom Tesco. Vyhlásenie hradnej dámy bolo naplánované na nedeľu o 17,30.

(4. 5. 2001)
Slavomír Szabó

Mladí adepti na zápis do Guinnessovej knihy rekordov

Deti najčastejšie kreslili prírodu

O potôčik na Hlavnej bol v horúcom počasí mimoriadny záujem

Deti zakreslili 2001 metrov cyklistického chodníka

Autor nápadu Vladimír Micenko

Deň mladých ponúkal rôzne súťaže

Róbert Schwarcz v akcii

Požiarnici predviedli vodné delo

Recitovalo sa za lístky na nanuky

Kandidátka na hradnú dámu Iveta Liberková

Kandidátka na hradnú dámu Magdaléna Hrubá (vľavo)

Kandidátka na hradnú dámu Ľuba Blaškovičová (vpravo)

Na dobrú náladu vyhrávala country skupina Gemini

V tom čase sa pripravovala Štátna filharmónia na svoj koncert na pešej zóne

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606