magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 26. Nov 2014,  meniny má Kornel

Blažice

Ranná história obce

Na území obce Blažice sa našli stopy po starom odílení, ktoré siaha až do počiatku nášho letopočtu. Napríklad z doby rímskej sa tu našla hrnčiarska dielňa. Záchranný výskum v roku 1969 odkryl slovanský sídliskový objekt s pecou. Keramické črepy, ktoré sa v objekte nachádali, archeológovia datovali do 8. až 9. storočia. Staroslovanské sídlisko sa nachádzalo v susedných Bohdanovciach.

Prvú písomnú správu o obci poznáme z roku 1325. V tom čase Blažice patrili myšlianskemu prepošstvu. Z listiny vieme, že v danom roku myšliansky prepošt Peter prepustil jágerskému biskupovi majetok Keren (dnes Köröm) v Zemplínskej stolici, za desiatky dedín Nižnej a Vyšnej Myšle, Bolodgu - čiže Blažíc, Brestova a Mirkoviec.

Nie je to dokázateľné, ale je možné, že Blažíc sa týka aj jedna zo starších listín, konkrétne z roku 1245. Túto listinu, ktorá bola datovaná na 8. august, vystavil kráľ Bela IV. a spomína sa tam "Datum apud villam Bolugd", čo mohol byť aj starý historický názov Blažíc. Naviac vieme, že v júli 1245 trávil čas jednej zo svojich kúrií v neďalekej obci Hrhov.

S istotou však vieme, že Blažíc sa týka zápis v listine z roku 1337. Nachádza sa nej opis hraníc historickej obce Garbovce, ktorá neskôr splynula s Bohdanovcami. Listina uvádza, že Garbovce patria Benediktínskemu opátstvu v Krásnej nad Hornádom. Zároveň sa spomína, že hranice Garboviec susedia so zemou myšlianskeho prepošstva, ktorú obrábajú obyvatelia obce Blažice.

Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1427 uvádza, že v Blažiciach sa nachádzalo 21 port, čiže uadlostí. Ak na jednu portu počítame aspoň 5 ľudí, v Blažiciach vtedy žilo aspoň 105 obyvateľov. Obec stále patrila myšlianskemu prepošstvu.

Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1553 uvádza, že sa Blažiciach nachádzalo už len 6 a 1/2 porty a obec stále patrila myšlianskemu prepošstvu.

Počas 17. a 18. stroročia sa Blažice takmer vyľudnili. Nebolo to nič neobvyklé. Napríklad v roku 1715 bol neďaleký Ruskov úplne vyľudnený. Príčinou boli Rákociovské povstania a mor. V Blažiciach v roku 1715 boli len traja poddaní sedliaci a v roku 1720 sedem poddaných sedliakov.

V tom čase však nastal prílev nového obyvateľstva a žili tu ľudia hovoriaci dvoma rečami. Maďarčina bola predovšetkým reč veriacich protestanstkých náboženstiev, slovensky hovorili predovšetkým katolíci. V roku 1746 v obci bývalo 32 rím. katolíkov, 8 gr. katolíkov, 5 luteránov, 39 kalvínov a 31 detí. Celkovo teda 115 ľudí.

Lexikón z roku 1773 uvádza, že sa tu rozprávalo prevažne maďarsky. Historik Branisla Varsik tento údaj spochybňuje, pretože súpis robili uhorskí úradníci. Už od roku 1756 tu však boli Slováci a Maďari približne v rovnakom počte a počas ďalších rokov sa obyvateľstvo menilo v prospech zastúpenia slovenskej reči.

Fényes v roku 1851 uvádza Blažice ako slovensko-maďarskú dedinu, kde dominovala slovenčina. Podľa náboženskej príslušnosti sa vtedajší obyvatelia delili na rím. katolíkov, ktorých bolo 348 a Židov, ktorých tu žilo 8. Kalvíni sa už v Blažiciach nenachádzali. Medzi možné dôvody patrí skutočnosť, keďže obec patrila myšlianskemu prepošstvu, takže buď sa kalvíni odsťahovali, alebo prešli na katolícku vieru. Obec sa však každopádne výrazne poslovenčila.

Genéza názvu:

1245 - villa Bolugd
1325 - villa Bolugd
1332 - Bolugd
1337 - poss. Bologh
1427 - Balok
1435 - poss. Balogd
1553 - Baloghd
1746 - Bologd
1773 - Bologd
1808 - Bologd
1903 - slovensky: Bolog, maďarsky: Bologd
1906 - slovensky: Bologd

Názov Bologd je maďarského pôvodu a pochádza od maďarského slova balog, značiaceho ľavý.

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606