Ranná história obce

Na území obce Blažice sa našli stopy po starom odílení, ktoré siaha až do počiatku nášho letopočtu. Napríklad z doby rímskej sa tu našla hrnčiarska dielňa. Záchranný výskum v roku 1969 odkryl slovanský sídliskový objekt s pecou. Keramické črepy, ktoré sa v objekte nachádali, archeológovia datovali do 8. až 9. storočia. Staroslovanské sídlisko sa nachádzalo v susedných Bohdanovciach.

Prvú písomnú správu o obci poznáme z roku 1325. V tom čase Blažice patrili myšlianskemu prepošstvu. Z listiny vieme, že v danom roku myšliansky prepošt Peter prepustil jágerskému biskupovi majetok Keren (dnes Köröm) v Zemplínskej stolici, za desiatky dedín Nižnej a Vyšnej Myšle, Bolodgu - čiže Blažíc, Brestova a Mirkoviec.

Nie je to dokázateľné, ale je možné, že Blažíc sa týka aj jedna zo starších listín, konkrétne z roku 1245. Túto listinu, ktorá bola datovaná na 8. august, vystavil kráľ Bela IV. a spomína sa tam "Datum apud villam Bolugd", čo mohol byť aj starý historický názov Blažíc. Naviac vieme, že v júli 1245 trávil čas jednej zo svojich kúrií v neďalekej obci Hrhov.

S istotou však vieme, že Blažíc sa týka zápis v listine z roku 1337. Nachádza sa nej opis hraníc historickej obce Garbovce, ktorá neskôr splynula s Bohdanovcami. Listina uvádza, že Garbovce patria Benediktínskemu opátstvu v Krásnej nad Hornádom. Zároveň sa spomína, že hranice Garboviec susedia so zemou myšlianskeho prepošstva, ktorú obrábajú obyvatelia obce Blažice.

Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1427 uvádza, že v Blažiciach sa nachádzalo 21 port, čiže uadlostí. Ak na jednu portu počítame aspoň 5 ľudí, v Blažiciach vtedy žilo aspoň 105 obyvateľov. Obec stále patrila myšlianskemu prepošstvu.

Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1553 uvádza, že sa Blažiciach nachádzalo už len 6 a 1/2 porty a obec stále patrila myšlianskemu prepošstvu.

Počas 17. a 18. stroročia sa Blažice takmer vyľudnili. Nebolo to nič neobvyklé. Napríklad v roku 1715 bol neďaleký Ruskov úplne vyľudnený. Príčinou boli Rákociovské povstania a mor. V Blažiciach v roku 1715 boli len traja poddaní sedliaci a v roku 1720 sedem poddaných sedliakov.

V tom čase však nastal prílev nového obyvateľstva a žili tu ľudia hovoriaci dvoma rečami. Maďarčina bola predovšetkým reč veriacich protestanstkých náboženstiev, slovensky hovorili predovšetkým katolíci. V roku 1746 v obci bývalo 32 rím. katolíkov, 8 gr. katolíkov, 5 luteránov, 39 kalvínov a 31 detí. Celkovo teda 115 ľudí.

Lexikón z roku 1773 uvádza, že sa tu rozprávalo prevažne maďarsky. Historik Branisla Varsik tento údaj spochybňuje, pretože súpis robili uhorskí úradníci. Už od roku 1756 tu však boli Slováci a Maďari približne v rovnakom počte a počas ďalších rokov sa obyvateľstvo menilo v prospech zastúpenia slovenskej reči.

Fényes v roku 1851 uvádza Blažice ako slovensko-maďarskú dedinu, kde dominovala slovenčina. Podľa náboženskej príslušnosti sa vtedajší obyvatelia delili na rím. katolíkov, ktorých bolo 348 a Židov, ktorých tu žilo 8. Kalvíni sa už v Blažiciach nenachádzali. Medzi možné dôvody patrí skutočnosť, keďže obec patrila myšlianskemu prepošstvu, takže buď sa kalvíni odsťahovali, alebo prešli na katolícku vieru. Obec sa však každopádne výrazne poslovenčila.

Genéza názvu:

1245 - villa Bolugd
1325 - villa Bolugd
1332 - Bolugd
1337 - poss. Bologh
1427 - Balok
1435 - poss. Balogd
1553 - Baloghd
1746 - Bologd
1773 - Bologd
1808 - Bologd
1903 - slovensky: Bolog, maďarsky: Bologd
1906 - slovensky: Bologd

Názov Bologd je maďarského pôvodu a pochádza od maďarského slova balog, značiaceho ľavý.

Spracované podľa údajov knihy Branislava Varsika - Osídlenie Košickej kotliny.

sivo

Kontakty na starostov obcí okresu Košicie-okolie