magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Len tak tu sedíš a klameš ľahostajnosťou. Nech nikto nezbadá, že svoje vlastné predstavy špehuješ kľúčovou dierkou. Zethar - anjel nemravnosti.

Ohmatávaš sa zvnútra, prstami hľadáš korene, prechádzaš celým svojim telom, aby si sa videl. Sachluph - anjel rastlín.

Cítiš ako pulzuješ. Chcel by si len vydýchnuť, ale udieraš a bojíš sa, lebo vieš, že ti to bude ľúto. Priapus - anjel žiadostivosti.

Zastavil si sa, nedýchaš. Na niečo si sa opýtal, a teraz máš strach obzrieť sa. Duma - anjel smrteľného ticha.

 

 

V Medzeva žije, miluje a pracuje
Anjel s okrídlenými husľami

Helmut BISTIKA - profil

Prvý obraz predal vo Švajčiarsku a kúpil si zaň čokoládu. To už mal za sebou kopu rokov prekrásnych letov i tvrdých pristáni. Nepočítal však modriny, dotlčené údy či údery na duši. Znovu a znovu rozprestieral krídla a vzlietal. Tam do blankytných anjelských výšok premiešaných detskou fantáziou, hravosťou a prežiarených jagavým svitom lásky. Detská duša s anjelskými krídlami je azda jeho najpresnejším portrétom.

„Každý človek čosi vyžaruje. A tak robím ľudí so svätožiarami. Maľujem a modelujem anjelov. Pravda, nie takých detských s holými zadočkami. Tí by ľuďom v dnešnom svete pomôcť nedokázali. Ja robím anjelov mocných, s mečom a bez žalúdka. Len takí čosi dokážu. Som rád s deťmi. Stále som k nim inklinoval. Byť vo fabrike ma nebavilo. A tak som prestal pracovať a začal vychovávať. Oficiálne. V skutočnosti nebolo isté kto koho vychovával. O jedenásť rokov neskôr som začal učiť. Na základnej umeleckej škole v Medzeve. Rád sa hrám, blbnem s deťmi, vymýšľam si. Tak, ako ony. Deti si strašne rady vymýšľajú. Niekedy ma však pri tom blbnutí a vymýšľaní tak vyničia, že som úplne hotový a nevládzem. Je to ťažké, no ak s nimi neudržíte kontakt a krok, tak vás prestanú akceptovať. Jednoducho, ja neučím, ja sa učím od detí. My, dospelí sme už počmáraní, no deti sú čisté. Páči sa mi spontánny detský prejav. Neviem akým právom hovoríme poniektorí deťom ako má vyzerať namaľovaný kvietok. Ja im vždy poviem, namaľuješ taký kvietok, aký chceš."

V tom je možno celé tajomstvo tvorby, slobody, života. Namaľovať si taký kvietok, aký chcem. Vymodelovať takého anjela, akého si predstavujem ja. Anjela s veľkým nosom i prirodzením, anjela, ktorého telom sú husle, anjela, ktorý síce nemá žalúdok, ale za to črevá, a vyzerá skôr ako voľajaký mimozemšťan. Helmut Bistika, človek, pre ktorého je výtvarný prejav, tvorba v najrôznejších podobách, taká prirodzená ako dýchanie, neskúma, čo hovoria ľudia, čo píšu kritici, nevysedáva v kaviarňach a nevedie zbytočné reči. Žije v malom mestečku, venuje sa deťom, tým v umeleckej škole, i vlastným, dvom synom Erikovi a Alexovi, a svojmu ateliéru. Sedeli sme v ňom, popíjali zelený čaj a cítili sa ako v anjelskom kŕdli tiahnúcom do južných krajín ľudského srdca.

„Kým sa dielo narodí, tak to trvá. Ja cítim veľkú zodpovednosť za všetko, čo urobím a skončím až vtedy, keď som s vecou spokojný. Ja žijem, milujem a pracujem (všetko v Medzeva, pozn. aut.) a od toho sa odvíja všetko. Keby som nemiloval, nemohol by som ani pracovať. Podstatné je, aby si človek sám veril. Potrebné je mať aj svoj okruh ľudí, s ktorými si rozumiem, s ktorými si mám čo povedať. Iba takíto ľudia vás dokážu obohatiť a vy dokážete obdarovať ich. S takýmito ľuďmi, mojimi priateľmi vymýšľame nové veci, kujeme pikle, pripravujeme rôzne viacmediálne veci. Happeningy, divadlá, prezentácie. To ma baví. Robím všelijaké bláznovstvá. Mám svoju prácu a tolerantnú manželku, ktorej nevadí, že nedonesiem domov dvadsaťtisíc mesačne, ale povedzme len päť tisíc. Inštalujem výklad, robím choreografiu i scénu na módnu prehliadku, ak práve neviem pohnúť s maľovaním, urobím sochu z papiera. Nosatého anjela. Teraz (koniec marca 99, pozn. aut.) pripravujem taký zmiešaný projekt s využitím vido i divadelných prvkov. Robím si svoje veci a teším sa, že ten hravý, detský prístup k tvorbe je stále vo mne. Neponáhľam sa, viem, že všetko má svoj čas, všetko príde v tom okamžiku, jako prísť má. Netúžim po všetkom, keby som mal „všetko", bohviečo by som si o sebe myslel, možno by som spyšnel, a to by nebolo dobre."

Vernisáž Helmutovej výstavy v Medzeve otváral v roku 1993 jeho priateľ James z New Yorku. Opýtal som sa kedy bude Helmut otvárať svoju newyorskú výstavu. Rozosmialo ho to a povedal.

„Keď ma tam niekto pozve, tak určite v New Yorku výstavu otvorím. Možno ste musel prísť vy, aby sa o mne ktosi, kto ma neskôr pozve, dozvedel. Uvidíme."

Helmut Bistika z Medzeva, mestečka, kde povedané s českým spisovateľom Hrabalom „sa zastavil čas", sa nikam neženie, nikomu nevnucuje. Žije si medzi svojimi anjelmi letiacimi nekonečným časom, vykukujúcimi z imaginárnych okien, maľuje si svoje priečelia starých domov, hrboľaté dláždené chodníky pred nimi, zabudnuté kaviarničky. Jeho diela možno sice opísať, no je to oproti skutočnosti iba šedý súhrn nejakých slov. Bistikove diela treba vidieť, ohmatať si ich, treba si vedľa nich posedieť, porozprávať sa s nimi, ovoňať ich. A výborné je stretnúť sa s ich autorom, samotným Helmutom, chlapíkom, ktorý už dávno pochopil, že mať dlhý nos nie je chyba krásy, ale naopak prednosť. Dlhý nos je znak výraznej osobnosti skrytej tak v ľudskom, ako aj anjelskom tele. A možno pri lietaní pomáha zlepšovať aerodynamické vlastnosti letiaceho.

napísal: Peter PAČAJ

KONTAKT:
Helmut BISTIKA
Revolučná 65
Medzev
044 25
Tel.:0943/930 140

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606