Beniakovce (maď. Benyék) zvnikli na pôvodnej rozsiahlej zemi Rašovík (dnes Hrašovík), ktorú dostal r. 1270 mag. Reynold (terra Raasfelde). V roku 1379 sa viedol spor o hranice medzi mestom Košice a pánmi z Rozhanoviec. Išlo o určenie hraníc medzi Košicami a Rašovíkom, keďže Košická Nová Ves vtedy ešte neexistovala.

Z listiny palatína Mikuláša z Gary z roku 1379, ktorá sa zachovala v Archíve mesta Košice, sa o tomto spore dozvedáme, že páni z Rozhanoviec predložili privilégium kráľa Štefana z roku 1270 (v odpise kráľa Ladislava z r. 1273) o darovaní zemí Rozhanoviec (Rozgon), Rašovíka (Raasfeuld) a Ploského (Lapuspatak, dnes Kráľovce) ležiacich v Abaujskej stolici.

Prokurátor košických mešťanov dokazoval, že zem, alebo dedina Rašovík (terra seu pessessio Raas), ktorá sa uvádza v privilégiu z roku 1270, ležala za riekou Torysou na jej východnej strane, teda na ľavej strane rieky Torysy medzi dedinami Rozhanovce a Ploským (dnes Kráľovcami). Podľa jeho ďalších tvrdení páni z Rozhanoviec prešli rieku Torysu smerom k mestu Košice, zaujali zem mesta Košice a založili tam tri dediny, z ktorých dve dostali názov Rašovík (Raas) a tretia Beniakovce (Benyekfalva).

Z týchto troch dedín na pravej strane rieky Torysy jednu dedinu zvanú Rašovík zemani z Rozhanoviec dali Opátovi v Krásnej nad Hornádom. Mikuláš Literatus, prokurátov zemanov z Rozhanoviec, na uvedené však predniesol, že dedina, ktorú mešťania označili za Rašovík, a ktorá mala ležať medzi Rozhanovcami a Ploským (dnes Kráľovcami), sa nenazývala Rašovík, ale že tam ležali dve dediny - Sokoľ (Zakala) a Chraské (Harazth), a že v privilégiu z roku 1270 označená zem Raasfelde ležala nielen za Torysou zo západnej strane, čiže na pravej strane rieky Torysy a držali ju vždy páni z Rozhanoviec.

V tomto spore išlo o územie ležiace medzi riekou Torysou a Hornádom vo výmere 12 popluží a sporné územie bolo rozdelené na dve čiastky medzi mestom Košice na jednej strane a pánmi z Rozhanoviec a opátom z Krásnej nad Hornádom na druhej strane. Čiastku sporného územia od Košíc, a to územie dnešnej Košickej Novej Vsi, ktorá vtedy ešte neexistovala, dostalo mesto Košice a čiastku územia ležiaceho na východe od predošlého pri rieke Toryse dostali zemania z Rozhanoviec a opát z Krásnej nad Hornádom. Z uvedeného jasne vyplýva, že Bernátovce vznikli len po roku 1270 na pôvodnej zemi Rašovík.

Prvý doklad o dnešnej dedine Beniakovce poznáme len z roku 1379, ale dedina existovala už dlhšie predtým a vystupovala len pod inými názvami:

Hidvég - 1337
Rozgonyhidvég a Tóthfalu - 1351.

Prvý raz sa Beniakovce pripomínajú v r. 1339 pod názvom Hydwege, keď sa rozvetvená rodina Bozteh (v Zadunajsku), z ktorej pochádzal mag. Reynold (palatín Uhorska), delila o svoje rozsiahle dedičné majetky, a to tak v Zadunajsku, ako aj o tie, ktoré získal v roku 1270 mag. Reynold v Abaujskej, Zemplínskej a Sabolčskej stolici.

V roku 1339 dedinu Beniakovce držali Peter, syn Ladislav a Ladislav - syn Jána. Beniakovce však vymenili s Mikulášom, synom Jána z Kemeja za dedinu Kapa v Ostrihomskej stolici.

V roku 1351 Beňadik - syn Mikuláša z Kemeja dal polovicu Beniakoviec na 5 rokov ako zálohu Ladislavovi, synovi Leukusa, syna Poosa z Kendíc (Kendy) a jeho bratom Mikulášovi a Petrovi. Druhá polovica Beniakoviec však naďalej ostala v rukách potomkov Mikuláša z Kemeja a v roku 1404 sa dozvedáme, že Vavrinec - syn Jána z Beniakoviec a potomok Mikuláša z Kemeja predáva svoj dedičný majetok zvaný Felsewkeney v Abaujskej stolici.

Podľa súpisu z roku 1427 Beniakovce patria Vavrincovi z Beniakovic a bolo to 8 port. Páni z Kendíc majú však aj ďalej istý vzťah k Beniakovciam, lebo v roku 1535, posmrti zemanov Erazma z kendíc a jeho brata Alberta, kráľ dáva časť Beniakoviec mestu Prešov. Išlo síce len o 3 polovičné sessie, z ktorých jednu mal Peter Beňuška, druhú Valent Thorkos a tretia polovičná sessia bola neobývaná. V roku 1553 bolo v Beniakovciach už rovných 8 port, ktoré patrili Prešovu. V roku 1598, podľa zápisov z Abaujskej stolice, bolo v Beniakovciach 30 domov. Ale už v roku 1535 sa medzi poddanými bezpečne nachádzali aj obyvatelia slovenského pôvodu, konkrétne rodina menom Penwska. V prvej polovici XIV. storočia, teda v časoch počiatkov Beniakoviec, to bola taktiež slovenská dedina a preto sa uvádza aj v dokladoch ako Slovenská ves (Thothfalu). V XVII. a v XVIII. storočí sa Beniakovce opätovne stávajú slovenskou dedinou.

Názov Beniakovce pochádza od osobného mena Beňadík. Osobné meno Bena sa uvádza už vo Varadínskom registri v roku 1216, 1219 a 1266.

textový zdroj: B. Varsik - Osídlenie Košickej kotliny