magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Pokus o summár toho, čo sa zmenilo za desať rokov

Ako sa máte, romantici roku 1989?

"Sľúbili sme si lásku..." Áno, pred 10 rokmi. Vtedy tomu chcel veriť každý. Ľudia kričali: "To je ono!", po uliciach chodili mladí s trikolórami a nahlas sa rozprávalo o témach, ktoré boli predtým tabu. Veľkú októbrovú zatienila nežná novembrová a ruský výstrel z Aurory na Slovensku nahradila 17.novembra sviečková demonštrácia v Prahe. Mladých bez skúseností podporili umelci, verejnosť bola proti násiliu a na Slovensko sa prihrnuli emigranti. Disident sa stal národným hrdinom a pohrebný sprievod komunistov kráčal po ceste vystlanej červenými pionierskymi šatkami. A dnes, po 10 rokoch, sa pýtame: Kde je tá láska? A čo robia tí, ktorí to všetko začali?"

Študent 89´- Študent 99´

"V škole to spískali SZM-áci. Riaditeľ nás vyzýval zachovať pokoj, ale oni nás vyhnali do ulíc," oživila svoje skúsenosti Katka. Budaj, Havel, Kňažko - tí vystupovali navonok. Kto však za všetkým stál naozaj? "Podľa mňa sa na tom dohodli ´tam hore´. Ľudia už mali plné zuby komunistov a chceli nahlas zakričať, čo si myslia. Ale nikomu sa vtedy ani len nesnívalo, že sa rozdelí štát, že sa bude privatizovať," zapojil sa do rozhovoru Jožo. Aj on pred 10 rokmi štrngal kľúčmi na mítingoch a tešil sa z voľných hodín. V dave sa blbne ľahšie a tak každý nosil nálepky Občianskeho fóra, ktoré sa potom kolektívne prepisovali na VPN. Prevracanie kabátov sa stalo jesennou módou a "staré štruktúry hľadali nové cestičky k trónu", s úsmevom sa pridal Jožov kamarát Laco. "Aj nedávno v telke vystupoval človek, ktorý sa dnes politicky angažuje a ktorý sa pred zamatovou aktívne zúčastňoval na komunistických besedách." Najprv to bolo: "Dubček na hrad", potom "Havel na hrad"... verejná mienka kolísala. "Nevedno, kto poťahoval nitky, ale veľa charizmatických osobností, ktoré sa nedali kúpiť, po novembrových udalostiach jednoducho zmizlo zo scény," zafilozofoval si Laco. "Ostali tí, ktorým zachutila sláva a ktorí sú aj dnes na význačných postoch. Nám zalepili oči študijnými pobytmi v zahraničí, dali nám do rúk hračky zo západu... a my sme sa hrali." A dnes, keď sme sa trošku z toho všetkého spamätali, sme sa našli pod studenou sprchou. A čo na to tí "naši" študenti? "Malo by sa začať odznova, s realizovateľnými ideálmi a novými ľuďmi!"

Študent 89´- Herec 99´

Vtedajší gymnazista, terajší lord Buckhingham z drámy Richard III. sledoval dianie okolo 17. novembra cez televízne prenosy z bratislavského Námestia SNP. "Zmena bola nevyhnutná, lebo ľudia sa už necítili dobre. Každá revolúcia však požiera vlastné deti a Slovensko je toho priam učebnicovým príkladom," zatváril sa vážne Marián a jeho skepticizmus má dnes svoje opodstatnenie. "Skončila sa budovateľská éra červených treniek a BSP. Študenti dnes môžu nosiť rifle a hovorí sa o náboženskej slobode. Aj napriek tomu však potrebujeme ozdravovaciu injekciu so sérom novej generácie," smutne zakončil, ale na našu otázku, prečo všetky revolúcie začínajú umelci, pohotovo zareagoval s ohníčkami v očiach: "Lebo pracujú s emóciami. Sú zvyknutí na dav a majú odvahu k akejsi občianskej neposlušnosti." Majo bránil svoju "kastu" a jeho javiskový kolega s typickým hereckým priezviskom sa s ním stotožnil: "Koho ľahšie zmanipulujete? Tých, ktorí sa vo svojom zamestnaní citovo angažujú a neskúsenú mládež, alebo politikov manévrujúcich s ľuďmi?" Vlado má pravdu. /Mimochodom, na ktorom z týchto dvoch brehov ste sa našli vy?/ Príčinou vzbury však podľa neho neboli len krásne ideály: "Za socializmu bola naša ekonomika istým spôsobom ohraničená. Západné trhy boli presýtené a my sme boli až príliš blízkou a príliš atraktívnou republikou..." Výsledkom všetkého je ale dnes duchovná aj ekonomická kríza. Zahraničie je super, Slovensko je pasé. Dá sa to ešte zmeniť? Bohémska mládež to vyjadrila takto: "Umelci by sa mali angažovať, ale trochu inak. Mali by sa usilovať o umiernenie atmosféry a vytvárať aj naďalej hodnoty, ktoré zušľachťujú. Nech bojujú, ale spôsobom im vlastným - na javisku!"

Študent 89´- Nezamestaný 99´

"Komunisti aspoň každému dali prácu," odovzdane si vzdychla 29-ročná Natália. "Dnes človeka udržujú pri živote sociálkou a kto má toho dosť, odíde na kšefty do zahraničia. Možnosť cestovať je aspoň jedna výhoda, ktorú sme získali, ak sa nám ale o zmenu nepostarajú Rómovia." Pred 10 rokmi sa táto dievčina pokúšala dostať na vysokú, ale, žiaľ, nemala ten správny kádrový profil. "Nežnej" ďakuje za to, že ju v r. 1990 prijali na školu, ale hromy-blesky zvoláva na jej aktivistov preto, že je teraz bez práce. Vtedy sa každý bál ŠtB, dnes je strašiakom výpoveď. "Podniky krachujú. Kde sú tí ponovembroví podnikatelia s ´fordovskou´ kariérou? A čo sľuby tých, ktorí vlastnia veľké podiely slovenských firiem?" - so zachmúrenou tvárou si poťažkala Natália. Ľudia sú však rôzni a niekomu táto situácia celkom vyhovuje. Napríklad aj mladej Rómke s kočiarikom, sediacej na lavičke pred "košickým Bielym domom": "Mám štyri deti, tak sa musím o nich starac," pochválila sa a hrdo dvihla hlavu. "Revolúcia bula dobrá. S terajším manželom sme chodzili na štrajky a s bilymi sme sa trimali za ruky. A odvtedy nesme Cigaňi, ale Romovia." Áno, po 89-tom dostali národnostné menšiny zelenú a k nim patrili aj naši tmavší spoluobčania. "A máme aj stranu a na Luník chodza aj ministri upratovac. A čo, kedz nechodzime do roboty? Ani gadžovia nechodza a nikomu to nevadí. A prídavky na malých si zaslúžime. Šak každý má možnosť ich dostávac, ta nech sa aj každý snaží," zakončila rozprávanie a išla zháňať svoje ratolesti. Meno povedať nechcela, ale vraj tlmočila názory všetkých Rómov. V starom Ríme dávali nespokojným občanom "chlieb a hry". A dnes? Asi je to podpora v nezamestnanosti a relácie typu "Sito" a "Za 5 minút 12".

Študent 89´- Podnikateľ 99´

"Kto pred 10 rokmi rozmýšľal aspoň trochu ekonomicky, vytušil veľa možností," energicky začal rozprávať pán M. a rukou /na ktorej sa mu zaleskol hrubý zlatý prsteň/ si prihladil neposlušné vlasy. "Šikovnejší sa chopili príležitosti a tí, ktorí ešte stále rozmýšľali v medziach 8-hodinového pracovného času, majú dnes reči," rozčuľoval sa. "Nech si len každý skúsi, čo to je byť v práci 14 hodín a rodinu vidieť len vtedy, keď už spí." Pán M. podniká v oblasti turizmu a to je, podľa neho, zlatá baňa. "Hneď po prevrate som vytušil, že príde veľký boom. Ľudia budú chcieť vidieť, čo im bolo dovtedy odopierané. Bolo jasné, že Slovensko aj svojou polohou otvorí dvere zmenám v celej strednej Európe." Pán podnikateľ sa aktívne angažoval v koordinačných centrách, ktoré vznikali po novembrových udalostiach, a tak bol blízko pri informačných zdrojoch. A ako sám hovorí: "Oplatilo sa!" Súkromníkom je aj 28-ročný Pavol. Po revolúcii jeho rodičia kúpili obchod a teraz je jeho majiteľom on. A jeho spomienky na november 1989? "Vraj nežná... nikdy nebola nežná. A stále viac sa o tom každý presviedča. Široké lakte a tvrdú hlavu bolo treba mať aj vtedy, aj dnes. Priemer, propagovaný komunistami, už nikde nemá miesto. Chce to drzosť a zdravú ctižiadosť. A, samozrejme, hľadať pomoc na tých správnych miestach." Mnohí vtedy začali podnikať, buď doma, alebo v zahraničí. Spojené štáty nám v tejto oblasti niekoľkokrát odmietli pomoc, ale cestičky sa vždy našli. Vzniklo mnoho zahraničných agentúr, riešiacich tento problém. Fungujú dodnes a sú stále viac a viac vyťažené. Žeby práve oni boli tou sľúbenou cestou do Európskej únie?

Študent 89´- Zamestnaný 99´

Zdá sa vám to O.K? To len tak vyzerá: "Mám prácu, ale som z toho všetkého sklamaný," smutne si vzdychol ´pán dochtor zubár´ Marek. "Počas revolúcie som bol v študentskom výbore na našej škole a aktívne som pripravoval programové vyhlásenia a spoločné mítingy. A čo z toho mám? Veril som, že to bude iné." Sľúbená sloboda tlače a vyjadrovania mala priniesť výhody, na školy mali byť prijatí tí, čo majú ´niečo v hlave´ a malo sa prestať kradnúť, lebo každý mal mať dobrý plat. A ako to vyzerá? "Splnilo sa to, ale s menšími zmenami. Dnes každý slobodne hlavne nadáva, študuje sa s pomocou peňaženiek a kradne sa verejne a podľa zákona. Kedysi som bol aj proti úplatkom..." Marek sa priznal, že si pomáha aj koňačikom aj kávičkou, ktorú prinesú "panu dochtorovi" spokojní pacienti. "Veď pri dnešných výplatách a cenách sa to inak ani nedá. A sú to ľudia, ktorým som aj ja pomohol." Aj to je riešenie. Štátna a súkromná sféra sú však diametrálne odlišné. Atraktívna Marcela, pracujúca v súkromnej cestovnej kancelárii, si sťažovať nemôže. "Revolúcia? Štrajkovali tí, čo boli večne s niečím nespokojní. Ja som nechodila kričať po uliciach, načo? A teraz som spokojnejšia ako tí, ktorí bojovali akože za slobodu. A nebola? Akurát že dnes môžem ísť na dovolenku aj na Bahamy a vtedy som mohla len do Ruska k Čiernemu moru." Marcela nevedela pochopiť, za čo sa to vlastne vtedy chodilo "mítingovať" a o čom diskutovať. Ona má aj dobrý plat, aj dobré zamestnanie... stačilo len poznať tých správnych ľudí.

Je situácia až taká zlá, že potrebujeme druhú revolúciu /ako sa vyjadrovali mnohí/? V novembri 89´nikto ani len netušil dnešnú pravdu. Každý mal len dosť družstevníkov, spievajúcich na poli Internacionálu, pionierov-Timurovcov, vedúcich sa za ruky s ruskými "soldatmi" a marxisticko-leninských školení. Zdali sa nám dve koruny za mlieko veľa? Dnes zaplatíme dvadsať! Koľko pripomienok bolo počuť, keď sa zbieralo po 10 korún na Fond solidarity a po 20 na ZRPŠ... Dnes nefrfle nik, ani keď zaplatí 200 000 korún, aby jeho ratolesť prijali na školu. A čo pionierske tábory a rekreácie platené z RVHP? A časy, keď vláda vydržala v tom istom zložení aj päť rokov? A kde sú noviny plné žatvy, úspešných úderníkov a ruské filmy, propagujúce kolektivizmus a poctivosť? Dnes každú chvíľu čítame o nových voľbách, zdrogovaných spevákoch a 5-členná rodina si musí riadne pritiahnuť opasok, ak chce žiť na úrovni. Toto sme chceli??? Pred pár rokmi si jeden profesor z Fínska po prílete na Slovensko obul rybárske čižmy, že vraj ja tu veľa blata a neexistujú diaľnice. Bol prekvapený, keď po neho prišiel taxík. On sa teda brodiť v blate nemusel. Dokedy sa ale my, slovenskí domorodci, budeme brodiť v duchovnej špine? A propos... toto sme naozaj chceli?

Ingrid FEČÍKOVÁ

„Sľúbili sme si lásku…"

 

 

Aj košická VPN riskovala v čase, keď výsledok nemusel byť jednoznačný.

 

 

Nik ich sem nevolal, prišli, aby protestovali proti režimu.

 

 

Gottwalda zamotali do čierneho igelitu.

 

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606